Obsah (6)

§ 233§ 23§ 193§ 66§ 192§ 18

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Urtos/5/2017 Identifikačné číslo spisu: 4017200674 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 233ods.

2 veta prvá Trestného zákonníka Českej republiky formou spolupáchateľstva

§ 23

Trestného zákonníka Českej republiky, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 15. novembra 2017, sp. zn. 2Ntc/24/2017, takto rozhodol:

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. J. s a z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 15. novembra 2017, sp. zn. 2Ntc/24/2017,

§ 66ods.

1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného K. J., nar. XX. C. XXXX v E., trvale bytom obec H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Benešove zo dňa

1. novembra 2014, sp. zn. 2T 161/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prahe zo dňa
2. januára 2015, sp. zn. 2To 521/2014, vo výmere 5 (päť) rokov, a uznaný na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
3. marca 2017, sp. zn. 2Ntc/19/2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. mája 2017, sp. zn. 5 Urto 4/2017 a rozsudkom Okresného súdu České Budějovice z
5. novembra 2012, sp. zn. 5T 56/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa
6. januára 2013, sp. zn. 3To 10/2013 vo výmere 38 (tridsaťosem) mesiacov a uznaný rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
7. februára 2017, sp. zn. 4Ntc/35/2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
8. apríla 2017, sp. zn. 5 Urto 3/
9. Proti tomuto uzneseniu podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil podaním z
10. novembra
11. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na skutočnosť, že súd si pred rozhodovaním o jeho návrhu na podmienečné prepustenie nevyžiadal hodnotenie jeho osoby počas výkonu trestu odňatia slobody vo väznici v Znojme, ktorá mu v záverečnom hodnotení jeho osoby pred odovzdaním z Českej republiky na Slovensko vo všetkých bodoch odporučila prepustiť ho na slobodu (toto hodnotenie bolo vypracované z dôvodu, že v čase odovzdania mal nárok na podmienečné prepustenie). Ďalej poukázal na to, že v zmysle zákona je správanie odsúdeného potrebné vyhodnotiť počas celého trestu odňatia slobody, nielen počas posledných piatich týždňov, ktoré strávil v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca a z tohto dôvodu mu tento ústav ani nemal písať hodnotenie, ale mal požiadať krajský súd o hodnotenie z iných ústavov (konkrétne z väznice Znojmo). Odsúdený namietol tiež skutočnosť, že prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí poukazoval na jeho minulosť, pričom v zmysle judikatúry toto nemôže byť dôvodom zamietnutia žiadosti o podmienečné prepustenie. Zástupca ústavu na výkon trestu si spisový materiál týkajúci sa osoby odsúdeného študoval počas cesty na verejné zasadnutie a s odsúdeným sa poznal možno jednu minútu, čo

odsúdeného rozhodne nemožno považovať za dostatočný čas na jeho poznanie. Každý odsúdený má právo na to, aby dostal šancu preukázať pred súdom svoju nápravu počas výkonu trestu odňatia slobody a tým súdu dokázal, že je pripravený žiť poctivým životom. Uvedeným postupom krajského súdu a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca sa odsúdený cítil ukrivdený a z tohto dôvodu požiadal Najvyšší súdu Slovenskej republiky, aby si vyžiadal hodnotenie jeho osoby aj z väznice Znojmo, na základe tohto hodnotenia posúdil jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a dospel tak k spravodlivému rozhodnutiu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) na základe podanej sťažnosti

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je teda okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu (formálna podmienka podmienečného prepustenia, ktorá u odsúdeného bola naplnená) aj to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život (materiálna podmienka podmienečného prepustenia). Je však potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a tiež i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. V konkrétnom prípade aj

názoru najvyššieho súdu odsúdený K. J. splnil iba formálne podmienky inštitútu podmienečného prepustenia. K tomu, aby žiadosť odsúdenej osoby o podmienečné prepustenie bola úspešná sa však vyžaduje aj splnenie materiálnych podmienok. V tomto smere krajský súd svoje rozhodnutie založil na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného, dostatočne zhodnotil jeho doterajšie správanie sa počas výkonu trestu, prihliadal na jeho osobné pomery, na spáchané trestné činy i na účel trestu. Na preskúmanie splnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného si Krajský súd v Nitre vyžiadal odpis z registra trestov na odsúdeného (č. l. 11 - 16 spisu), hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca (č. l. 21 - 22 spisu) a hodnotenie rizika sociálneho zlyhania (č. l. 22 - 23 spisu). Pokiaľ odsúdený namieta skutočnosť, že súd si vyžiadal len jeho hodnotenie z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, kde vykonával trest len veľmi krátku dobu, uvedené sa nezakladá na pravde, keďže podklad pre rozhodnutie krajského súdu tvorilo okrem hodnotenia tohto ústavu aj hodnotenie z väznice Příbram, čo je zrejmé zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa

1. novembra 2017, ko aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca vo svojom hodnotení neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, keďže tento iba čiastočne preukázal splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá, a to z dôvodu nezamestnanosti a pchania trestnej činnosti v minulosti. Riaditeľ ústavu poukázal aj na stredné riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného. Vychádzajúc z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti trest odňatia slobody odsúdený vykonáva, ako aj z jeho sklonov k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, nakoľko odsúdený sa už 8-krát dopustil trestnej činnosti, z čoho možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale že sa jedná o osobu, ktorá opakovane trestnú činnosť pácha, pričom nie je záruka, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opakovane nedopustí trestnej činnosti (poukazujúc pritom na skutočnosť, že odsúdený už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody rozhodnutím Okresného súdu Příbram z
2. januára 2014, sp. zn. 0Pp 223/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prahe z
3. januára 2014, sp. zn. 14To 60/2014, avšak v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa neosvedčil a uznesením Okresného súdu Příbram bolo rozhodnuté o vykonaní zvyšku trestu odňatia slobody), najvyšší súd dospel k záveru, že v súčasnom štádiu neboli u odsúdeného splnené podmienky na to, aby mohol byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. Odsúdenému bola už minulosti poskytnutá šanca v podobe podmienečného prepustenia preukázať, že na slobode bude viesť riadny život, pričom túto šancu nevyužil a v skúšobnej dobe sa dopustil trestnej činnosti, pričom bolo rozhodnuté o nariadení výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Táto skutočnosť rozhodne nesvedčí o dôvodnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti,

názoru najvyššieho súdu, poskytujú vo svojom súhrne dostatočný podklad na posúdenie či odsúdený splnil i materiálnu podmienku vyžadovanú na podmienečné prepustenie a to bez nutnosti podrobnejšie sa zaoberať hodnoteniami na odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody na území Českej republiky. Vychádzajúc z uvedených skutočností najvyšší súd (rovnako ako krajský súd) konštatuje, že u odsúdeného sú síce naplnené formálne podmienky podmienečného prepustenia, nakoľko došlo v jeho prípade k výkonu dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu, avšak nie sú splnené materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd sťažnosť odsúdeného

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: