3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom, špecifikovaným vo výroku napadnutého rozhodnutia (ďalej len „predmetné pozemky“), ktoré sú odporcom vedené na listoch vlastníctva č. XXXX, XXX, XXXX a XXXX. Tieto pozemky boli predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi navrhovateľom 2/ ako predávajúcim a navrhovateľom 1/ ako kupujúcim. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom nie je evidované v prospech predávajúceho (navrhovateľa 2/ ), ale v prospech iných osôb (o. i. aj v prospech DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo - ďalej len „DRUDOP“). Krajský súd mal pri rozhodovaní za preukázané, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca opísal v stručnosti priebeh konania, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.: 1S/232/2011-69 z 10.05.2012, ktorým krajský súd prikázal odporcovi zrušiť zápis - plombu, vyznačenú na liste vlastníctva č. XXX.. Krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Z vykonaného dokazovania zistil že navrhovatelia 1/ (kupujúci) a 2/ (predávajúci) uzatvorili dňa
názoru účastníkov kúpnej zmluvy nezákonný, krajský súd považoval za nedôvodnú z troch dôvodov 1/ z dôvodu, že každý právoplatný rozsudok je záväzný pre všetky subjekty, a preto akékoľvek námietky voči nemu majú iba charakter subjektívne vysloveného názoru, 2/ z dôvodu, že odporca existenciu tohto rozsudku uviedol zjavne ako opis konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, včítane stručného uvedenia jeho odôvodnenia na podporu svojho právneho názoru, vysloveného v napadnutom rozhodnutí, 3/ z dôvodu neakceptovateľnosti názoru navrhovateľov,
ktorého sa predmetný rozsudok týkal iba pozemkov vedených na LV č. XXX, a nie pozemkov vedených na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, z ktorého dôvodu odporca nemohol vydať napadnuté rozhodnutie s odvolaním sa na predmetný rozsudok. Ako to je zjavné z uvedeného rozsudku, konanie sp.zn. 1S/232/2011 sa týkalo ochrany pred nezákonným zásahom odporcu - zápisom plomby na v ňom uvedených pozemkoch, evidovaných na LV č. XXX.. Jeho obsahom teda nebolo nič iné. Krajský súd uviedol, že odporca neodôvodnil napadnuté rozhodnutie odvolaním sa na tento rozsudok, v odôvodnení ho prezentoval ako opis konania pred ním, pričom na podporu svojho právneho názoru z tohto rozsudku iba v krátkosti uviedol časť obsahu jeho odôvodnenia. B. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku nesprávneho právneho posúdenia veci (že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v katastrálnom zákone). Zdôraznil, že z výroku, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že v tomto vkladovom konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ 2/ (predávajúci) bol ich vlastníkom a oprávnenou osobou nakladať s nehnuteľnosťou. Odporca vo svojom rozhodnutí správne konštatoval, že vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam svedčí iným vlastníkom. Krajský súd zdôraznil, že dôvodom vydania negatívneho rozhodnutia odporcu nebola existencia rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 1S/232/2011-69 z 10. mája 2012. Krajský súd ďalej uviedol, že zo žiadneho ustanovenia katastrálneho zákona nevyplýva odporcovi povinnosť zisťovať, kto je skutočným vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, pokiaľ tvrdený údaj prevodcu je v rozpore s údajom, zapísaným v katastri nehnuteľností (§ 70 katastrálneho zákona). Je teda na prevodcovi, aby vo vkladovom konaní preukázal, že práve on je vlastníkom, oprávneným s nehnuteľnosťou nakladať. V prejednávanej veci sa tak nestalo - ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu. Vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam je v katastri nehnuteľnosti zapísané v prospech iných subjektov (DRUDOP, Pertisa.s., AssetReala.s.). Na túto skutočnosť ako na dôvod zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva poukázal odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1
1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
1 2 SSP konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova a zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§1 ). Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ 2/ U., ktorý následne písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27. septembra 2016 odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp zn. 4Sp/136/2012, 4Sp/137/2012 zo dňa 8. júna 2016 v celom rozsahu zobral späť a žiadal konanie voči jeho osobe zastaviť s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súčasne oznámil a potvrdil skončenie právneho zastupovania advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2, 3 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Keďže odvolanie navrhovateľa 2/ proti rozsudku krajského súdu bolo vzaté späť skôr, ako o ňom odvolací súd rozhodol, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) v súlade s § 207 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1,2 SSP odvolacie konanie zastavil. Predmetom odvolacieho konania bolo aj odvolanie navrhovateľa 1/ proti rozsudku krajského súdu. Odvolací súd sa prioritne zaoberal odvolacou námietkou navrhovateľa 1/ ktorou namietal jeho porušenie jeho ústavného práva na spravodlivý proces, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku krajského súdu a pri preskúmaní zákonnosti opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vychádzal okrem obsahu rozhodnutia správneho orgánu aj z obsahu administratívneho spisu. Odvolací súd z obsahu spisu krajského súdu zistil, že správny orgán predkladacou správou z 13. septembra 2012 predložil príslušnému krajskému súdu odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ na konanie
Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že obsah predmetnej prekladacej správy odporcu sa odvoláva v celom rozsahu na dôvodovú časť rozhodnutia, ktorú časť odporca považuje za „za súčasť vyjadrenia k podanému opravnému prostriedku“. Odvolací súd zistil, že správny orgán v tejto predkladacej správe nereagoval ani na dôvody uvedené navrhovateľmi 1/ a 2/ v opravnom prostriedku proti jeho neprávoplatnému rozhodnutiu (jej obsah). Rovnopis predkladacej správy krajský súd účastníkom konania na strane navrhovateľov 1/ 2/, resp. ich právnej zástupkyni, nedoručil. Pri posúdení námietok porušenia „ princípu kontradiktórnosti konania“ odvolací súd konštatuje, že nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľovi 1/ a jeho právnej zástupkyni nebola doručená predkladacia správa správneho orgánu z 13. septembra 2012 a nebolo sporné ani to, že krajský súd vo veci rozhodol bez toho, aby správny orgán vyzval na doručenie písomného vyjadrenia k opravnému prostriedku. Z princípu kontradiktórnosti konania totiž vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie, resp. predkladacia správa jeho odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho stany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie . Postupom krajského súdu bola nepochybne vytvorená výhodnejšia pozícia pre správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na stanovisko ktorého už účastník správneho konania, ktorý bol s jeho rozhodnutím nespokojný, nemal možnosť reagovať. Podstata základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, porušenie ktorého sa v prvom rade namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva. Krajský súd pri skúmaní zákonnosti opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu rozhodnutia a z obsahu administratívneho spisu. Rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej však musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Ústavy Slovenskej republiky, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a tak, ako je to uvedené už vyššie, práve na kontradiktórne konanie (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 168/2012-44 z 30. apríla 2013). Na základe týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rešpektovanie práva na spravodlivé súdne konanie si vyžadovalo, aby krajský súd vyzval správny orgán, ktorého rozhodnutie mal preskúmať
OSP na predloženie písomného vyjadrenia k opravnému prostriedku, aby odvolateľ dostal v príhodnom (pre neho v užitočnom) čase možnosť posúdiť, či a akým spôsobom je potrebné alebo vhodné z jeho strany reagovať na toto písomné vyjadrenie správneho orgánu (odporcu). Pokiaľ krajský súd v predmetnej veci tak rozhodol bez vyjadrenia účastníka súdneho konania, ktorý rozhodnutie vydal, pričom na vyjadrenie sa k opravnému prostriedku v predmetnom konaní
platných procesných predpisov nebol ani vyzvaný a následne vyjadrenie nedoručil protistrane, sa dopustil takej vady konania, spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces, majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nezáleží pri tom na tom, aký by bol jeho skutočný účinok na rozhodnutie krajského súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v konaní o odvolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku krajského súdu sa preto vecnou stránkou rozsudku nezaoberal. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu, aby po odstránení procesných nedostatkov súdneho konania zodpovedal za nastolené otázky a následne rozhodol vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu
3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a § 492 ods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu
3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na dôvody hodné osobitného zreteľa. V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým
1 OSP,
ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 OSP, hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 OSP. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania
1 veta druhá OSP, by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí
1 veta druhá OSP do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. júna 2005,
ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a zásad rozhodovania o trovách konania v správnom súdnictve, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania vrátane náhrady trov konania pribratého účastníka zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom rozhodnutí krajský súd v intenciách uvedených vyššie súčasne rozhodne aj o trovách celého konania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.