1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1203094/2012/1042 zo dňa 12.10.2012, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102407/5/1347275/2012/Str zo dňa 28.06.2012, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume 2.936,54 € a vyrubil rozdiel DPH v sume 1.215.626,64 €. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo žalobcom predloženého plnomocenstva zo dňa
krajského súdu relevantné. Keďže je spochybnené sprostredkovanie opracovania predmetného materiálu, bol
krajského súdu dôvod aj na spochybnenie fakturácie provízie z obchodného sprostredkovania faktúrou č. 97032011 spoločnosťou FOR DESIGN s.r.o. v sume 144.256,45 €. Určenie výšky provízie žalobca nepreukázal žiadnou zmluvou ani iným dokladom, dôkazným prostriedkom. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch namietal, že správca dane porušil právne predpisy najmä tým, že nedoručil protokol o daňovej kontrole 9102407/5/407850/2010/Str zo dňa 14.05.2012 žalobcovi, neprerokoval predmetný protokol o daňovej kontrole so žalobcom, neukončil daňovú kontrolu v lehote stanovenej zákonom. Ďalej namietal, že v daňovej kontrole bol správca dane nečinný a nevykonal žiadne dokazovanie, porušil daňové tajomstvo, riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, nezohľadnil pozitívne výsledky iných správcov dane, ktoré boli v prospech žalobcu a neodstránil pochybnosti, ktoré u správcu dane vznikli konfrontáciou svedkov. Žalobca tiež namietal, že správca dane nepostupoval v súlade so základnými princípmi daňového konania. Žalobca namietal, že protokol č. 91024407/5/407850/2012/Str zo dňa 14.05.2012 mu nebol doručený, ako aj ani výzva na vyjadrenie sa a prerokovanie protokolu. Namietal, že všeobecné plnomocenstvo v daňovej kontrole nebolo nikomu udelené. Žalobca udelil plnomocenstvo iba v jednom prípade - fyzickej osobe S. O. a to na jeden konkrétny deň a jeden konkrétny úkon. Udelené plnomocenstvo bolo len na predloženie dokladov na deň 06.07.2011. Obdobne je to mu tak aj v prípade nedoručenia výzvy na prerokovanie a vyjadrenie sa k predmetnému protokolu. Žalobca teda namietal aj neprerokovanie protokolu so správcom dane. Žalobcovi nebola doručená výzva na písomné vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie, nebol mu doručený ani protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, čím žalobcovi nebolo umožnené písomne sa vyjadriť k protokolu ani zúčastniť sa prerokovania protokolu. Keďže
žalobcu nedošlo k prerokovaniu protokolu, daňová kontrola tak nie je ukončená. Žalobca ďalej namietal, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 nie je ukončená v lehote stanovenej zákonom. Správca dane začal daňovú kontrolu dňa 22.06.2011 na základe upovedomenia o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH č. 603/320/48919/2011/Stre zo dňa 30.05.
žalobcu nedefinoval z akého dôvodu bolo dodanie služieb nedostatočne preukázané (okrem jediného rozporu, ktorý mal povinnosť odstrániť - uskladnenie tovaru). Žalobca namietal, že dodatočný platobný výmer č. 9102407/5/1347275/2012/Str. zo dňa 28.06.2012 nemá náležitosti uvedené v § 30 zákona č. 511/1992 Zb. Poukázal na nesprávne označenie IČ DPH. Namietal, že neobsahuje výrokovú časť.
žalobcu predmetné rozhodnutie nepodpísala osoba na to zákonným spôsobom poverená. Ing. W. P., ktorá predmetné rozhodnutie podpísala bola vymenovaná len na zastupovanie, a teda nemala oprávnenie predmetné rozhodnutie podpísať. Keďže
žalobcu nedošlo k ukončeniu daňovej kontroly, prerokovania protokolu, je
jeho názoru dodatočný platobný výmer bez odôvodnenia. Gama-EXPO, s.r.o., ako aj FOR DESIGN, s.r.o. v plnom rozsahu potvrdili zdaniteľné plnenie a to nielen formálne, ale predložili dostatok dôkazov o tom, že sa dodanie tovaru reálne uskutočnilo. Tieto skutočnosti uviedol aj správca dane v dodatočnom platobnom výmere. Jedinou pochybnosťou, ktorú správca dane vyslovil bolo miesto uskladnenia tovarov, a to nie priamo u jeho dodávateľa služieb. Žalobca poukázal na to, že tieto pochybnosti správca dane neodstránil, keďže pokus o telefonický kontakt s konateľom spoločnosti dňa 09.05.2012 žalobca nepovažuje za žiaden úkon v dokazovaní. Žalobca tiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/14/2012, 5Sžf/22/2009, 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011, z ktorých vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva daňovníkovi právne prostriedky na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. Žalobca taktiež namietal postup súdu prvého stupňa, že nevykonal navrhovaný dôkaz - vypočutie svedkov a ani sa s týmto navrhnutým dôkazom v odôvodnení nijako nevysporiadal. Žalobca tak opätovne navrhol vypočutie osôb, ktorí boli štatutárnymi orgánmi spoločností, s ktorými žalobca v predmetnom zdaňovacom období realizoval obchodné prípady. Prvostupňový súd prevzal len tvrdenia žalovaného. Správca dane mal možnosť presvedčiť sa o existencii tovaru aj ohliadkou na mieste, čo však nevykonal. Žalobca tiež poukázal na to, že tovar na faktúrach nie je uvedený len všeobecným spôsobom. Zistenie správcu dane o existencii dlhodobého personálneho prepojenia osôb - konateľov zúčastnených spoločností nevyplýva zo žiadnych podkladov a dôkazov v konaní. Uviedol tiež, že plnenia na vstupe bezprostredne súviseli s plneniami na výstupe. Pri predmetných obchodných transakciách sa riadne preukázalo reálne obchodovanie a nie je možné súhlasiť so žalovaným, že obchody prebiehali len fakturačne. III. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. V dôvodoch najprv popísal okolnosti začatia daňovej kontroly u žalobcu a problémy s doručovaním, keď napriek tomu, že správca dane zaslal písomnosti žalobcovi na adresu zapísanú v obchodnom registri, tieto sa vrátili správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Konateľ žalobcu p. Karol Fako sa na základe výzvy, ktorá mu bola doručená na adresu trvalého bydliska dostavil, kde spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 603/320/63893/2011/Str. zo dňa 28.06.2012, v priebehu ktorého predložil správcovi dane splnomocnenie pre p. S. O., ktorá bola
predloženého plnomocenstva oprávnená konať v mene žalobcu a zastupovať ho pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie marec
výslovného znenia zákona zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Splnomocnená zástupkyňa až 17 dní po prevzatí zásielky správcovi dane oznámila, že ona bola oprávnená konať za žalobcu len dňa 06.07.
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2011 a o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty. Najvyšší súd SR vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho popísal v odôvodnení rozsudku krajský súd a ako vyplynul z administratívneho spisu, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len na doplnenie v stručnosti z neho vyberá nasledovné. Podaním zo dňa 30.5.2011 správca dane informoval žalobcu o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Upovedomenie bolo preukázateľne doručené žalobcovi dňa 28.6.2011, až po tom, ako sa predmetná zásielka vrátila odosielateľovi z dôvodu jej nedoručenia adresátovi. Dňa
informácií susedov sa dlhodobo nezdržiava v mieste bydliska. Správca dane eviduje žiadosť Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite o vykonanie daňovej kontroly v danej spoločnosti. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, spísanej dňa 07.09.2011, na ktorom sa zúčastnil aj so splnomocnenou zástupkyňou S. O. uviedol, že tovar u objednávateľov objednával osobne a telefonicky, formou uvedenia konkrétneho druhu v kilogramoch bez ďalšieho označenia pôvodu, vlastností tovaru. Tovar uskladňoval v sklade a postupne predával
objednávok opäť len v kilogramoch, bez bližšej špecifikácie. Na otázku správcu dane, kde mal žalobca skladové priestory v roku 2010, 2011, žalobca neodpovedal. Vzhľadom na nesúlad medzi obstaraním a dodaním tovarov, správca dane požadoval od žalobcu zoznam osôb, ktoré vykonali práce na tovare. Žalobca na uvedenú otázku neodpovedal. Nevedel sa vyjadriť ani k otázkam ohľadom prepravy tovaru od dodávateľov k odberateľom. Nevedel predložiť faktúry za prepravné služby, záznamy o prevádzke vozidiel, mená osôb uskutočňujúcich prepravu. Nevedel zodpovedať otázku ohľadom pôvodu granitových dosiek, mramorových dosiek, ónyxu, nepreukázal doklad o originalite tovarov, vybavovanie reklamácií, technických parametroch, vlastnostiach tovarov, účelu a spôsobu ich využitia, dôkazu ohľadom všeobecného označenia tovaru, menách osôb, s ktorými žalobca komunikoval a uzatváral obchodné transakcie. K položeným otázkam sa prisľúbil vyjadriť písomne. Z vysvetlenia doručeného správcovi dane dňa 22.09.2011 vyplýva, že skladové priestory sa nachádzajú na Žilinskej ceste 130, Piešťany. Nevedel uviesť mená osôb, ktoré spracovávali tovar z dôvodu, že opracovanie si objednával od ďalších dodávateľov, tovar nebol prepravovaný, bol presúvaný len v rámci skladu vysokozdvižným vozíkom, žiadne ďalšie písomnosti požadované neboli, reklamácie neboli podané. V danom prípade ide o prírodný kameň vhodný do interiéru a exteriéru, odberateľ nepožadoval technické parametre a tento bol obstaraný za účelom ďalšieho predaja. Ide o prírodný kameň rôznych rozmerov určený na výrobu dlažby, obkladu a podobne, ktorý si záujemca vybral po osobnej obhliadke. Dodávateľom mala byť spoločnosť MEAT, s.r.o., Bratislava a FOR DESIGN, s.r.o., Banka. Dňa 14.05.2012 bol vypracovaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu
zákona o DPH č. 9102407/5/407850/2012/Str za zdaňovacie obdobie marec 2011. V predmetnom protokole správca dane uviedol, že žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie podal riadne daňové priznanie k DPH, v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške 2936,54 €. Uplatnil si odpočítanie dane
222/2004 Z.z. z nakúpených služieb - opracovanie granitových dosiek v objeme 220 090 kilogramov, pomocné práce pri opracovaní granitových dosiek v objeme 516 075 kilogramov, opracovanie mramorových dosiek v objeme 41 400 kilogramov, opracovanie umelého kameňa - konglomerátu v objeme 18 000 kilogramov v celkovej výške 20 % DPH - 1.191.583,90 €, dodávateľa GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava z faktúr 1100040 až 1100074. Ďalej si uplatnil odpočítanie dane z provízie z obchodného sprostredkovania opracovania dosiek a dlažby za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 20% DPH - 24.042,74 €, od dodávateľa FOR DESIGN s.r.o., Banka z faktúry 1100075 zo základu dane 120.213,71 €. Zároveň žalobca všetky dodané služby od spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava ďalej fakturoval spoločnostiam HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosti EX-IM SLOVENSKO s.r.o. presne tak, ako ich prijal - rovnaký druh služby, rovnaké množstvo, rovnaká merná jednotka, rozdiel bol len v cene služby (vyššia suma). Išlo o faktúry popísané vyššie, pričom pri dodávke pre spoločnosť HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o., predstavovalo 20% DPH čiastku 740.490,10 € a DPH pri dodávke pre spoločnosť EX-IM SLOVENSKO s.r.o. predstavovala čiastku 472.200 €. V protokole sú uvedené vyššie popísané zistenia vyplývajúce zo šetrení daňových úradov. Správca dane po zhodnotení všetkých zistení uviedol, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb a žiadnym spôsobom sa nepokúsil skontaktovať so správcom dane. Správca dane spochybnil okrem reálnosti vykonaných prác spoločnosťou GAMA-EXPO s.r.o. aj províziu z obchodného sprostredkovania od spoločnosti FOR DESIGN s.r.o. predmetného opracovania.
správcu dane si žalobca nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d/ a e/ zákona č. 511/1992 Zb., pričom správca dane nevychádzal len z faktúr predložených platiteľom, ale aj z výsledkov dokazovania, pričom daňový subjekt svoje tvrdenia nedoložil dôkazmi. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní. Nevyužil právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a na základe uvedeného správca dane neuznal odpočítanie dane z nakúpených služieb od subjektu GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava ani subjektu FOR DESIGN s.r.o. a skonštatoval, že v jeho prípade ide o odpočítanie dane uplatnené v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. V danom prípade bol u žalobcu zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu vo výške 1.215.626,64 €. Zo záveru protokolu vyplýva, že tento bol so žalobcom prerokovaný dňa 19.06.2012.
3 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
5 zákona č. 511/1992 Zb. ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
6 Občianskeho zákonníka ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
, b) pri odpočítaní dane
2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch
. Žalobca v prvom rade v podanom odvolaní namietal nedoručenie protokolu a výzvu na vyjadrenie sa k nemu. Najvyšší súd SR k uvedenej námietke poukazuje na znenie plnomocenstva pre p. S. O., v ktorom ju žalobca splnomocnil ku všetkým úkonom potrebným na zastupovanie žalobcu, a to najmä, ale nie výlučne na zastupovanie konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní v súvislosti s daňovým subjektom, ktoré sa uskutočnilo
predloženého plnomocenstva a faktického konania splnomocnenej zástupkyne. Výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 9102407/5/408045/2012/Str zo dňa 14.05.2012 spolu s protokolom č. 9102407/5/407850/2012/Str zo dňa 14.05.2012 zaslal správca dane v súlade s právnymi predpismi splnomocnenej zástupkyni, ktorá potvrdila ich prijatie svojím podpisom dňa 24.05.
ktorého sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam, ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a prípade porušenia vymáhajú. Táto zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu a predpokladá, že účastník musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv. Správca dane sa pokúšal skontaktovať s konateľom žalobcu, ako aj s asistentkou konateľa žalobcu, pričom títo sa následne nepokúsili skontaktovať so správcom dane, čím sami nevyužili možnosť brániť svoje práva pred orgánom verejnej správy. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar, príp. služba reálne dodané (§ 8, § 9 zákona č. 222/2004 Z.z.), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Argumentačne si aj tu odvolací súd pomôže judikatúrou Súdneho dvora a jeho právnymi závermi uvedenými v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, v ktorom uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb.s.I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Záverom Najvyšší súd SR poukazuje na to, že správny súd nie je súdom skutkovým a jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, a preto ani nebol povinný vykonať navrhnuté dokazovanie - vypočutie svedkov. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn. 3 Sžf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK. Presun dôkazného bremena na správcu dane v judikovanom prípade sa týkal dodania tovaru, kedy daňový subjekt fyzicky disponoval tovarom aj faktúrami. Prenos dôkazného bremena v zmysle rozsudku 3Sžf/1/2011 nemožno aplikovať na daný prípad žalobcu.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 vety druhej O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.