1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe z 22. mája 2015. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa zdôvodnila postup pri výpočte sumy invalidného dôchodku (526,60 eur mesačne od 1. mája 2015) aplikujúc príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Prílohou rozhodnutia je Osobný list dôchodkového poistenia a Lekárska správa z 22. mája 2015. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch z
2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne posúdenie veci. Namietal nesprávne posúdenie hypertenzie krvného tlaku, cukrovky, hypotyreózy, dnavej artitrídy, ako aj štítnej žľazy. V odôvodnení svojho odvolania podrobne analyzoval rozsudok krajského súdu a vyjadril svoj názor,
ktorého preukázané zdravotné postihnutie svojou podstatou vo významnej miere ovplyvňujú funkčný stav jeho organizmu. Závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a sú spôsobilé v spojitosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím
7 a 8 zákona o sociálnom poistení zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako je určené v rozsudku krajského súdu. Rozsudok krajského súdu navrhol zmeniť a alebo zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil novšie aj pôvodné lekárske nálezy z odborných vyšetrení a správy z laboratórnych vyšetrení. III. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože dôvody odvolania nepokladala za opodstatnené. Uviedla, že navrhovateľ v odvolacom konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a tieto sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností, vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Napokon odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Predmetom konania bolo posúdiť, či závery plynúce tak z navrhovateľom predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia realizovaného posudkovými lekármi vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľa a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správnosť spôsobu výpočtu výšky dôchodkovej dávky navrhovateľ v priebehu konania nespochybňoval. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku na základe 70% miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 22. mája 2015.
1, 2 SSP konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
1, 2 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
osobitného predpisu. 2)
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z administratívnych spisov odporkyne, ktorý bol súčasťou súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že správne konanie vedené u odporkyne sa začalo dňa
názoru odvolacieho súdu záver o poklese schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť prijali posudkoví lekári na základe potrebných odborných nálezov, pričom sa v posudkoch vysporiadali so všetkými navrhovateľom namietanými ťažkosťami a presvedčivo a logicky odôvodnili, prečo ostatné ochorenia navrhovateľa nezvyšujú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, priznanú za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Choroba vysokého krvného tlaku bola v čase posudzovania posudkovými lekármi sociálneho poistenia bez akýchkoľvek orgánových zmien. Vyššie hodnoty krvného tlaku boli zachytené len v súvislosti s väčším fyzickým výkonom, resp. po náročnejších vyšetreniach. V doložených odborných nálezoch pri liečbe boli hodnoty tlaku síce v horných hraniciach normy , ale neboli zachytené abnormálne vysoké hodnoty tlaku trvalé. V kľudovom režime boli hodnoty krvného tlaku v norme. V prípade hodnotenia táto choroba by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 10%, čo je posudkovo nezávažné a nepodmieňuje percentuálne navýšenie. Doložené diabetologické vyšetrenia popísali len poruchu glukózovej tolerancie, čo nemožno hodnotiť ako cukrovku a preto túto chorobu nemožno hodnotiť s cieľom percentuálneho navýšenia. Poruchy funkcie štítnej žľazy v zmysle zníženej činnosti boli dobre kompenzované liečbou, laboratórne hodnoty nevykázali žiadne patologické hodnoty a tak, ako to uvádza posudzovaný vo svojich písomných podaniach, že by malo byť zaradené do príslušnej kapitoly s percentuálnym hodnotením od 5 do 10% je z posudkového hľadiska nezávažné. Dnavú artritídu, na ktorú sa lieči údajne od roku 1995 nezdokumentoval žiadnymi odbornými vyšetreniami. Posudkoví lekári sociálneho poistenia ho vyhodnotili len ako subjektívny údaj posudzovaného a údaj, ktorý sa opakovane uvádza v diagnostických súhrnoch odborných vyšetrení bez akéhokoľvek vyšetrenia, ktoré by dokumentovalo nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti s týmto ochorením. Preto tiež nie je dôvod na jeho percentuálne zhodnotenie. Pokiaľ z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu mali byť jednotlivé ochorenie hodnotené v spojitosti, s týmto jeho názorom nemožno súhlasiť. Z ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení totiž vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ju možno zvýšiť maximálne o 10% len v prípade, že závažnosť týchto ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Najvyšší súd mal preukázané, že v danej veci krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odporkyne postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. V súvislosti s namietanými záverom, ku ktorým dospeli posudkoví lekári, najvyšší súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom nepreukázal nesprávnosť postupu odporkyne pri určovaní rozhodujúceho a iného zdravotného postihnutia. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia počnúc zdravotným posúdením navrhovateľa z 22. mája 2015 zhodne vyhodnotili, že navrhovateľov nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnej miere 70%, čo považovali za nadštandardné ohodnotenie, pretože v prípade zaradenia posudzovaného do kapitoly IX oddiel A položka 8 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, by bol posudzovaný neschopný akejkoľvek záťaže, pričom bolo zrejmé, že žiadateľ o invalidný dôchodok po ukončení jednoročnej pracovnej neschopnosti, t.j. od mája 2015 vykonával len s minimálnym obmedzením svoju pracovnú činnosť aj s cestami do zahraničia. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves pri určení 70% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť však zhodnotila tú skutočnosť, že posudzovaný bol len krátku dobu po operácii, pri ktorej sa vyskytli viaceré komplikácie, preto bol hodnotený s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na prechodné obdobie. Závery odborných vyšetrení by podmieňovali s prihliadnutím na pracovný výkon zaradenie v príslušnej kapitole a položke ako stavy po srdcových operáciách s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaradení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Závery plynúce tak z navrhovateľom v odvolaní predložených lekárskych nálezov ako aj z vlastného šetrenia posudkových lekárov vytvárajú dostatočné východiská pre ustálenie si rámca všetkých zdravotných postihnutí navrhovateľa a k tomu prislúchajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného dôvodu považoval najvyšší súd námietky uvedené v odvolaní za nedôvodné. Z uvedených dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu
2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 veta prvá OSP v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ vo veci úspech nemal a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.