1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „O.s.p.") vyzval žalobcu uznesením zo dňa 07.04.2015 na procesné riešenie situácie. Súčasne prípisom z rovnakého dňa (č.l. 41) krajský súd vyzval žalobcu na zaslanie vyjadrenia, či trvá na podanej žalobe. Obidve písomnosti žalobca prevzal dňa 23.04.
1 O.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený
4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 7. Žalobca v nasledujúcich odvolacích námietkach uviedol, že: - žalobca odstránil nedostatky v konaní a riadne ich doplnil v lehote na podanie odvolania, a preto neexistuje žiaden dôvod na potvrdenie zastavujúceho uznesenia, - v odvolacom konaní je nutné postupovať v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a teda aplikovať § 154 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.,
ktorého je pre rozsudok/uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia).
2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O.s.p. ako aj ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o uznesenie, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolaniu je nutné za týchto zmenených procesných podmienok pri nižšie uvedených dôvodoch vyhovieť. Preto postupom
1 písm. f) a odsek 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
1 písm. f) O.s.p. v citovanom znení odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
2 O.s.p. v citovanom znení platí, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
1 veta prvá O.s.p. v citovanom znení pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti postupu a hore uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil zákonnosť prvostupňového rozhodnutia o uložení žalobcovi pokutu vo výške 93.000,-- € za správny delikt
1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V uvedenej súvislosti musí Najvyšší súd zdôrazniť, že v súdnom prieskume
Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (s označením rubriky ako „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov") sa žalobcovi za účelom naplnenia úlohy poskytnutia rýchlej a efektívnej súdnej ochrany
čl. 46 a nasl. ustanovení ústavy Slovenskej republiky ukladá procesná povinnosť byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná. Osobitnou výnimkou z uvedeného obligatórneho zastúpenia sú nasledovné prípady, ktoré zákonodarca výslovne zakotvil do ustanovenia § 250a O.s.p. (viď text za bodkočiarkou): vecná príslušnosť okresného súdu, sektorové výnimky pre veci zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia a pomoci vrátanie poistenia v nezamestnanosti či zdravotnej starostlivosti, priestupkové veci, alebo veci azylovej a doplnkovej ochrany.
v citovanom znení žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Krajský súd správne dospel k záveru, že žalobca musí byť v predmetnej právnej veci zastúpený advokátom, pretože nejde ani o jednu z výnimiek určenú ustanovením § 250a veta za bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku. V konaní nebolo priložené plnomocenstvo po ukončení zastupovania pôvodným advokátom. Krajský súd preto postupoval správne, keď uskutočnil výzvu na predloženie plnej moci na zastupovanie advokátom a keď žalobca na predmetnú výzvu nereagoval v stanovenej lehote nereagoval, tiež postupoval správne, ak konanie pre tento nedostatok súdneho prieskumu zastavil. Keďže však žalobca v lehote pre podanie odvolania odstránil vadu konania tým, že predložil plnú moc na zastupovanie udelenú JUDr. Oskarovi Chnápkovi, advokátovi (č.l. 47), za tejto procesnej situácie krajskému súdu nič nebráni pokračovať v zastavenom konaní. Úlohou Najvyššieho súdu bolo iba tento procesný stav na krajskom súde zabezpečiť. Preto Najvyšší súd na základe vyššie uvedených skutočností zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa vecou v merite, preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania
1 veta prvá v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne závery Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Účastníkom v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania nebolo priznané. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nieje prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.