Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Oboer/16/2017 Identifikačné číslo spisu: 7609218462 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 57ods.

1 písm. m/ - poznámka dovolacieho súdu) a § 243j (

§ 243f- poznámka dovolacieho súdu) Exekučného poriadku.

5. Vzhľadom na uvedené je podľa dovolateľky otázkou právneho významu, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená, či je možné zastaviť exekúciu v zmysle ustanovení § 39 ods. 4, § 57 (

§ 57ods.

1 písm. m/ - poznámka dovolacieho súdu) a § 243j (

§ 243f

- poznámka dovolacieho súdu) Exekučného poriadku aj v prípade, ak je exekúcia vedená na základe právoplatného exekučného titulu, ktorý bol súdom vydaný a aj nadobudol právoplatnosť v čase, kedy neplatila právna úprava ochrany spotrebiteľa a či je možné od oprávneného bez porušenia zákazu retroaktivity požadovať, aby splnil podmienky pre pokračovanie exekúcie, spočívajúce v opísaní rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a predložení dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, ak oprávnený nadobudol vymáhanú pohľadávku v čase, kedy tieto povinnosti ešte neexistovali. Podľa názoru oprávnenej nemala ani povinnosť tieto rozhodujúce skutočnosti zisťovať a dôkazy zabezpečovať, resp. uchovávať, keďže disponovala právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom, ktorý ju bez ďalšieho oprávňoval na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa oprávnenej je dôležitá aj tá skutočnosť, že pôvodný veriteľ zanikol ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., v dôsledku čoho nemohla objektívne súdu doložiť opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčovali. Napokon dovolateľka poukázala aj spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 z

1. októbra 2015, podľa ktorého je pri posúdení nárokov zo zmenky potrebné rešpektovať princíp právnej istoty a zákaz retroaktivity. V tomto stanovisku Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil záver, že na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola uplatnená zmenka vystavená. Podľa dovolateľky nie je správne, ak súd exekúciu zastaví bez toho, aby prihliadol na právne postavenie oprávneného, ktoré vzniklo v určitom čase zákonným spôsobom. Týmto sa prejavuje zakázaná retroaktivita a porušenie právnej istoty na strane oprávnenej.
2. Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená ako účastníčka exekučného konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
4. Zo spisu vyplýva, že oprávnená svoje dovolanie podala na poštovú prepravu dňa
5. apríla 2017, teda po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, uskutočnenej zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
6. apríla
7. Predmetná novela síce v ustanovení § 200 ods. 4 výslovne vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, avšak z prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 zároveň vyplýva, že exekučné konania začaté pred
8. aprílom 2017 sa (až na určité výnimky konkretizované v ustanoveniach § 243i až § 243k) dokončia podľa predpisov účinných do
9. marca
11. Exekučné konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa
12. októbra 2009 doručením návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (v zmysle 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do
13. marca 2017). Predmetné exekučné konanie treba preto dokončiť podľa právnej úpravy účinnej do
14. marca
15. Jej súčasťou sú ustanovenia § 9a a § 9b Exekučného poriadku, upravujúce použitie ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva potreba primeranej aplikácie ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Dovolanie ako tzv. mimoriadny opravný prostriedok je predmetom úpravy tretej hlavy štvrtej časti CSP (§ 419 až § 457 CSP), pričom konkrétne otázku prípustnosti dovolania je potrebné posudzovať v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 419 až § 421 CSP. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Skúmanie prípustnosti dovolania má vždy prednosť pred skúmaním, či je dovolanie dôvodné, pričom oboje patrí do výlučnej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho. Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti v ňom zaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok bez ďalšieho odmietnuť (k uvedenému bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
18. mája 2015, sp. zn. 3ECdo/154/2013).
19. Oprávnená prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
20. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP podlieha viacerým obmedzeniam, ktoré rezultujú z toho, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje zásah do princípu právnej istoty, ktorý je v článku 2 ods. 2 CSP charakterizovaný ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V právnom štáte by malo platiť, že stav právnej istoty nastolený právoplatným rozhodnutím súdu by mal byť narušiteľný len celkom výnimočne. Dovolanie by preto nemalo byť chápané ako „ďalšie odvolanie" a dovolací súd ako tretia inštancia, v rámci ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu.
21. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je limitovaná jednak taxatívnym výpočtom rozhodnutí, proti ktorým nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 CSP), ako aj obmedzením prípustnosti dovolania na základe tzv. majetkového cenzu vyjadreného v ustanovení § 422 CSP. Podľa tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená vo veciach, ktorých predmetom je peňažné plnenie v určitej výške, čiže v tzv. bagateľných veciach. Na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP slúži jednotné hodnotiace kritérium - desaťnásobok minimálnej mzdy, bez ohľadu na hmotnoprávny základ sporu, pričom výnimku z uvedeného predstavujú spory s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy Civilného sporového poriadku, pri ktorých je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy. Na príslušenstvo pohľadávky sa pri určení výšky peňažného plnenia neprihliada, s výnimkou prípadov, kedy predmetom dovolacieho konania je len samotné príslušenstvo. Pre určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (pre exekučné konanie je to deň doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - § 422 ods. 2 CSP per analogiam). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné vyriešiť otázku, či prípustnosť dovolania oprávnenej nevylučuje výška peňažného plnenia, o ktorej bolo rozhodnuté odvolacím súdom.
22. Predmetom exekučného konania je právny nárok oprávneného na nútený výkon exekučného titulu. V prejednávanej veci sa oprávnená voči povinnému domáhala vykonania exekúcie za účelom uspokojenia jej pohľadávky vo výške 82,98 eur s príslušenstvom. Predmetom dovolacieho prieskumu tak má byť rozhodnutie odvolacieho súdu, potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie na vymoženie peňažného plnenia vo výške 82,98 eur, keďže na príslušenstvo sa pri určení výšky peňažného plnenia neprihliada.
23. Výška minimálnej mzdy v čase začatia exekučného konania (
24. októbra 2009) bola 295,50 eur mesačne (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 422/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2009). Dovolanie oprávnenej tak smeruje proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu o peňažnom plnení, ktoré zjavne neprevyšuje ani výšku minimálnej mzdy. Dovolací súd preto dospel k záveru, že prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vyvodiť nemožno.
25. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávnenej podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania povinného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
28. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.