2, § 126 ods. 1, ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní obžalovanej Ing. S. J., prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry, smerujúce proti oslobodzujúcej časti rozsudku a poškodenej strany Európska únia, konajúca prostredníctvom komisie so sídlom v Bruseli, Rue de la Lou 200, Belgické kráľovstvo proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/19/2016, z 10. novembra 2016 takto rozhodol: I.
1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB- 4T/19/2016, z 10. novembra 2016 sa vo vzťahu k obžalovanej Ing. S. J. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu z r u š u j e. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku Obžalovaná Ing. S. J. nar. XX. O. XXXX v D., trvale bytom D. - C., D. č. XXXXX/M., s a o d s u d z u j e:
4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov (slovom: päť rokov a šesť mesiacov).
2 písm. a/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. II.
Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodenej strany Európska únia, konajúca prostredníctvom komisie so sídlom v Bruseli, Rue de la Lou 200, Belgické kráľovstvo sa z a m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - 4T/19/2016, z 10. novembra 2016 bola obžalovaná Ing. S. J. uznaná za vinnú z pokračovacieho trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1, ods. 4 Tr. zák., ktorého sa dopustila na skutkovom základe, že 1) období od
4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 90 mesiacov (slovom: deväťdesiat mesiacov).
1 písm. a) Tr. zák. bola obžalovaná zaradená na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. súd uložil obžalovanej trest zákazu činnosti zamestnania, povolania alebo výkonu funkcie v orgánoch Európskej únie a v orgánoch verejnej moci na dobu 5 rokov (slovom: päť rokov).
1 Tr. zák. uložil obžalovanej aj peňažný trest v sume 40.000,- € (slovom: štyridsaťtisíc eur).
3 Trestného zákona č. 140/1960 Zb. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov (slovom: dvadsaťštyri mesiacov). Tým istým rozsudkom bol obžalovaný K. J.
c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 24/16/1000 zo dňa 4. augusta 2016 pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
2, § 126 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1960 Zb. na tom skutkovom základe, že 1) po vzájomnej dohode, v období od
1, ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená strana Európska únia, konajúca prostredníctvom komisie so sídlom v Bruseli, Rue de la Lou 200, Belgické kráľovstvo odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaná Ing. S. J. (č. l. 537 - 539), prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, smerujúce proti oslobodzujúcej časti rozsudku (č. l. 532 - 534) a poškodená strana Európska únia, konajúca prostredníctvom komisie so sídlom v Bruseli, Rue de la Lou 200, Belgické kráľovstvo, smerujúce proti výroku o náhrade škody (č. l. 543 - 549). Obžalovaná Ing. J. sa odvolaním, ktoré podrobne zdôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. Gabriela Almášiho, domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Dôvodila tým, že už v prípravnom konaní sa vyšetrovateľka vyjadrila, že obžalovaná nebude stíhaná za skutok v bode 1/, pretože nadriadená obžalovanej sa vyjadrila, že tam ustálené sumy boli obžalovanej vyplatené ako náhrada toho, čo sama obžalovaná uhradila za poškodenú stranu. Suma 5 704,- Eur tak nemôže byť zahrnutá do spôsobenej škody. Vo vzťahu k zvyšným skutkom obžalovaná od začiatku vyšetrovania konštantne prezentuje, že si nevie vysvetliť ako sa dostalo číslo účtu jej manžela, spoluobžalovaného J. na príkazy na úhradu odvodov za zamestnancov poškodeného do sociálnej poisťovne.
jej názoru sa tak stalo práve tým, že 2. augusta 1999 obžalovaná uhradila zo svojho účtu sumu za poškodenú stranu, toto číslo účtu ostalo v záznamoch a začalo sa opakovať na každom príkaze na úhradu. Je nepravdepodobné, že by úmyselne uviedla číslo svojho účtu, na ktorý mali byť uhrádzané odvody do sociálnej poisťovne, keď príkazy kontrolovali ešte jej dvaja nadriadení.
názoru obžalovanej nebol v konaní preukázaný jej úmysel. Aj Trestný zákon č. 140/1961 Zb. myslí na prípad, kedy páchateľ trestného činu
Absurdnosť zákona,
obžalovanej je v tom, že nedbanlivosť konania nie je v zákone upravená aj pre prípad škody veľkého rozsahu. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a aj vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku, považuje obhajoba uložený trest za neprimerane prísny. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa dovolaním domáhal, aby najvyšší súd postupom
1 písm. b) Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného K. J. a vec
1 Trestného poriadku v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor v odvolaní zdôraznil, že išlo o konanie dlhodobého charakteru, periodicky sa opakujúce a na základe jeho samotnej podstaty možno vylúčiť, že išlo o konanie náhodné, resp. o konanie založené na omyle. Do dispozície oboch obžalovaných sa dostávali sumy podstatne prevyšujúce ich príjmy plynúce z riadnej pracovnej činnosti. Obaja obžalovaní boli manželmi, viedli spoločnú domácnosť, teda mali dostatočný prehľad o vzájomných príjmoch a výdavkoch.
názoru prokurátora preto u oboch obžalovaných existovala minimálne konkludentná dohoda smerujúca k spáchaniu žalovaného trestného činu. Poškodená strana podala odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. S postupom prvostupňového súdu, keď poškodenú stranu odkázal na civilné konanie sa nestotožňuje, pretože v zmysle pracovnoprávnych predpisov zodpovedá zamestnanec za škodu spôsobenú úmyselne v celom rozsahu. Zo strany obžalovanej išlo o úmyselné konanie. Zmyslom adhézneho konania je umožniť poškodenému, aby už v rámci trestného konania bez vynaloženia väčších nákladov dosiahol prisúdenie nároku na náhradu škody. Výška škody bola
odvolateľa v konaní preukázaná a súdom ustálená v bodoch 1 - 4 rozsudku. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Na základe uvedeného sa poškodená strana odvolaním domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
1 písm. b), c), f) Trestného poriadku zrušil v časti výroku o náhrade škody a
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol v zmysle petitu odvolania. Poškodená strana tiež žiada, aby odvolací súd zaviazal oboch obžalovaných k náhrade trov konania v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných odvolaní
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že podané odvolania sú prípustné (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku), boli podané oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku) a včas (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku), pričom zistil, že podané odvolania sú nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní veci zistil, že špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä zásady zákonného procesu - (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu - (§ 2 ods. 9), náležitého zistenia skutkového stavu veci - (§ 2 ods. 10), voľného hodnotenia dôkazov - (§ 2 ods. 12) i rovnosti strán (kontradiktórnosti) (§ 2 ods. 14). Súd prvého stupňa teda dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Špecializovaný trestný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovaným ako aj okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech. Vykonané dôkazy hodnotil
svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku). V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
12 Trestného poriadku, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by prípadne sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby zabezpečené a riadne vykonané dôkazy hodnotil s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom ako dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Vinu obžalovanej J. mal nad akúkoľvek pochybnosť preukázanú aj odvolací súd. Tiež neuveril jej obhajobným prednesom, naviac keď svoju obhajobu v priebehu odvolacieho konania zmenila. Najskôr tvrdila, že číslo účtu svojho manžela na príkazy uviedla omylom, ale v odvolacom konaní už tvrdila, že sa tak stalo preto, že 2. augusta 1999 uhradila zo svojho účtu sumu za poškodenú stranu, toto číslo účtu ostalo v záznamoch a začalo sa opakovať na každom príkaze na úhradu. Obžalovaná skutok páchala po dobu 4 rokov. Keby skutočne číslo účtu manžela uviedla na príkazy omylom, hneď ako sa jej manžel pýtal na to odkiaľ pochádzajú peniaze, ktoré sú pripisované na jeho účet, svoj omyl by si uvedomila a chybu by napravila. Ona mu to však vysvetlila odmenou za prácu naviac, ktorá okolnosť bola jednoznačne vykonaným dokazovaním vyvrátená. Ani zmena v obhajobných tvrdeniach obžalovanej v rámci odvolacieho konania neobstojí jednak preto, že tvrdila, že za poškodenú stranu uhradila peniaze zo svojho účtu, nie z účtu manžela a že číslo tohto účtu, teda účtu obžalovanej sa po refundácii už začalo opakovať na príkazoch, čo nezodpovedá realite, pretože na príkazoch sa neopakovalo číslo účtu obžalovanej, ale číslo účtu jej manžela. Obžalovaná nepopierala, že príkazy na úhradu vypisovala ona, bola preto za ich správnosť zodpovedná. Okolnosť, že príkazy predkladala na podpis ešte svojim nadriadeným ju nemôže zbaviť trestnej zodpovednosti. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná konala úmyselne a jej cieľom bolo nezákonným spôsobom sa obohatiť. Právna kvalifikácia konania obžalovanej zodpovedá zákonu. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku právnou kvalifikáciou uvedenou v právnej vete rozsudku prvostupňového súdu. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté, a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkových podstát označeného trestného činu. V tomto smere v bližších podrobnostiach odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce, jasné a zrozumiteľné dôvody prvostupňového súdu, ktorých opakovanie by bolo duplicitné, keďže sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje. Na podklade odvolania obžalovanej však odvolací súd
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám. Opätovne pri úvahách o treste dôsledne zvažoval všetky zákonné kritéria významné pre voľbu druhu a výmery trestu. Prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovanej, výšku spôsobenej škody - škoda veľkého rozsahu. Skutky obžalovaná J. spáchala v období rokov 1999 až 2003, teda od ich spáchania uplynula už doba štrnásť rokov. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania oboznámil aktuálny odpis registra trestov a zistil, že obžalovaná v registri trestov záznam nemá, teda ani po dobu štrnástich rokov po spáchaní žalovanej trestnej činnosti sa žiadnej ďalšej protiprávnej činnosti nedopustila.
por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, s poukazom na tieto ustanovenia, ako i čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu. Trestné stíhanie v posudzovanej veci bolo začaté v októbri 2011, teda až osem rokov po spáchaní posledného skutku. K odsúdeniu obžalovanej došlo po 13 rokoch. Obžalovaná sa úkonom trestného stíhania podrobovala, po dobu od spáchania skutkov teda štrnásť rokov viedla riadny život, ďalšej trestnej činnosti sa už nedopustila, preto odvolací súd s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, za primeraný považoval trest odňatia slobody v trvaní päť rokov a šesť mesiacov, teda trest uložený pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pre výkon trestu odňatia slobody aj odvolací súd obžalovanú J. postupom
2 písm. a) Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody.. Odvolací súd je toho názoru, že po štrnástich rokoch, keď obžalovaná svojím ďalším životom preukázala, že išlo zrejme o ojedinelé zlyhanie, by výkon trestu v pôvodne uloženej výmere 7 rokov a šesť mesiacov mal už len výlučne represívny účel a neplnil by účel prevýchovný. Odvolací súd je toho názoru, že aj trest uložený vo výmere pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, (pre aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu zákonné dôvody nenašiel), spolu s trestom zákazu činnosti a peňažným trestom, ktoré tresty ostali rozhodnutím najvyššieho súdu nedotknuté, splní zákonom požadovaný účel. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom špecializovaného trestného súdu, keď postupom
c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného J. spod obžaloby pre skutky, pre ktoré bola obžalovaná J. odsúdená. Aj keď existuje
názoru odvolacieho súdu pomerne silné podozrenie, že o páchaní trestnej činnosti svojej manželky obžalovaný vedel, vykonaným dokazovaním nebola nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná účasť obžalovaného na skutkoch. Obžaloba tvrdí, že obžalovaný J. sa žalovanej trestnej činnosti dopúšťal po dohode s obžalovanou J.. Obžalovaný K. J. v priebehu celého konania nevypovedal. Obžalovaná J. poprela, že by mal jej manžel vedomosť o tom, že číslo jeho účtu na príkazy uviedla úmyselne a s jeho vedomím, vypovedala, že sa tak stalo len omylom. Keď sa jej manžel pýtal na finančné prostriedky nabiehajúce na jeho účet, povedala mu, že sa jedná o odmenu za prácu, ktorú vykonávala naviac. Vo vzťahu k obžalovanému J. takéto obhajobné tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom vyvrátené nebolo, preto záver špecializovaného trestného súdu, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal aj obžalovaný J. je zákonný a správny. Vzhľadom na uvedené, odvolanie prokurátora podané čo do oslobodzujúcej časti prvostupňového rozsudku odvolací súd postupom
Odvolací súd tiež zamietol odvolanie poškodenej strany Európska únia, konajúca prostredníctvom komisie so sídlom v Bruseli a to z dôvodov uvedených podrobne na strane 21 prvostupňového rozsudku. Tieto dôvody i spôsob rozhodnutia o uplatnenom nároku na náhradu škody považuje odvolací súd v celom rozsahu za zákonný a správny a opakovanie týchto dôvodov by bolo nadbytočné. S ohľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.