3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 1100303/1/141982/2014/5307 zo dňa
druhej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/141982/2014/5307 zo dňa
ustanovenia § 250b OSP uplynula žalobcovi dňa
4 daňového poriadku potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801403/5/108974/2014 zo dňa 14. januára 2014, ktorým bolo
1 daňového poriadku daňovému subjektu - žalobcovi uložené predbežné opatrenie na zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až október a december 2011 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky postupovalo
3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, pričom z obsahu napadnutého oznámenia číslo: MF/9715/2015-77 ako aj z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplynulo, že ak ministerstvo, ako príslušný orgán preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie mimo odvolacieho konania po prešetrení nezistí, že toto rozhodnutie je v rozpore so zákonom a je nutné ho zmeniť alebo zrušiť, vybaví ho len neformálnym oznámením, a nie formou rozhodnutia v správnom konaní, resp. daňovom konaní. Takéto neformálne vybavenie podnetu žalobcu nespĺňa formálne a ani vecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. Preto dospel krajský súd k záveru, že žalobou napadnuté oznámenie má len deklaratórny charakter, ktorý nemení nič na subjektívnych právach a povinnostiach účastníkov daňového konania. Samotné oznámenie, ktoré má byť preskúmavané v tomto konaní preto nespĺňa zákonnú podmienku preskúmania z pohľadu § 250 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 248 písm. a/ OSP z dôvodu, že je rozhodnutím procesného charakteru, ktoré sa týka oznámenia výsledku preskúmavania napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania a s poukazom na § 248 písm. a/ OSP nepodlieha súdnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že sa nestotožňuje s právnymi závermi Krajského súdu v Košiciach ako súdu prvého stupňa, ktorý dospel k právnemu záveru, že sa jedná o žalobu, ktorá je podaná oneskorene (rozhodnutie č. 1100303/1/141982/2014/5307 zo dňa 19.03.2014) a zároveň smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom v konaní
druhej hlavy, piatej časti OSP (oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/9715/2015-77 zo dňa 27.02.2015).
názoru žalobcu sa súdu prvého stupňa, že vo veci nerozhodol správne aj preto, že nevzal do úvahy celý obsah uvedených námietok, kumulatívne k obom napadaným rozhodnutiam, tiež obsah a právne závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorého súčasťou je aj právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 2 ústavy, sa možno domáhať iba zákonom ustanoveným postupom a v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy len v medziach zákonov, ktorými sa tento čl. 46 ústavy vykonáva. V súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Takýmto procesnoprávnym predpisom upravujúcim postup v správnom súdnictve je Občiansky súdny poriadok, upravujúci napr. procesné podmienky, náležitosti žaloby, lehotu pre jej podanie.
3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. V prejednávanej veci ide o konanie
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo), konkrétne
druhej hlavy piatej časti (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), ktoré je upravené v § 247 až § 250k OSP. Ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP umožňuje, aby sa na konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane aplikovali aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka nie je priamo upravená v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/141982/2014/5307 zo dňa 19. marca 2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801403/5/108974/2014 zo dňa 14. januára 2014 si žalobca prevzal dňa 03. apríla 2014. Lehota na podanie žaloby
ustanovenia § 250b OSP uplynula žalobcovi dňa
odvolacieho súdu ustanovenie § 250b ods. 1 druhá veta OSP je explicitné a jednoznačné. Zameškanie lehoty na podanie žaloby v správnom súdnictve má za následok zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia, keďže jednou z procesných podmienok konania v správnom súdnictve je aj včasnosť podania žaloby a nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný. Žalobca podal žalobu po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto krajský súd postupoval správne, keď konanie o žalobe
3 OSP zastavil. Preto ani odvolací súd nemohol skúmať skutkové dôvody odvolania, teda že mal súd, či už prvostupňový alebo odvolací prihliadnuť na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-453/00 Kühne und Heitz, a to z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na meritórne prerokovanie žaloby. V prípade žalobcovej žiadosti o preskúmanie oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo: MF/9715/2015-77 zo dňa
3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, pričom z obsahu napadnutého oznámenia číslo: MF/9715/2015-77 ako aj z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplynulo, že ak ministerstvo, ako príslušný orgán preskúmavajúci napadnuté rozhodnutie mimo odvolacieho konania po prešetrení nezistil, že toto rozhodnutie je v rozpore so zákonom a je nutného ho zmeniť alebo zrušiť a preto ho správne vybavil oznámením.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ak dospel krajský súd k záveru, že žalobou napadnuté oznámenie má len deklaratórny charakter, ktorý nemení nič na subjektívnych právach a povinnostiach účastníkov daňového konania je tento jeho názor správny. Aj
odvolacieho súdu samotné oznámenie, ktoré žiadal žalobca preskúmať v tomto konaní nespĺňa zákonnú podmienku preskúmania z pohľadu § 250 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 248 písm. a/ OSP z dôvodu, že je rozhodnutím procesného charakteru, ktoré sa týka oznámenia výsledku preskúmavania napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania a s poukazom na § 248 písm. a/ OSP nepodlieha súdnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/31/2015-28 zo dňa 02. júla 2015
3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil a v celom rozsahu naň odkazuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. l veta prvá OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.