2 písm. f) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.").
2 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky
, 10, 13a alebo § 13b a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že : - sťažovateľ v roku 2008, po predvedení na cudzineckú políciu v Bratislave nespolupracoval a vystupoval ako osoba nezistenej totožnosti; - prostredníctvom štátnych orgánov Rakúskej republiky bolo zistené, že sťažovateľ vystupuje ako nigérijský štátny príslušník, ktorý uzatvoril dňa 19.07.2004 vo Viedni manželstvo s O. K.; - sťažovateľ pri pohovore predložil sobášny list z Českej republiky ,
ktorého ako slobodný, štátny príslušník Siera Leone uzatvoril 20.10.2012 manželstvo so slovenskou štátnou občiankou A. P.; - tvrdenie sťažovateľa o tom, že štátne orgány krajiny pôvodu mu cestovný doklad nevydajú, nakoľko doklady pre štátnych príslušníkov krajiny pôvodu sa vydávajú na jej území je v protiklade s ďalším tvrdením sťažovateľa o tom, že cestovný doklad mu bol v krajine pôvodu vystavený prostredníctvom splnomocnenej sestry.
č. 480/2002 Z.z. žalovaný konštatoval, že u sťažovateľa nezistil dôvody pre udelenie azylu
tohto ustanovenia zákona. 6.
žalovaného neboli splnené ani dôvody pre udelenie azylu
č. 480/2002 Z.z., nakoľko tento na území Slovenskej republiky nemá rodinných príslušníkov, ktorým bol udelený azyl. 7. Posúdenie sťažovateľovej žiadosti
č. 480/2002 Z.z. považoval za irelevantné, nakoľko sťažovateľ v priebehu konania neuviedol, také dôvody alebo obavy, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážne bezprávie a zároveň takéto dôvody objektívne neexistujú. Žalovaný zároveň vylúčil, že by sťažovateľovi hrozilo uloženie trestu smrti alebo jeho výkon. V krajine pôvodu ani v Nigérii nemal problémy so štátnymi orgánmi, nebol trestne stíhaný ani väznený. Z rovnakých dôvodov ako aj z dôvodu, že sťažovateľ nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by mohla štátne orgány viesť k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe, žalovaný vylúčil obavu z mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Ďalej žalovaný konštatoval, že sťažovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, nakoľko z dostupných informácií je zrejmé, že v krajine pôvodu v súčasnosti neprebieha žiadny vnútroštátny ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniu obyvateľov z dôvodu neselektívneho násilia. 8. Zároveň žalovaný konštatoval, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany
č. 480/2002 Z.z., nakoľko na území Slovenskej republiky nemá rodinných príslušníkov, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana.
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - podstatné porušenie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia; - v prípade návratu do krajiny pôvodu sťažovateľovi hrozí smrť, nakoľko jeho otec bol politicky činný proti vládnucej strane v Sierra Leone, čo bolo aj dôvodom, prečo musel ako dieťa túto krajinu opustiť a žiť v tábore v Nigérii; - záver žalovaného o neopodstatnenosti obáv z uvedenej situácie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žalovaný vychádzal z informácie, že v krajine pôvodu sa síce vyskytujú vraždy verejne činných osôb, no nie málo významných, ale len významných politikov, čo je neprimeraným a neakceptovateľným bagatelizovaním situácie v krajine jeho pôvodu; - sťažovateľ má obavu o svoj život a zdravie pri návrate do krajiny pôvodu v dôsledku v značnej miere rozšíreného vírusu Ebola. 11. Krajský súd v Bratislave v konaní
ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.
krajského súdu dôvodná. V zistení skutkového stavu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti. Žalovaný riadne zistil skutočnosti potrebné na vyvodenie záverov k akým dospel a z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ bol so všetkými úkonmi riadne oboznámený ako aj s možnosťou sa k nim prostredníctvom ustanoveného tlmočníka vyjadriť. 19. K námietke sťažovateľa, že preskúmavané rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že právnym posúdením je činnosť správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd alebo správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom žalovaný z dostatočne zistených skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne ustanovenia na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu, namietaná vada konania nebola zistená. 20. Záverom poukázal na absenciu takých dôvodov alebo obáv zo strany sťažovateľa, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážne bezprávie, vylúčil aj dôvody uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, pretože sťažovateľ nemal problémy so žiadnymi štátnymi orgánmi, bezpečnostnými či inými zložkami v krajine pôvodu alebo v Nigérii, nebol nimi nikdy trestne stíhaný ani väznený, vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe ani v budúcnosti. Z uvedených dôvodov nemohla získať právnu relevanciu ani žiadosť sťažovateľa o poskytnutie doplnkovej ochrany. III. Konanie na kasačnom súde A) 21. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p.).
1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. 32. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťažnosti preto považoval za dôvodný.
4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
čl. 46 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len „procedurálna smernica") v záujme dosiahnutia súladu s odsekom 1 členské štáty zabezpečia, aby účinný opravný prostriedok zahŕňal posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu ex nunc vrátane prípadného posúdenia potrieb medzinárodnej ochrany
smernice 2011/95/EÚ, a to aspoň v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom prvého stupňa. 33. Z vyššie citovaného ustanovenia S.s.p. nepochybne vyplýva povinnosť správneho súdu vychádzať zo stavu veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, bez ohľadu na to, či sa tento od vydania preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu o žiadosti o udelenie azylu zmenil. Táto povinnosť správnych súdov bola do slovenského právneho poriadku zavedená transpozíciou procedurálnej smernice. Je nepochybné, že aj v takejto pozícii súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, hoci posudzuje stav veci v čase svojho rozhodovania a teda nemôže správnemu orgánu vytýkať nezohľadnenie prípadných nových relevantných skutkových či právnych okolností, ktoré mu v čase jeho chronologicky predchádzajúceho rozhodovania samozrejme nemohli byť známe; aj v takejto situácii však (zákonodarca v tejto súvislosti v predchádzajúcej právnej úprave (zákon č. 99/1963 Zb.) formuloval osobitný dôvod na zrušenie rozhodnutia vydaného správnym orgánom vo veci azylu a doplnkovej ochrany
3 druhá veta tak, že súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci)
názoru kasačného súdu súčasná právna úprava nebráni v danom prípade správnemu súdu rozhodnutie správneho orgánu zrušiť.
názoru kasačného súdu je v záujme čo najpresnejšieho zistenia okolností viažucich sa na tvrdenia žiadateľa o udelenie azylu dbať na formuláciu otázok, na ktoré následne príslušný odbor žalovaného vypracúva odpovede. 38. V danom prípade kasačný súd považoval zistenie skutkového stavu, vo vzťahu k politickej činnosti sťažovateľovho otca, ako aj prípadnej hrozby, plynúcej z tejto činnosti, za nedostatočné. Z obsahu dotazníka žiadateľa o udelenie azylu č.: ČAS: MU-PO-35-22/2017-Ž vyplýva, že sťažovateľ žalovanému poskytol meno svojho otca. Pokiaľ teda tvrdil, že jeho otec bol v minulosti v krajine pôvodu politicky aktívny ako oponent vtedajšej vlády, bolo vhodné upriamiť pozornosť na zistenie, či sa v dostupných informáciách o krajine pôvodu sťažovateľa nachádza zmienka o osobe s takým menom, ktorá bola v období pred rokom 1985 aktívna ako politický oponent. Zároveň bolo
kasačného súdu účelné zisťovať nielen informácie o politických vraždách popredných politikov, ktorí pôsobili v krajine pôvodu sťažovateľa v rokoch 1984 - 1985, nakoľko toto obdobie sťažovateľ uvádzal ako približné obdobie odchodu z krajiny, ale aj informácie o osobách, politicky činných ešte pred týmto obdobím a to aj vo vzťahu k súčasnej situácii potvrdzujúcej resp. vyvracajúcej ju ako pôvod možných obáv sťažovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a zdroj takýchto relevantných informácií identifikovať aj v samotnom rozhodnutí. 39. Sťažovateľ tiež namietal nesprávnu interpretáciu ustanovení zák. č. 480/2002 Z.z. týkajúcich sa posúdenia potreby poskytnutia doplnkovej ochrany, keď krajský súd v bode 31 napadnutého rozsudku, vo vzťahu k nesplneniu podmienok
č. 480/2002 Z.z. vychádzal z absencie skúseností sťažovateľa s formami vážneho bezprávia, resp. obáv z takéhoto konania voči jeho osobe po návrate do krajiny pôvodu. K tomuto sťažnostnému bodu sťažovateľa kasačný súd uvádza, že zo sťažovateľom zmieneného bodu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd okrem iného poukazuje aj na absenciu dôvodov, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážne bezprávie, čo možno extenzívne vykladať aj tak, že z informácií o krajine pôvodu sťažovateľa nevyplývajú dôvody pre záver o reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Avšak ďalej kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 311/07, v ktorom uviedol: „...ústavný súd skúmal, či najvyšší súd sťažovateľovi ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.". 40. Z uvedenej citácie teda vyplývajú určité kvalitatívne požiadavky na argumentáciu súdu. Vo svetle týchto záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky kasačný súd posudzoval aj sťažovateľom namietaný bod napadnutého rozsudku a dospel k záveru o nedostatočnosti jeho odôvodnenia pokiaľ ide o otázku nesplnenia podmienok
č. 480/2002 Z.z., nakoľko jeho argumentácia nedáva jasnú odpoveď na to, z akých skutočností pri posúdení danej otázky vychádzal. 41. Kasačný súd sa rovnako stotožnil aj so sťažovateľom namietaným porušením ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré malo spočívať v nepredložení spisového materiálu sťažovateľovi na oboznámenie sa so skutkovými zisteniami a prípadné doplnenie dôkazov pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia.
2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
pečiatky žalovaného dňa 14.03.2017) priložil dokument, obsahujúci informácie o krajine pôvodu, ktorý bol vypracovaný príslušným odborom žalovaného pod číslom MU-ODZS-2017/000229-
1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonávanú
Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. S odkazom na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia možno konštatovať, že takto sťažovateľom uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti
1 písm. h) S.s.p., bol dôvodný. V. 49. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd
2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.