Obsah (17)

§ 20§ 250q§ 492§ 132§ 116§ 125§ 89§ 22§ 28§ 39§ 26§ 38§ 26a§ 65§ 114§ 219§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/191/2015 Identifikačné číslo spisu: 4015200164 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 20, § 21 v spojení s § 14 ods.

4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa

1. novembra 214 o priznanie starobného dôchodku od
2. novembra
3. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby mu odporkyňa na účely priznania starobného dôchodku zohľadnila dobu štúdia na Vojenskej škole Jána Žižku ako dobu v I. kategórii funkcií. Krajský súd však poukázal na to, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol

predpisov účinných pred 01. januárom 2004 a preto s poukazom na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Dospel preto k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a potvrdil ho

§ 250qods.

2 O.s.p. Pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, náhradu trov konania mu nepriznal. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Mal za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je presvedčený, že nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií mu určite vznikol. Opakovanie namietal, že za 789 dní štúdia na Vojenskej škole Jána Žižku s maturitou (t.j. od

1. augusta 1952 do
2. októbra 1954), ktoré bolo nepochybne bezprostrednou prípravou na jeho povolanie, mu nebola priznaná žiadna kategória funkcií a dôvody mu nikto nebol ochotný vysvetliť. V tomto kontexte navrhovateľ poukázal na „Nařízení náčelníka GŠ ČSĽA“ č. 11 zo dňa
3. augusta 1958 a na § 3, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

§ 492ods.

1 SSP konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval

ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez pojednávania v súlade s § 250 ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok

zákona č. 461/2003 Z. z. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou z

1. novembra 2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 11.novembra
2. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Prahe priznaný starobný dôchodok od
3. januára 1992

§ 132zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V nasledujúcom období navrhovateľ už dôchodkovo poistený nebol. Pre nárok a výšku starobného dôchodku mu bola

potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave zo dňa

1. októbra 2014 zhodnotená doba služby 37 ukončených rokov v I. kategórii funkcií (doba od
2. novembra 1954 do
3. decembra 1954 z titulu základnej služby, doba od
4. januára 1955 do
5. augusta 1957 z titulu ďalšej služby vo vojenskej škole a doba od
6. augusta 1957 do
7. októbra 1991 z titulu služby vojaka z povolania). Pre zvýšenie dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku, bola navrhovateľovi započítaná doba od
8. novembra 1991 do
9. decembra 1991, celkom 61 dní, z ktorých bolo zhodnotených 0 dní. Pred
10. májom 1998 boli podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené v Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. ( §§ 132, 133 ). Od
11. mája 1998 sa starobný dôchodok navrhovateľa považuje za výsluhový dôchodok, nakoľko v zmysle § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z., sa starobné dôchodky z I. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok

§ 132zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, t .j. k 1. máju 1998, považujú za výsluhové dôchodky

zákona č. 114/1998 Z. z. Navrhovateľovi ako vojakovi z povolania bol od

1. januára 1992, teda pred
2. májom 1998 priznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia rozhodol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, príslušný

§ 116ods.

2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.).

§ 125ods.

4 zákona č. 328/2002 Z. z. starobné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok

doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky

tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

§ 125ods.

13 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané

§ 89ods.

2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky

tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky

zákona č. 328/2002 Z. z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami

zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považujú, najmä na účely ich zvyšovania za dobu trvania služby. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných

§ 22až 24 v spojení s § 132 a 133 zákona č.

100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného

§ 28zákona č.

114/1998 Z. z. a

§ 39zákona č.

328/2002 Z. z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými

zákona č. 114/1998 Z. z. a zákona č. 328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami, priznanými

zákona č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva aj zo znenia zákona č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (§ 1 až 3). Je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný

zákona č. 100/1988 Zb. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a

zákona č. 114/1998 Z. z. sa považoval za výsluhový dôchodok a

zákona č. 328/2002 Z. z. sa za výsluhový dôchodok naďalej iba považuje. Výsluhový dôchodok

§ 26a nasl.

zákona č. 114/1998 Z. z. ani

§ 38a nasl.

zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu

zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok

§ 26azákona č.

100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok

§ 65ods.

1 zákona o sociálnom poistení. Okolnosť, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už raz priznaný dňom 01. januára 1992, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku (starobný dôchodok)

neskoršieho zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené navrhovateľovi nemožno priznať ďalší starobný dôchodok a z toho dôvodu je nedôvodná jeho požiadavka, aby mu boli pre nový nárok na (civilný) starobný dôchodok

zákona č. 461/2003 Z.z. započítané doby zamestnania pred

1. rokom veku (konkrétne 798 dní štúdia na Vojenskej škole Jána Žižku v období od
2. augusta 1952 do
3. októbra 1954). V uvedenom kontexte sa potom stáva právne irelevantnou aj argumentácia navrhovateľa ohľadom vydaného „Nařízení náčelníka GŠ ČSĽA“ č. 11 zo dňa
4. augusta 1985, na predloženie ktorého dokumentu krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nereflektoval. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že doba zamestnania (štúdia) pred 18.rokom veku nemohla byť navrhovateľovi zhodnotená pre výšku dôchodku v súlade s § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní odporkyni vytkol, že nepredložila krajskému súdu oficiálny rezortný zoznam funkcií MNO ČSSR platný v rozhodnom čase, ktorý by ju oprávňoval vylúčiť dobu štúdia na vojenskej škole z I. kategórie funkcií, pretože inak je na svojich nárokoch ukrátený, odvolací súd ani na túto jeho námietku prihliadnuť nemohol. Odporkyňa totižto správne poukázala na tú rozhodnú skutočnosť, že navrhovateľovi už raz starobný dôchodok priznaný bol, z dôvodu ktorého mu ďalší starobný dôchodok (ani civilného charakteru) už priznať nemožno. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotnej žaloby nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania tzv. civilného starobného dôchodku, nakoľko sa domnieval, že by naň mal mať nárok popri výsluhovom dôchodku (ktorý ako vyplýva z vyššie uvedeného je v skutočnosti dôchodkom starobným) a to i napriek tomu, že si je sám vedomý skutočnosti, že v civilnom zamestnaní už po 1.jnauári 1992 nepracoval, čo korešponduje aj obsahu administratívneho spisu, z ktorého nepochybne vyplýva, že po
5. januári 1992 už dôchodkovo poistený nebol. Nie je právne prípustné, aby odporkyňa priznala navrhovateľovi ďalší starobný dôchodok, keďže tento mu už raz bol priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušným orgánom

§ 114ods.

2 v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa nepochybila, keď na účely žiadosti navrhovateľa o (civilný) starobný dôchodok z 11. novembra 2014 duplicitne nezapočítala dobu výkonu služby vojaka z povolania, čo v konečnom dôsledku navrhovateľ ani nežiadal. Avšak aj o prípadnom nároku na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania (poistenia) a dobu poistenia po vzniku nároku na tento dôchodok má právomoc rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Ak teda odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o ním výslovne požadovaný „civilný“ starobný dôchodok s odôvodnením, že vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie

zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok

zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 273 ), rozhodla v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil

§ 219O.s.p.

hoci čiastočne aj z iných právnych dôvodov. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.