1 písm. b) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. novembra 2016, sp. zn. 3To/98/2016, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného X. W. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 2. júna 2016, sp. zn. 2T/105/2014, bol obvinený X. W. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm.
1, § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. - na polici v garáži revolver belgickej výroby značky Bulldog pôvodného kalibru 320, bez výrobného čísla s viacerými podomáckymi úpravami, nábojové komory valca zbrane okrem jednej sú vyvložkované na vloženie nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, 22 Short, zápalník bicieho kohúta je obrúsený (zbraň
1, ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z.), hoci na to nemal potrebné povolenie vyžadované
1, § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. - na polici v garáži revolver belgickej výroby systému Lefaucheux pôvodného kalibru 11 mm Lefaucheux, bez výrobného čísla, s podomáckou úpravou hlavne, do ktorej je nalisovaná rúrka vonkajšieho priemeru cca 11 mm, vnútorného priemeru cca 6 mm (zbraň
1, ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z.), hoci na to nemal potrebné povolenie vyžadované
1, § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. - na polici v garáži revolver výroby USA značky Harrington & Richardson, kalibru model American, kalibru 32 Smith & Wesson (zbraň
1 písm. a) zákona č. 190/2003 Z.z.), hoci na to nemal potrebné povolenie vyžadované
zákona č. 190/2003 Z.z, - na polici v garáži vzduchovú pušku, tzv. bíglovku, nemeckej výroby značky Oskar Will, model Original Will kalibru 6,33 mm (6 1/3), výrobného čísla V 32, s viacerými podomáckymi úpravami, tesnenie piesta je odstránené, na čelo piesta je pripevnený klinec slúžiaci ako zápalník, do nábojovej komory pôvodne určenej na vystreľovanie striel kalibru 6,33 mm je možné vložiť aj náboj s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, 22 Short (zbraň
1, ods. 2 písm. c), písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z.), hoci na to nemal potrebné povolenie vyžadované
1, § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z., - na polici v garáži brokovú dvojku belgickej výroby systému Lancaster kalibru 16/16, výrobné číslo 3823, s viacerými podomáckymi úpravami, hlavne sú skrátené na dĺžku cca 265 mm, pažba je skrátená v krčku na tzv. pištoľovú rukoväť, miesto pravého zápalníka je do otvoru vložený klinec (zbraň
1, ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z.), hoci na to nemal potrebné povolenie vyžadované
1, § 12 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. Prvostupňový súd obvinenému uložil
1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním s určením v skúšobnej dobe v trvaní 1 (jeden) rok.
4 písm. g) Tr. zák. súd obvinenému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - 39 kusov nábojov mexickej výroby kalibru 22 Long Rifle, - revolver belgickej výroby značky Bulldog pôvodného kalibru 320, - revolver belgickej výroby systému Lefaucheux pôvodného kalibru 11 mm Lafauchex, - revolver výroby USA značky Harrington & Richardson, kalibru model American, kalibru 32 Smith & Wesson, - vzduchová puška, tzv. bíglovka, nemeckej výroby značky Oskar Will model Original Will kalibru 6,33 mm, - broková dvojka belgickej výroby systému Lancaster kalibru 16/16, výrobné číslo 3823.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozhodujúc o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV a obvineného X. W. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 15. novembra 2016, sp. zn. 3To/98/2016,
1 písm. d), písm. e) ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
3 Tr. por. obvinenému X. W. uložil
1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 písm. a) Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. krajský súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
4 písm. g) Tr. zák. súd obvinenému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1 písm. a) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku obvinenému uložil trest prepadnutia veci 39 kusov nábojov mexickej výroby kalibru 22 Long Rifle.
6 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
por. krajský súd odvolanie obvineného X. W. zamietol. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal obvinený X. W. prostredníctvom obhajcu dňa
c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa
1 písm. b), písm. d) Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že
1 Tr. por. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom, ktorý krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil. Z citovaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že pri zrušení rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom.
obvineného krajský súd nebol oprávnený pri svojom zrušovacom rozhodnutí dávať súdu prvého stupňa záväzné pokyny, k akým záverom má dospieť pri hodnotení jednotlivých dôkazov a ani k tomu, aké skutkové zistenia má urobiť. Mal len právo na to, aby súdu prvého stupňa dal záväzné pokyny na opakovanie dôkazov už vykonaných alebo na vykonanie nových dôkazov. Ako vyplýva zo zrušovacieho ustanovenia, krajský súd výslovne len dával pokyny súdu prvého stupňa, k akému záveru má dospieť pri hodnotení dôkazov. V tomto závere utvrdzuje obvineného aj napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, v odôvodnení ktorého sa krajský súd odvolal na svoje zrušovacie uznesenie z 15. marca 2016. Obvinený je toho názoru, že odvolací súd nemôže bez ďalšieho sám vytvárať odchýlny skutkový stav len v dôsledku odlišného hodnotenia dôkazov, pretože toto hodnotenie je právom súdu prvého stupňa a odvolací súd nie je oprávnený do tohto práva zasahovať, pokiaľ to nie je v rozpore s formálnou logikou. Ďalej obvinený poukázal na
neho nezmyselný pokyn krajského súdu na prehratie CD s fotodokumentáciou o priebehu domovej prehliadky, uvedený v zrušujúcom uznesení, keďže tento pokyn bol čisto formálny a vykonanie tohto dôkazu nemalo žiadny vplyv na skutkové závery. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nevidí dôvod, pre ktorý by sa nelegálne ozbrojoval historickými zbraňami (nefunkčnými a neschopnými streľby), ak v tom istom období bol držiteľom zbrojného preukazu a funkčnej streľbyschopnej zbrane.
názoru obvineného jeho údajné konanie malo byť vyhodnotené ako priestupok v zmysle § 69 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a nie ako trestný čin. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona
1 písm. i) Tr. por. a v zmysle § 386 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
12 Tr. por. Obdobne pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval následne aj krajský súd. V súvislosti s námietkami obvineného týkajúcimi sa skutočnosti, že jeho konanie malo byť kvalifikované ako priestupok na úseku zbraní a streliva prokurátor uviedol, že konanie obvineného jednoznačne napĺňalo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. b) Tr. zák., pričom ide o zločin, a teda je tu vylúčená aplikácia tzv. materiálneho korektívu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). Z týchto dôvodov prokurátor považoval napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako aj jemu predchádzajúce konanie za zákonné a správne a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. dovolanie obvineného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania. Zároveň poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia. Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 120, ročník 2012). Vychádzajúc z uvedeného posúdil najvyšší súd námietky obvineného týkajúce sa skutočnosti, že krajský súd nebol oprávnený dávať súdu prvého stupňa záväzné pokyny, ako námietky vzťahujúce sa k dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. K dovolaciemu dôvodu
c) Tr. por.:
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm.
najvyššieho súdu ponechal súdu prvého stupňa dostatočný priestor na nové autonómne rozhodnutie. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že odvolací súd sa v zrušujúcom uznesení síce nestotožnil s dôvodmi oslobodenia spod obžaloby
c) Tr. por., zároveň však žiadnym spôsobom zároveň neodňal súdu prvého stupňa autonómny priestor, aby prípadne dokazovanie doplnil a na tom základe autonómne rozhodol. Svedčí o tom konštatácia v uznesení súdu druhého stupňa, že „v rámci opätovného prejednania veci bude zo strany okresného súdu potrebné dôsledne sa zaoberať všetkými dôkazmi, ktoré boli v konaní pred súdom vykonané v súvislosti s dôkazmi, ktorých vykonania sa odvolací súd domáha (oboznámenie fotodokumentácie CD na technickom zariadení), uviesť a jasne formulovať, akými úvahami sa súd spravoval pri vyhodnotení získaných dôkazov (nielen dôkazov vvznievajúcich v prospech obžalovaného, ale aj dôkazov, ktoré vyznievajú v jeho neprospech), najmä ak je evidentné, že si odporujú“. Konečný rezultát o vine či nevine obvineného tak bol ponechaný plne v pôsobnosti súdu prvého stupňa. V tomto smere je tiež tvrdenie obvineného o nadbytočnosti pokynu odvolacieho súdu na doplnenie dokazovania bez akéhokoľvek významu pre možné naplnenie tvrdeného dovolacieho dôvodu. K dovolaciemu dôvodu
i) Tr. por.:
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
190/2003 Z.z. a nie ako trestný čin. Fakticky sa teda dožaduje prehodnotenia vykonaných dôkazov, čo v dovolacom konaní na základe dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. nie je možné. Navyše najvyšší súd musí pripomenúť, že daný skutok bol súdmi oboch stupňov právne posúdený ako zločin (§ 11 Tr. zák.). Ak sa obvinený dožaduje jeho právnej kvalifikácie ako priestupku, žiada vlastne aplikáciu princípu ultima ratio v danom prípade. Z recentnej judikatúry najvyššieho súdu však vyplýva, že ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom
Trestného poriadku. Pravidlo "ultima ratio" možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 96/2014). Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že aplikácia zásady ultima ratio prichádza do úvahy len výlučne pri prečinoch a nie je možné ho aplikovať, ak sa jedná o zločin. V danom prípade neprichádzala aplikácia uvedenej zásady vo vzťahu k trestnej činnosti preto do úvahy a preto bolo vylúčené prípadne posúdiť daný skutok ako priestupok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por., preto dovolanie obvineného X. W. postupom
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol. a Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.