Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obo/11/2017 Identifikačné číslo spisu: 1095899801 Dátum vydania rozhodnutia: 21.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 53ods.

1 O. s. p. pre uloženie poriadkovej pokuty úpadcovi, ktorú mu uložil vo výške 500,- eur.

1. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote dňa
2. apríla 2016 odvolanie úpadca, ktoré doplnil dňa
3. apríla
4. Odvolateľ navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. V odvolaní úpadca uviedol, že je potrebné pozastaviť sa nad neoveriteľnými alebo nejasnými tvrdeniami v uznesení, že prítomné osoby slovne napádal a hrubo urážal bez preukázania toho, aby tam boli uvedené použité slová, vety a súvetia, ktoré mali niekoho napadnúť alebo uraziť. Úpadca zároveň namietal skutočnosť, že súd nemôže uložiť pokutu pri realizáciu nelegálneho úkonu, keďže podaním z
5. marca 2016 navrhol zrušenie schôdze veriteľov. Úpadca v odvolaní spochybňoval postavenie konkurzného veriteľa HEROLD BUSINESS DATA GmbH, ktorý

jeho názoru neexistuje. Rovnako nie je možné slovne napádať fiktívnu zástupkyňu neexistujúceho subjektu, ani nelegálnu správkyňu konkurznej podstaty. Na základe uvedeného je úpadca toho názoru, že nemal možno rušiť kohokoľvek práva alebo mariť uplatnenie základných práv kohokoľvek, keďže rušiť sa dajú len práva existujúcich subjektov. Preto je

názoru odvolateľa udelenie pokuty bezdôvodné. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací [

§ 470ods.

4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)] prejednal odvolanie úpadcu

ustanovenia § 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

1. Dňa
2. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

§ 470ods.

1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.

§ 470ods.

2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, odvolací súd posudzoval prípustnosť podaného odvolania, ako aj v ňom uvedené dôvody

zákona účinného v čase jeho podania (ustanovenia § 201 a nasl. O. s. p.).

1. Právna úprava odvolacieho konania do
2. júna 2016 na rozdiel od právnej úpravy účinnej od
3. júla 2016 vychádzala zo zásady, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo prípustné, pokiaľ to zákon nevylučoval (§ 201 ods. 1 O. s. p.). Uznesenia, ktoré boli z odvolacieho prieskumu vylúčené, boli upravené v ustanovení § 202 ods. 3 O. s. p, pričom medzi týmito uzneseniami nebolo uznesenie o uložení poriadkovej pokuty. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie úpadcu je procesne prípustné, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo možné do
4. júna 2016 podať odvolanie aj napriek skutočnosti, že právna úprava účinná od
5. júla 2016 vylučuje prípustnosť odvolania proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.).
6. Predmetom odvolacieho konania je tak posúdenie, či boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty úpadcovi.
7. Poriadková pokuta slúži na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju autoritu všade tam, kde by mohla byť neprípustnými zásahmi ohrozená a aby mohol jej pomocou zabezpečiť kľudný, dôstojný a nerušený priebeh konania a tým rýchlu a účinnú ochranu práv účastníkov konkurzného konania. 8.

§ 53ods.

2 O. s. p. účinného do

1. júna 2016, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.
2. Zákonným dôvodom pre uloženie poriadkovej pokuty je okrem iného nerešpektovanie príkazov alebo pokynov súdu a rušenie poriadku, vrátane rušenia priebehu nariadeného súdneho pojednávania (prípadne súdom zvolanej schôdze veriteľov).
3. Súd prvej inštancie uložil úpadcovi poriadkovú pokutu z dôvodu, že narúšal priebeh súdom nariadenej schôdze veriteľov a hrubo urážal osoby zúčastnené na schôdzi veriteľov, vrátane zástupkyne jedného z konkurzných veriteľov, správkyne konkurznej podstaty a súdu.
4. Z obsahu zápisnice zo schôdze veriteľov uskutočnenej dňa
5. marca 2016 (č. l. 2255 a nasl. súdneho spisu) má odvolací súd za preukázané, že úpadca narúšal priebeh konania schôdze veriteľov, slovne napádal a hrubo urážal osoby prítomné v pojednávacej miestnosti a napriek upozorneniu zo strany súdu úpadca pokračoval v narúšaní schôdze veriteľov a v slovnom urážaní prítomných osôb. Obsah súdneho spisu tak preukazuje dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pristúpil k uloženiu poriadkovej pokuty úpadcovi.
6. K námietke úpadcu, že v napadnutom uznesení nie sú uvedené slová, prípadne vety, ktorými mal niekoho uraziť, odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu v uznesení o uložení poriadkovej pokuty uviesť konkrétne nevhodné výrazy, ktoré úpadca adresoval osobám prítomným v pojednávacej miestnosti, keďže obsah predloženého súdneho spisu preukazuje, že úpadca sa na schôdzi veriteľov dopustil nevhodného správania voči zúčastneným osobám, vrátane súdu. Zároveň odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že už samotné preukázané opakované narúšanie priebehu schôdze veriteľov a nerešpektovanie pokynov (upozornení) súdu predstavuje zákonný dôvod pre uloženie poriadkovej pokuty.
7. Obstáť nemôže ani námietka odvolateľa,

ktorej mu nebolo možné uložiť poriadkovú pokutu na schôdzi veriteľov, ktorú považoval za nelegálnu, keďže navrhol jej zrušenie. Úpadca ako účastník konkurzného konania je okrem iného povinný rešpektovať pokyny konkurzného súdu, ako aj výzvy konkurzného súdu alebo súdom ustanoveného správcu konkurznej podstaty, a to aj v prípade, ak s prebiehajúcim konkurzným konaním, alebo jemu adresovaným pokynmi alebo výzvami nesúhlasí. Svoj nesúhlas s postupom konkurzného súdu alebo ustanoveného správcu konkurznej podstaty môže úpadca vyjadriť v procesných úkonoch, ktoré mu zákon priznáva, napr. v odvolaní, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ak zákon tento opravný prostriedok pripúšťa úpadcovi podať, na základe ktorého môže odvolací súd preskúmať správnosť alebo zákonnosť postupu súdu prvej inštancie. Toto právo úpadcu ako účastníka konkurzného konania však nezahŕňa právo úpadcu podávať šikanózne podania adresované súdu alebo správcovi konkurznej podstaty, v ktorých úpadca opakovane uvádza skutočnosti, ktoré boli už predmetom posudzovania konkurzného súdu, o to viac v situácii, kedy úpadca v celom priebehu konkurzného konania, napriek jeho zákonnej povinnosti, neposkytol potrebnú súčinnosť konkurznému súdu alebo ustanoveným správcom konkurznej podstaty. V takom prípade je konkurzný súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť a sankcionovať procesné úkony úpadcu, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní, a to aj vychádzajúc zo správania úpadcu v konkurznom konaní (viď čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Súd v konkurznom konaní musí pri svojom postupe vychádzať aj z čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku a z účelu konkurzu, ktorým je kolektívne uspokojenie pohľadávok prihlásených konkurzných veriteľov. 14. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že poriadková pokutá má napĺňať aj preventívnu funkciu pred ďalšími možnými neopodstatnenými zásahmi úpadcu do ďalšieho priebehu konkurzného konania. Poriadková pokuta predstavuje právny nástroj, ktorým možno vynútiť u úpadcu plnenie jeho zákonných povinnosti a rešpektovanie pokynov súdu (a správcu konkurznej podstaty), ako aj nástroj, ktorý má prispieť k dosiahnutiu účelu konkurzu. Táto preventívna funkcia poriadkovej pokuty je zvýraznená tým, že pri opätovnom narúšaní priebehu konkurzného konania alebo pri opakovanom nerešpektovaní pokynov súdu úpadcom, môže súd uložiť úpadcovi poriadkovú pokutu až do výšky 2 000,- eur, a to aj opakovane (§ 102 ods. 3 C. s. p.). 15. Námietky úpadcu týkajúce sa postavenia ním spochybňovaného konkurzného veriteľa, resp. jeho právnej zástupkyne nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o uložení poriadkovej pokuty, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal. 16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty úpadcovi súdom prvej inštancie, pričom samotnú výšku uloženej poriadkovej pokuty úpadca v odvolaní nespochybnil. 17. Na základe uvedeného najvyšší súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné (§ 419 a nasl. C. s. p.).