1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 238. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalovaný 1/ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
2 veta druhá O.s.p., ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec 3 6 Cdo 243/2010 prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Citované ustanovenie umoţňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, ţe účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre moţnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne, pretoţe jeho nesprávny postup v tomto smere môţe mať za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Nato aby bolo moţné hovoriť o tom, ţe bol účastník na pojednávanie riadne predvolaný, musí mu byť predvolanie na pojednávanie riadne doručené. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zákonná konštrukcia umoţňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, ţe adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uloţení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle 4 6 Cdo 243/2010 ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa povaţujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je moţný, len ak je zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdrţoval a mal tak reálnu moţnosť dozvedieť sa, ţe bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 8. septembra 2009, na ktoré predvolal zástupcu ţalobkyne i oboch ţalovaných. Z obsahu doručenky o doručení predvolania na pojednávanie ţalovanému 1/, zaloţenej v spise na č.l. 49, je zrejmé, ţe obsahuje len údaje o tom, ţe prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 15. júla 2009, opakované doručenie (pokus o doručenie) bolo vykonané 16. júla 2009 a zásielka sa vrátila prvostupňovému súdu 5. augusta 2009. Okolnosť, ţe sa adresát v mieste doručenia dňa 15. júla 2009 zdrţoval, doručenka nepotvrdzuje, pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“). Za týchto okolností bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Prvostupňový súd však takto nepostupoval, preto jeho právny záver o uplatnení fikcie doručenia predvolania nebol správny. V dôsledku toho nesprávne konštatoval splnenie podmienok pre moţnosť prejednania veci v neprítomnosti ţalovaného 1/ v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Pretoţe tento nedostatok nebol odstránený ani odvolacím súdom, bolo konanie pred oboma súdmi zaťaţené vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t. j. odňatím moţnosti ţalovanému 1/ konať pred súdom. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Rozsudky oboch súdov zrušil v celom rozsahu, teda i vo vzťahu k ţalovanému 2/, pretoţe vzhľadom na uloţenú povinnosť zaplatiť ţalovanú sumu 5 6 Cdo 243/2010 spoločne a nerozdielne bol od rozhodnutia o napadnutom výroku závislý aj výrok vo vzťahu k tomuto ţalovanému, ktorý dovolaním nebol dotknutý (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. marca 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.