1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Co1/2014/Lu zo dňa
6 zákona č. 182/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zmenil údaje schváleného registra č. 7/2009 zo dňa 16.11.2009 v k.ú. Q. O. tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Zároveň Okresný úrad W. predmetným rozhodnutím zamietol návrh žalobkyne na opravu výmery parcely registra E KN XX/X a opravu jej umiestnenia na mape určeného operátu. Ďalej zamietol spoločný návrh N. F., F. U., M. G., O. Y., A. P., L. P., Q. P., O. M., O. Y. a D. X. o opravu grafického zákresu a výmery nehnuteľnosti určeného operátu E KN č. XXX/XXX až č. XXX/XXX, č. XX/XX až č. XX/XXX a ostatné,
skutočného užívania pozemkov. Tiež zamietol návrh T. P. na opravu grafického zákresu parciel registra E KN č. XXX/XXX až XX/XXX, na opravu grafického zákresu parcely registra E KN č. XXX/XXX, do jednej línie s priebehom parciel registra C KN č. XX a č. XX a na opravu výmery parcely registra E KN č. XXX/XXX na liste vlastníctva č. XX. Okrem toho prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zamietol návrh G.. M. O. na opravu umiestnenia parciel č. XXX/b, XX/XX a XX/XX
stavu užívania v teréne a na opravu vlastníctva k nehnuteľnostiam v registri E KN, pôvodne vedených v pozemkovoknižnej zápisnici č. XX. Krajský súd v Prešove preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pri svojom závere krajský súd vychádzal z toho, že podstatou celého konania pred Okresným úradom W., ako príslušným správnym orgánom na úseku katastra nehnuteľností, bol návrh týkajúci sa opravy zápisov vlastníckeho práva a grafickej opravy pozemkov E KN s parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX až XXX/XXX, parc. č. XX/XX až XX/XXX v k.ú. Q. O. s miestnym názvom „Q. H.". Ako vyplynulo z rozsiahleho dokazovania správnymi orgánmi spracovateľ H. v k.ú. Q. O. pri umiestnení predmetných parciel v grafickej časti H. ako E KN nepochybil, t.j. parcely E KN č. XX/X a XX/XXX vo vlastníctve žalobkyne boli zidentifikované správne a v mieste pôvodnej parcely mpč. XX/b/X. Vyplýva to z grafickej prílohy zobrazujúcej zákres predmetných parciel vo vlastníctve žalobkyne (príloha č. 1-20 spisu Okresného úradu W.). Krajský súd mal za preukázané, že zobrazenie parciel E KN č. XX/X a XX/XXX, t.j. ich geometrické a polohové určenie na mape pozemkového katastra je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti H. a je identické so zobrazením pôvodnej parcely mpč. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape, v časti ktorej sa nachádzajú.
názoru krajského súdu žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukázal posun parciel E KN č. XX/X a XX/XXX, teda pôvodnej mpč. parcely XX/b/X, resp. ich nesprávne umiestnenie v grafickej časti H. v k.ú. Q. O. vykonanej spracovateľom. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že posun sa netýka parciel E KN uvedených v spoločnom návrhu účastníkov, t.j. aj parciel vo vlastníctve žalobkyne v časti v M. „Q. H.", ale parciel C KN v M. „Q. H." vo vlastníctve účastníkov konania, medzi ktoré patria aj parcely vo vlastníctve žalobkyne. Ďalej krajský súd poukázal aj na rozsiahle dokazovanie vykonané správnymi orgánmi nad rámec ust. § 7 ods. 6 zákona č. 182/1995 Z.z. a závery z neho plynúce, keďže povinnosťou správnych orgánov nebolo preskúmať aj zápis a zákres parciel C KN. Týmto dokazovaním sa mala dosiahnuť zrozumiteľnosť pre všetkých účastníkov konania v rámci vykonaného H.. V tejto súvislosti bolo krajským súdom zdôraznené, že právomoci katastra boli v tomto konaní jednoznačne obmedzené, pretože správny orgán nemôže zasahovať do znenia zmlúv a listín, ktoré boli zapísané do katastra, a tým vlastne meniť predmet prevodu alebo jeho časti. Môže len opraviť chyby, ktoré vznikli pri ich zápise do katastra. Záverom krajský súd zhrnul, že žalobkyňou namietané parcely E KN v schválenom H. v k.ú. Q. O. boli v súlade s údajmi
1 zákona č. 180/1995 Z.z. okrem časti, v ktorej správny orgán žiadosti žalobkyne vyhovel. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zruší rozhodnutie žalovaného č. Co1/2014/Lu zo dňa 24. marca 2014 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že žalovaný nebral do úvahy podklady, ktoré mu boli žalobkyňou poskytnuté. Ide o výpis z katastrálnej mapy, ktorú v roku 2008 Správa katastra W. poskytla žalobkyni a ktorá preukazuje, že parcela C KN č. XX/X/X a parcela E KN č. XX/b/X boli graficky usporiadané tak, že na seba nadväzovali. Táto katastrálna mapa mala byť aj podkladom pre spracovanie H.. Mala za to, že geometrické zameranie vykonané G.. U. P. v roku 1997, číslo geometrického plánu XXXXXXXX-X/XX, na ktoré sa žalovaný odvoláva a ktoré zobral do úvahy aj prvostupňový súd, nemalo vôbec vplyv na grafické usporiadanie parciel C KN č. XX/X/X a parcela E KN č. XX/b/X vo vlastníctve žalobkyne. V opačnom prípade by
názoru žalobkyne správny orgán, predtým Správa katastra W., už od roku 1997 vydával zmenené grafické usporiadanie pozemkov a v katastrálnej mape by boli zakreslené novovzniknuté parcely C KN č. XX/X, C KN č. XX/X, E KN č. XX/X a E KN č. XX/XXX. To znamená, že by v roku 2008 žalobkyni nebol vydaný výpis z katastrálnej mapy, kde je graficky znázornené, že z pôvodnej parcely č. XX/b/X vznikli dve parcely, a to parcely E KN č. XX/X a XX/XXX, ktoré už nenadväzujú na parcelu s pôvodným číslom C KN XX/X/X, v súčasnosti C KN č. XX/X. Zdôraznila, že až do ukončenia H. v roku 2009 správny orgán vydával katastrálne mapy, kde parcela C KN XX/X/X a parcela E KN XX/b/X na seba nadväzovali. Poukázala na to, že po ukončení H. v roku 2009 začal správny orgán vydávať katastrálne mapy, na ktorých parcela C KN č. XX/X/X a parcela č. E KN XX/b/X na seba nenadväzujú a naviac z parcely E KN č. XX/b/X vznikli dne nové parcely, a to parcela č. XX/X a č. XX/XXX. Na základe toho mala žalobkyňa za to, že prvostupňový súd pochybil, keď prišiel k záveru, že „geometrické a polohové určenie na mape pozemkového katastra je v súlade s ich zobrazením pôvodnej parcely E KN č. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape, v časti ktorej sa nachádzajú", lebo pôvodná parcela E KN č. XX/b/X sa nenachádza na pôvodnom mieste a naviac z tejto parcely vznikli dve vyššie uvedené parcely.
názoru žalobkyne došlo konaním správneho orgánu k novým pozemkovým úpravám, čo je v rozpore s § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Uviedla, že v súčasnosti po ukončení H. všetci vlastníci dotknutých parciel v k.ú. Q. O. tieto užívajú tak, ako pred uskutočnením H., avšak s tým rozdielom, že teraz už k týmto parcelám nemajú vlastnícky vzťah. V rozhodnutí správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí prvostupňového súdu, vidí žalobkyňa nedostatočne zistený skutkový stav. Žalovaný mal
žalobkyne oprieť svoje rozhodnutie o domnienku, že pravdepodobnou príčinou posunu parciel je geometrické zameranie G.. U. P. č. 17XXXXXX-X/XX. Túto domnienku považovala za vychádzajúcu z nesprávnej premisy, nakoľko parcely C KN všetkých účastníkov konania sú v súčasnosti usporiadané tak, ako boli usporiadané pred vykonaním H.. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a súladný so zákonom potvrdiť. Pribratí účastníci G.. M. O., G. M. a P. L. sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že sa s jej odvolaním stotožnili a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v prospech žalobkyne. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu").
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. že súdne konanie nepredstavuje ,,predĺženie" resp. ,,pokračovanie" správneho konania. Aj
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2007 sp. zn. 2Sž - o-KS/92/2006). Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Aj
názoru Najvyššieho súdu SR námietka žalobkyne uvedená v odvolaní, že parcely C KN č. XX/X/X a E KN č. XX/b/X . na seba nadväzovali, je neopodstatnená, keďže takéto parcely neexistovali. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XX/X/X (nie parcela C KN XX/X/X) a časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XX/b/X (nie E KN č. XX/b/X) boli zidentifikované na parcelu EN XX (v súčasnosti C KN č. XX/X a XX/X) na základe chybnej identifikácie, ktorá bola podkladom zmluvy č. RI XX/XX uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 34-35) a ktorá je dôvodom, prečo sa tieto parcely C KN nenachádzajú na mieste predmetných pôvodných pozemkovoknižných parciel (mpč. XX/X/X a časť mpč. XX/b/X), resp. je dôvodom, že v súčasnosti parcely C KN č. XX/X a XX/X (mpč. XX/X/X a časť mpč. XX/b/X) a E KN č. XX/X a XX/XXX (mpč. XX/b/.2) na seba nenadväzujú. Z porovnania zákresu pozemkovoknižnej parcely mpč. XX/X/X a časti mpč. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape a parciel C KN č. XX/X a XX/X na katastrálnej mape vyplýva, že nejde o parcely totožné svojím geometrickým a polohovým určením (tvar a umiestnenie), t.j., že parcely C KN č. XX/X a XX/X sa nenachádzajú v mieste pôvodnej mpč. XX/X/X a časti mpč. XX/b/X. Zvyšná časť mpč. XX/b/X bola predmetom H. v k.ú. Q. O. a bola zidentifikovaná na parcely E KN č. XX/X a XX/XXX, pričom ich geometrické a polohové určenie na mape pozemkového katastra je v súlade s ich zobrazením v grafickej časti H. a je identické so zobrazením parcely mpč. XX/b/X na pozemkovoknižnej mape, na časti ktorej sa nachádzajú. V preskúmavanom konaní bolo nepochybne, aj
názoru A. súdu X. republiky, preukázané, že posun parciel v hone „." sa týka parciel C KN, nie parciel E KN, preto neboli dôvody na zmenu údajov H. v k. ú. Q. O.. Z dôvodu, že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd SR ako súd odvolací
3 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov tohto konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov konania zo zákona neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.