1 písm. a) Tr. zák. o dovolaní obvineného Ľ. S. podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Júlie Vestenickej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
c) Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. S. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom z
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Na výkon trestu bol menovaný
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň,
2 písm. b), písm. c) Tr. zák. okresný súd uložil obvinenému aj ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou. Na podklade odvolania obvineného Krajský súd v Bratislave uznesením z 5. novembra 2013, sp. zn. 3 To 85/2013, rozhodol tak, že
por. odvolanie obvineného zamietol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal obvinený prostredníctvom obhajcu dňa 7. novembra 2016 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Naplnenie podaným dovolaním uplatneného dovolacieho dôvodu videl obvinený, vychádzajúc z obsahu napádaných rozhodnutí súdov oboch stupňov, v ich nezákonnom postupe a nerešpektovaní základných zásad ukladania trestov.
jeho názoru došlo uvedeným postupom v dovolaním napadnutých rozhodnutiach v časti výroku o uložení trestu k porušeniu jeho práv, založenom na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia a obídení ustanovení § 42 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. Jeho výhrady smerovali najmä voči Krajskému súdu v Bratislave, ktorému, s ohľadom na jeho predchádzajúci postoj v danej trestnej veci, keď dvakrát zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu z dôvodu, že tento nesprávne postupoval vo vzťahu k výroku o uloženom treste, a zároveň sám poukázal na uloženie súhrnného trestu, vyčítal nekritické prevzatie argumentácie prvostupňového súdu a jej následné premietnutie do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Zdôraznil, že to bol práve tento súd, ktorý pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 31. októbra 2012, sp. zn. 2 T 61/2012, v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení. V tejto súvislosti považoval za nemysliteľné, aby sa odvolací súd v konečnom dôsledku stotožnil s procesne vadným postupom, ktorý prvostupňovému súdu sám vytýkal, najmä ak právne úvahy, na základe ktorých upustil od pôvodného presvedčenia i pokynu adresovaného Okresnému súdu Bratislava V, v odôvodnení svojho uznesenia dostatočne nevysvetlil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obvinený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol opäť o uložení trestu. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného Ľ. S. doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Okresná prokuratúra Bratislava V ani poškodená V. S. sa k dovolaniu obvineného v určenej lehote nevyjadrili. Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou, pričom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie, ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo podané v zákonnej trojročnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), teda včas, a osobou oprávnenou
2 písm. b) Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Bratislava V, t. j. v mieste
3 Tr. por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený Ľ. S. vo svojom dovolaní podanom prostredníctvom obhajcu menovite uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak: i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
1 písm.
1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie úhrnného trestu. V zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy, ak medzi týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh. Predovšetkým so zreteľom na uvedené a tiež s ohľadom na námietky obvineného je žiaduce dodať, že o viacčinný súbeh trestných činov ide vtedy, ak ten istý páchateľ spácha dva alebo viac trestných činov pred tým, ako bol za niektorý z nich súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok s tým, že v zmysle zákona má povahu odsudzujúceho rozsudku aj trestný rozkaz, pričom účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú v prípade trestného rozkazu jeho doručením. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa tu rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine, a to bez ohľadu na to, že tento bol v neskoršom konaní zrušený, pokiaľ toto konanie napokon skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Jednoducho povedané, viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ v období medzi prvým z nich a posledným z nich nebol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný čin toho istého páchateľa, a to bez ohľadu na to, či sa odsudzujúci rozsudok týka niektorého z týchto trestných činov, alebo trestného činu spáchaného ešte skôr mimo okruh týchto skúmaných trestných činov. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Zároveň to znamená, že činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti, treba posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974). Vo vzťahu k trestnej činnosti dovolateľa najvyšší súd zistil: Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 11. apríla 2011, sp. zn. 4 T 40/2011, bol obvinený Ľ. S. odsúdený za spáchanie prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 Tr. zák. (skutok zo
1 (v bode
1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa obvinený dopustil v dobe od januára 2007 do
1 písm. a) Tr. zák., o ktorý v prejednávanom prípade ide, nemožno tento skutok považovať za spáchaný vo viacčinnom súbehu s trestnými činmi, ktorých sa obvinený dopustil pred doručením uvedeného trestného rozkazu v dňoch
1 Tr. zák. a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný vinným zo spáchania trestného činu spáchaného po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale ide o recidívu, takže je potrebné uložiť samostatný trest. Už Okresný súd Bratislava V tak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zreteľne, presvedčivo a veľmi erudovane zdôvodnil, prečo sa nestotožnil s právnym názorom obhajcu obvineného Ľ. S. o potrebe uloženia súhrnného trestu, zahrňujúceho odsúdenie obvineného trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.