1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP") ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P z 29. decembra 2014, ktorým žalovaný
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M z 19. septembra 2014, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch" z dôvodu, že žalobca porušil § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a/, písm. b/, § 4 ods. 2 písm. j/ a § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), za čo bola žalobcovi
2 písm. f/ zákona o priestupkoch uložená pokuta 100,- €.
1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy konania v sume 16,- €. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania uvedeného priestupku na tom skutkovom základe, že dňa 25. apríla 2014 o 18.55 hodine ako nemotorový účastník cestnej premávky „cyklista" viedol bicykel neznámej značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia SNP po trase určenej organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno". Následne sa na svetelnom signalizačnom zariadení zobrazil svetelný signál s oranžovým svetlom a následne s červeným svetlom „Stoj". Žalobca sa s bicyklom postavil a zostal stáť v strede križovatky Krížnej a Legionárskej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky. Následne sa žalobca postavil v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované hliadkou Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok dohľadu nad verejným zhromaždením a následným presunom cyklistov. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojím konaním porušil dotknuté ustanovenia zákona o cestnej premávke, čo zakladá jeho zodpovednosť za priestupok
1 písm. l/ zákona o priestupkoch, pričom výšku uloženej sankcie považoval krajský súd za primeranú. Žalobca v žalobe
krajského súdu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sa žalovaný správny orgán nebol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal a ktoré by odôvodňovali záver, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch. S námietkou žalobcu, že verejné zhromaždenie bolo riadne ohlásené a že v tomto prípade bola založená povinnosť príslušníkov Policajného zboru poskytnúť súčinnosť, sa krajský súd s poukazom na § 6 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve (ďalej len „zákon o zhromažďovacom práve") nestotožnil. K uvedenému krajský súd dodal, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca zaslal oznámenie zo 16. apríla 2014 o konaní verejného zhromaždenia Okresnému úradu Bratislava a Miestnemu úradu Miestnej časti Bratislava - Staré Mesto, pričom z obsahu týchto oznámení nevyplýva, že by
3 zákona o zhromažďovacom práve požiadal o poskytnutie ochrany zhromaždeniu. Táto skutočnosť je
krajského súdu zrejmá aj z oznámenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto z 23. apríla 2014, v ktorom mestská časť uviedla, že nebude na zhromaždenie vysielať svojho zástupcu v zmysle § 4 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve a že zvolávateľ nepožiadal
3 zákona o zhromažďovacom práve mestskú časť o poskytnutie ochrany.
názoru krajského súdu skutočnosť, že žalobca zaslal oznámenie o zhromaždení cyklistov
zákona o zhromažďovacom práve neznamená automaticky, že zhromaždeniu bude poskytnutá súčinnosť príslušného útvaru Policajného zboru. O túto mal žalobca ako organizátor zhromaždenia v zmysle zákona o zhromažďovacom práve výslovne požiadať a v prípade, že tak urobil, táto skutočnosť ho neoprávňovala k tomu, aby on sám osobne riadil a organizoval dopravu na predmetných križovatkách. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so základnými dôvodmi podanej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na to, že krajský súd sa vôbec nevyjadril k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd") č.k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004, napriek tomu, že žalobca sa v žalobe na jeho obsah odvolával.
žalobcu bol krajský súd povinný sa s uvedeným nálezom Ústavného súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať a pokiaľ tak neurobil, porušil právo žalobcu na súdnu ochranu. Žalobca ďalej uviedol, že Ústavný súd v náleze č.k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004 posudzoval prípad, v ktorom bola zvolávateľovi zhromaždenia cyklistov uložená pokuta za to, že bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu užíval iným než zvyčajným spôsobom viaceré komunikácie, čím malo dôjsť k znemožneniu cestnej premávky a k ohrozeniu jej bezpečnosti a plynulosti
a/ bod 1. zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Svojou podstatou išlo
žalobcu o priestupok podobný priestupku, ktorého spáchanie sa kladie žalobcovi za vinu. Žalobca poukázal na to, že Ústavný súd v uvedenom náleze skonštatoval, že uloženie pokuty sťažovateľovi
cestného zákona nemožno vzhľadom na okolnosti veci považovať za nevyhnutné a primerané pre dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa. Žalobca má za to, že nespáchal priestupok, z ktorého bol uznaný vinným z toho dôvodu, že vykonával práva a povinnosti zvolávateľa riadne ohláseného zhromaždenia vyplývajúce zo zákona o zhromažďovacom práve s cieľom, aby zhromaždenie prebehlo pokojne, aby sa zabezpečil plynulý prejazd účastníkov zhromaždenia v jednom útvare, aby doň nevnikli iné osoby. Pokiaľ by sa zhromaždenie roztrieštilo, účel zhromaždenia by nebol
žalobcu splnený. Odôvodnenie, že príslušníci Policajného zboru neposkytli zvolávateľovi zhromaždenia súčinnosť z dôvodu, že o ňu vopred písomne nepožiadal, sa
žalobcu nestotožňuje s úlohami, ktoré by mal plniť Policajný zbor Slovenskej republiky. Príslušníci Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad zhromaždením konali
žalobcu v rozpore s § 2 ods. 1 písm. a/, j/ a § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore"). Z § 6 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve
žalobcu jasne vyplýva, že požiadanie o ochranu zhromaždeniu nie je povinnosťou zvolávateľa zhromaždenia, ale jeho právom. Nepožiadanie o poskytnutie ochrany zhromaždeniu
žalobcu neznamená, že príslušníci Policajného zboru boli zbavení svojich zákonných povinností. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov prvostupňového a aj odvolacieho konania. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP"), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
1 OSP zamietnutá. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP
1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti proti postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich súd považuje za nedôvodné, jeho povinnosťou je vysvetliť z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov, podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP, ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave siedmom oddiele Ústavy Slovenskej republiky (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).
2 OSP Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P z 29. decembra 2014, ktorým žalovaný
2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M z 19. septembra 2014, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. l/ zákona o priestupkoch, za čo bola žalobcovi
2 písm. f/ zákona o priestupkoch uložená pokuta 100,- €. Z obsahu opravných prostriedkov podaných žalobcom, či už z odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu žalobných námietok alebo z podaného odvolania žalobcu proti rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento opakovane, poukazujúc na nález Ústavného súdu č.k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004, namietal, že nespáchal priestupok, z ktorého bol uznaný vinným z dôvodu, že vykonával oprávnenia a povinnosti zvolávateľa riadne ohláseného zhromaždenia vyplývajúce zo zákona o zhromažďovacom práve s cieľom zabezpečiť pokojný priebeh zhromaždenia bez jeho narušenia.
článku 28 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje. Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
1 až 4 zákona o zhromažďovacom práve občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
5 písm. c/ a e/ zákona o zhromažďovacom práve je zvolávateľ okrem iného povinný riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení a dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu zhora definovanému právu účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nezodpovedá, keď z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa krajský súd nálezom Ústavného súdu č.k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004 vôbec zaoberal. Rovnako sa krajský súd nevysporiadal s námietkou žalobcu, že napriek tomu, že žalobca ako zvolávateľ v oznámení o konaní zhromaždenia výslovne nepožiadal o poskytnutie ochrany zhromaždeniu
3 zákona o zhromažďovacom práve, boli príslušníci Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad zhromaždením povinní spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd (v tomto prípade pri ochrane práva pokojne sa zhromažďovať) a dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení [§ 2 ods. 1 písm. a/, j/ a § 9 ods. 1 zákona Policajnom zbore]. Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/44/2015-32 z 3. marca 2016
3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu vysporiadať sa s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 193/03-35 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.