1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške 1.031.428 €“, ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. XXXXXXXXXX, ŠP: XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXXXXX, vedený v D.. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru kartelov č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 v časti výroku II. a, ktorým bola uložená pokuta žalobcovi tak, že žalobcovi uložil
1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške 206.287,70 €. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe doručeného podnetu o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- € niekoľkými distribútormi informačných technológii a doplnkového sortimentu v priebehu jedného týždňa začal úrad prešetrovanie správania spoločností ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o. a AT Computer, s.r.o. V priestoroch týchto podnikateľov úrad vykonal inšpekcie
3 zákona. Na základe informácii z týchto inšpekcií úrad následne vykonal inšpekciu aj v priestoroch podnikateľov SWS Distribution, a.s. a WESTech, spol. s r.o. Spoločnosť AT Computer, s.r.o. následne podala voči uskutočnenej inšpekcii v jej priestoroch žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 17.10.2013 rozsudok č. 4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu použiť v konaní časť, počas inšpekcie získaných informácií, ktoré boli
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky získané v rozpore so zákonom. Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05. 2013 konanie č. 0010/OKT/2013 voči spoločnostiam ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o., AT Computer, s.r.o. a SWS Distribution, a.s., vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu
1 a ods. 2 písm.
nej, výlučne len o získanie informácií slúžiacich k vytvoreniu marketingových a ekonomických stratégií spoločnosti, s cieľom minimalizovať riziká činnosti odberateľských subjektov na spoločnosť. Tak ako ostatní účastníci konania, aj spoločnosť ASBIS spol. s r.o.,
Rady úradu, aj týmto pripúšťa komunikáciu o poplatku, avšak jej účel vysvetľuje inými ako protisúťažnými cieľmi. O obsahu komunikácie medzi účastníkmi konania svedčí tiež e-mailová interná komunikácia účastníkov konania. Napríklad, v spoločnosti ASBIS SK, spol. s r.o. zamestnanec tejto spoločnosti v e-maile zo dňa 27.02.2013 adresovanom sesterskej spoločnosti v Českej republike uviedol: „...Na Slovensku tiez doslo ku dohode distributorov, ze zavedieme manipulacny poplatok 1€ (u Vas COUVERT - skladová manipulace)...“. Zo zhromaždených dôkazov,
názoru prvostupňového súdu, jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii, aj v prípade námietok zo strany zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti ASBIS SK, spol. s r.o. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti o tom, že by niektorým druhom firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem, ktoré poplatok nemajú, konateľ ASBIS SK, spol. s r.o. uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné cit.: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema to zmysel....Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj 1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana nasej konkurencii - to uz sa stalo....“. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej ako „úrad“), v správnom konaní číslo 0010/OKT/2013 vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012, ktorým rozhodol tak, že: I. konanie podnikateľov - ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31382541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 15.04.2013, - eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36413658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.2013 do 05.04.2013, - ABC Data s.r.o., IČO: 36726630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.013 do 19.04.2013, - AT Computer, s.r.o., IČO: 31611559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, v konaní zastúpený spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 16.04.2013 a - SWS Distribution, a.s., IČO: 35816473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Advokátska kancelária, J.M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013, spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je
ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm.
1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá: podnikateľovi ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31382541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, pokutu vo výške 2 062 857 EUR (slovom dva milióny šesťdesiatdvatisíc osemstopäťdesiatsedem EUR), podnikateľovi eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36413658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, pokutu vo výške 1 246 621 EUR (slovom jeden milión dvestoštyridsaťšesťtisíc šesťstodvadsaťjeden EUR), podnikateľovi ABC Data s.r.o., IČO: 36726630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, pokutu vo výške 246 240 EUR (slovom dvestoštyridsaťšesťtisíc dvestoštyridsať EUR), podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31611559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, pokutu vo výške 582 641 EUR (päťstoosemdesiatdvatisíc šesťstoštyridsaťjeden EUR), podnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35816473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, pokutu vo výške 142 823 EUR (slovom stoštyridsaťdvatisíc osemstodvadsaťtri EUR), ktorú boli všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. XXXXXXXXXX, ŠP XXXX, KS XXXX, VS XXXXXXXXX vedený v D.. Za základ pre výpočet pokuty bol vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje v tomto prípade priestorový relevantný trh. To, že časť obratu sa týka zahraničných predajov neznamená, že v tomto prípade ide o obrat dosahovaný mimo územia zadefinovaného relevantného trhu. Išlo o obraty podnikateľov pôsobiacich na vymedzenom relevantnom trhu, ktorým je územie Slovenskej republiky a nie územie iných štátov. Úrad nevyčleňoval (teda nezohľadňoval) obraty dosiahnuté za predaje do zahraničia, nakoľko z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré preukazujú existenciu dohody vyplýva, že sa účtovanie poplatku malo týkať všetkých skupín predajov. Účastníci konania sa dohodli na účtovaní poplatku všetkým klientom za každú faktúru a predaje do zahraničia z dohody nevylúčili, preto nie je, ani
Rady úradu, dôvod vyčleňovať tieto predaje z relevantného obratu. Súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na Slovensku. A teda, aj keď časť predajov smerovala do zahraničia k súbehu dopytu a ponuky, a tým k obmedzeniu súťaže, došlo na území Slovenskej republiky. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, resp. námietka, že tieto poplatky nemuseli byť vždy účtované u všetkých účastníkov dohody. Ako je uvedené na inom mieste, napriek dojednaniu účastníkov konania,
ktorého z dohody neboli výnimky pre určité typy predajov, účastníci ju neaplikovali vždy rovnako a aj sa odchyľovali od nej. Rada úradu v tejto súvislosti vychádza z dôkazov preukazujúcich predmet dohody a nezakladá svoje závery na internom rozhodnutí jedného účastníka konania ako namieta spoločnosť ABC Data, s.r.o. V tomto konaní sa nepreukázalo, že by zahraničné predaje boli z protisúťažného správania vylúčené alebo by sa na ne vzťahoval nejaký iný režim. Rada úradu preto „nenanucuje“ vôľu účastníkom konania ohľadne účtovania poplatku pri zahraničných predajoch, ale vychádza zo zhromaždeného súboru dôkazov, vrátane vyjadrení jednotlivých účastníkov konania. Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní vo veci vzal do úvahy ust. § 250j ods. 5 O.s.p.
ktorého, vo veciach uvedených v § 250i ods. 2, môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. V preskúmavanej veci bolo
názoru krajského súdu dostatočným spôsobom preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo, avšak súd výšku uloženej sankcie vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú, a preto preskúmavané rozhodnutie v časti výšky uloženej pokuty s poukazom na vyššie citované ustanovenie zmenil. Úrad
ust. § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5, § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu
3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie. Pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä napr. opakované porušovanie tým istým podnikateľom, porušovanie zákona za účelom získania majetkového prospechu a podobne. V uvedenej súvislosti s aplikáciou uvedeného ustanovenia krajský súd uviedol, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (čl. 1 ods. 1, veta prvá, ods. 2 a čl. 154c Ústavy SR; nález Ústavného súdu SR č. ÚS 17/1999, I. ÚS 44/1999; čl. 6 ods. 1, veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; odporúčanie Výboru ministrov č. R
názoru súdu v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo 16/2009, z ktorého vyplýva právny názor, že: „...
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou. V danom prípade s čl. 1 ods. 1 a s čl. 50 ods. 6. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu,
názoru súdu, nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a určením výšky uloženej sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia chrániť závažný verejný záujem. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. Dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je aj existencia kritérií,
ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (citácia Drgonec: Ústava SR - Komentár, Heuréka 2004, strana 57-58)...“. Krajský súd po zvážení uvedeného dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, dĺžka konania a následky), preto súd považoval uloženie sankcie v sume 2.062.857,- € za neprimerané okolnostiam prípadu a súčasne nezodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie. Uviedol, že je potrebné, aby pokuta presahovala dosiahnutý majetkový prospech z porušovania zákona, a to z toho dôvodu, aby predstavovala pre podnikateľa dostatočne odstrašujúci faktor nedopúšťať sa ďalšieho porušovania zákona a zároveň, aby ho dostatočne potrestala za protiprávne správanie. Toto kritérium sa uplatní, keď je možné vyčísliť majetkový prospech získaných súvislostí s protiprávnym konaním.
súdnej praxe, pri ukladaní pokút je potrebné uplatniť správne uváženie s prihliadnutím na podstatné faktory, najmä pri určení výšky pokuty. Jej určenie je vecou správneho uváženia. Pri určení jej výšky musí správny orgán brať do úvahy závažnosť porušenia predpisov, následky a dobu trvania protiprávnosti. Zákon stanovuje rozpätie sadzby (v tomto prípade do 10% z obratu). Toto rozpätie nemôže zvádzať k uloženiu pokuty v neprimeranej výške. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že potrestanie žalobcu bolo neprimerané, a to hlavne pri zohľadnení výšky majetkového prospechu žalobcu. V tomto prípade, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, majetkový prospech získaný žalobcom je 5.000,- € za obdobie cca 2 mesiace. Z toho vyplýva, že pokuta určená úradom a získaný majetkový prospech sú vo výraznom nepomere.
krajského súdu, takáto sankcia potom už neplní represívny účel, ale nastupuje účel likvidačný. Uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti správneho deliktu je
názoru súdu v rozpore s vyššie citovaným čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. V konaní
názoru krajského súdu nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a to s ohľadom na závažnosť, ako aj dĺžku protiprávneho konania, preto považoval uloženie sankcie vo výške 0,1% z obratu za primerané okolnostiam prípadu, najmä dĺžke konania a súčasne aj zodpovedajúce požiadavke generálnej prevencie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd s poukazom na ust. § 250j ods. 5 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného v časti výšky uloženej pokuty zmenil tak, že žalobcovi uložil
ust. § 38 ods. 1 pokutu vo výške 0,1% z obratu. Krajský súd sa vysporiadal v závere svojho rozhodnutia aj s aplikáciou účinného právneho predpisu keď uviedol, že pri aplikovaní procesných ustanovení sa úrad riadil časom začatia správneho konania. Konanie bolo začaté 20.05.2013, t. j. postupoval
ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2014. Od 01.07.2014 nadobudla účinnosť novela zákonom č. 151/2014 Z.z.
1 tejto novely, konania začaté a neukončené do 30.06.2014 sa dokončia
ustanovení zákona účinných od 01.07.
zákona v znení účinnom do 30.06.2014. Úrad pri ukladaní pokuty aplikoval zákon v znení účinnom do 30.06.2014,
prechodných ustanovení k novele č. 151/2014 Z.z., keď
ust. § 44d ods. 2, na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do 30.06. sa použijú ustanovenia zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. V tomto prípade nová úprava nie je pre pokutovaných podnikateľov priaznivejšia.
krajského súdu, z rozhodnutia žalovaného vyplynul právny názor, že vzhľadom na vyššie uvedené, t. j. že novela účinná od 01.07.2014 nepriniesla zmeny relevantné pre posúdenie tohto prípadu, nebolo potrebné v ďalšom texte
žalovaného rozlišovať medzi znením zákona účinným do 30.06.2014 a znením účinným po 01.07.2014. Žalovaný správny orgán v rozhodnutí zmätočne používal ustanovenia citovaného zákona pred aj po novele. Napriek uvedeným nepresnostiam na ne krajský súd neprihliadal, pretože nemali vplyv na posudzovaný prípad. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 v spojení s ust. § 224 ods. 1, 2 a § 246c ods. 1 O.s.p., a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže nemal vo veci plný úspech. II. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím v časti týkajúcej sa posúdenia výšky pokuty, ktorú súd znížil.
jeho názoru, krajský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré preukazovali protiprávne konanie a z toho plynúcu závažnosť protiprávneho konania ako aj ďalšie fakty rozhodujúce pre uloženie pokuty. Na jednej strane potvrdil vecné a právne posúdenie úradu v tom, že došlo k závažnému porušeniu súťažných predpisov a na strane druhej pokutu výrazne znížil, bez dostatočného odôvodnenia.
jeho názoru, mal súd vychádzať z kritérií § 38 zákona, v znení účinnom do
neho správne. Základným východiskom pre výpočet bol obrat z predaja IT technológií a doplnkového sortimentu dosiahnutý v roku 2013, výška ktorého je uvedená v rozhodnutí úradu. Žalovaný ukladal pokutu v dolnej hranici možného rozpätia napriek tomu, že za obdobné závažné porušenia súťažných pravidiel dochádza k ukladaniu vysokých pokút. Boj proti kartelom predstavuje jednu z dlhodobých priorít úradu. Rozsudok súdu, ktorý značne znížil uloženú pokutu, neprispeje k súťažnej disciplíne. Výška pokuty musí jednoznačne signalizovať, že účastníkovi kartelu sa neoplatí riskovať odhalenie jeho protiprávneho správania, na čo môže mať vplyv vhodne nastavená sankčná politika. Žalovaný preukázal na rozhodnutia Európskej komisie, ktorá ukladá pokuty v rozmedzí do 30% z hodnoty predaja tovarov alebo služieb, ktorých sa porušenie priamo alebo nepriamo dotýka, túto čiastkou násobí počtom rokov účasti na protiprávnom konaní. Ďalšou čiastkou, ktorú komisia pripočíta, je vstupný poplatok, ktorý je určený v sume medzi 15 - 25% z hodnoty predaja tovarov alebo služieb, bez ohľadu na trvanie kartelov. Táto dokončená suma môže byť upravená vzhľadom na okolnosti. Ak sa podarí preukázať konkrétnu výšku majetkového prospechu, je nevyhnutné pokutou tento odobrať a je nevyhnutné, aby pokuta presiahla majetkový prospech na zabezpečenie dosiahnutia odstrašujúceho efektu. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. III. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu obsahuje dostatočné odôvodnenie výroku jeho rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný neprihliadal na poľahčujúce okolnosti a jeho pochybenia musel napraviť až konajúci súd. Žalovaný porušil zásady proporcionality, primeranosti trestu za protiprávne konanie, čím sa dopustil nesprávneho posúdenia veci. Výška pokuty určená súdom zohľadňuje závažnosť a dobru trvania protiprávneho konania. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil. Žalovaný zohľadňoval pri určení pokuty len z ustanovení Metodického pokynu, ktoré výšku pokuty zvyšujú. Dolná hranica pre určenie pokuty pritom nie je zákonom fixne určená, čo v prípade závažných rozdielov umožňuje osobitný prístup žalovaného. Žalovaný neprihliadal na námietky žalobcu vznesené počas konania, že uloženie pokuty bude pre neho likvidačné. Nemôže preto obstáť jeho námietka, že likvidačný charakter pokuty nebol dostatočne preukázaný. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vec správny potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
ust. § 250i ods. 2 a 3 O.s.p., ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Je bez akýchkoľvek pochybností, že právoplatným rozhodnutím vecne príslušného správneho orgánu bola žalobcovi uložená pokuta 2.062.857 € za to, že žalobca sa dopustil konania, spočívajúceho v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 € bez dane z pridanej hodnoty, čo bolo posúdené ako dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je
ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm.
5 O.s.p. znížil, a to na 0,1% obratu za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia. V konaní bol zistený finančný zisk vyplývajúci z nezákonného postupu žalobcu, ktorý za obdobie jeho trvania, od 14.02.2013 do 15.04.2013, predstavoval čiastku 5.000 €. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nie je obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle môže hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave čo do právneho posúdenia skutku spáchaného žalobcom, avšak odchyľuje sa od jeho posúdenia neprimeranosti výšky uloženej pokuty.
5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 Najvyšší súd zistil, že skutok, tak ako bol zistený správnym orgánom, bol dostatočným spôsobom preukázaný a správne právne posúdený tak správnym orgánom ako aj súdom prvého stupňa.
ust. § 4 ods. 1 a 3 písm.
ust. § 38 ods. 1, 9, 10 a 11 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom do 30.06.2014, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu
3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu 5b) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. Úrad neuloží pokutu podnikateľovi, ktorý bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž
3 písm.
alebo osobitného predpisu, 26a) alebo ako prvý z vlastného podnetu predloží informácie a dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie
2, 3 alebo 4, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať porušenie § 4 alebo osobitného predpisu, b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz
písmena a),
3 písm.
alebo osobitného predpisu, b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz
písmena a). Úrad pri ukladaní pokuty
odsekov 1 a 2 posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, prípadne dopad na trh a veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty prihliada prípadne aj na iné skutočnosti, najmä na opakované porušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo iniciátora porušovania alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. Úrad uloží pokutu zníženú až do 50% z výšky pokuty, ktorú by úrad inak uložil podnikateľovi, ktorý bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž
3 písm.
alebo osobitného predpisu, b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz
písmena a).
ust. § 38d ods. 1 a 2 cit. zákona v znení účinnom od 01.07.2014, úrad účastníkovi dohody obmedzujúcej súťaž
1 alebo
ustanovení osobitného predpisu, ktorej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, neuloží na jeho žiadosť pokutu, ak tento účastník dohody ako prvý z vlastného podnetu predloží
, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať takéto porušenie, alebo ako prvý požiada o rezerváciu poradia a predloží takúto informáciu a dôkaz v lehote určenej úradom a splní podmienky účasti na programe zhovievavosti. Úrad môže na žiadosť účastníka dohody obmedzujúcej súťaž
ods.1 alebo
ustanovení osobitného predpisu, ktorej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, znížiť pokutu, ktorú by úrad uložil
1, až do výšky 50%, ak účastník dohody z vlastného podnetu poskytne úradu dôkaz s významnou pridanou hodnotou k dôkazom, ktorými už úrad disponuje, ktorý v spojení s informáciami a dôkazmi už dostupnými úradu umožní preukázať porušenie zákazu
1 alebo osobitného predpisu, a ak tento účastník dohody splní podmienky účasti na programe zhovievavosti.
ust. § 44d ods. 1 až 3 cit. zákona, právne vzťahy vzniknuté do 30. júna 2014 sa spravujú
doterajších predpisov. Na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do
ustanovení tohto zákona, účinných od 1. júla 2014, okrem konaní o koncentráciách, ktoré sa dokončia
predpisov účinných do
zistení žalovaného, patria medzi významných hráčov na vymedzenom relevantnom trhu a ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu trhu distribúcie informačných technológií. Protisúťažné konanie malo teda zasahovať väčšinu trhu danej distribúcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky prisvedčuje názoru žalovaného, že správanie účastníkov konania je potrebné hodnotiť ako veľmi závažné a nie je pritom podstatné, či účastníci konania boli úspešní v dosiahnutí schémy určenia cien alebo nie. Je nepochybné, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody) patria k základným a najnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia prísne postihované. Ak podnikatelia, napriek uvedomeniu si ilegálnosti konania obmedzujúceho súťaž, hrozbe vysokého sankčného postihu, či v niektorých prípadoch trestných sankcií, vytvoria kartel, je na mieste pristúpiť k ich prísnemu potrestaniu, v rozsahu určenom zákonom. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že boj proti kartelom je jednou z jeho dlhodobých priorít, ktorého cieľom nie je iba ich odhalenie a ukončenie takéhoto správania na trhu, ale najmä dosiahnutie takého efektu, ktorý odradí podnikateľov do kartelu vstúpiť. Z uvedeného dôvodu, v rámci Európskeho spoločenstva, pristúpili krajiny k zvyšovaniu ukladaných pokút za tieto najzávažnejšie súťažné porušenia. Zníženie pokuty Krajským súdom v Bratislave v takej výraznej výške, za dohodu konkurentov, ktorí intenzívne a otvorene medzi sebou diskutovali o zložke ceny a nevylučovali ani ďalšiu vzájomnú spoluprácu, nie je v danom prípade opodstatnené. K výraznému znižovaniu ukladaných pokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len pri aplikácii „Programu zhovievavosti“ (Leniency Programme), vo vzťahu k subjektom, ktoré prispejú k odhaleniu protisúťažného správania podnikateľov. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo svojom ustanovení § 38 ods. 10 a 11 v znení účinnom do 30.06.2014 alebo v § 38d, účinnom od 01.07.2014, umožňuje úradu neuložiť pokutu alebo znížiť pokutu podnikateľovi za účasť v karteli, ktorá by inak bola za toto protiprávne správanie uložená. Neuložiť pokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi, ktorý požiada úrad z vlastnej iniciatívy o neuloženie pokuty a súčasne predloží rozhodujúci dôkaz o existencii kartelu alebo predloží informácie a dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie. V prípade, že účastník kartelu predloží významný dôkaz, teda taký, ktorý sám o sebe nemusí byť dostatočný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, ale v spojení s informáciami, ktoré už má úrad k dispozícii, umožní dohodu preukázať, je možná redukcia pokuty až do výšky 50% zo sankcie, ktorá by mu bola inak uložená. Znižovanie pokút v rámci „Programu zhovievavosti“ zaviedla do zákona o ochrane hospodárskej súťaže novela, účinná od 01. 07. 2014 s tým, že pri ukladaní pokút za porušenie ustanovení účinných do 30. júna 2014, sa použijú ustanovenia zákona účinné od 1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. V danom prípade nedošlo k situácii, kedy by mohlo dôjsť k uplatneniu „Programu zhovievavosti“ vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprispel svojou vlastnou iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu bola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala poľahčujúce okolnosti, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí vymenoval a na ktoré poukázal aj krajský súd, a to v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. Uvedené dôvody pre uloženie prísnejšieho postihu za jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže nemohla ovplyvniť skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu. Keďže nedošlo k situácii predpokladanej ustanovením § 38d zákona č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 1. júna 2014, ktorá by predpokladala zníženie pokuty, resp. jej neuloženie, bola žalobcovi uložená pokuta
1 zákona. Na základe uvedených dôvodov,
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neboli splnené predpoklady na zníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom určeného rozsahu v takom výraznom rozsahu, ako to učinil súd prvého stupňa, a to pod 50-percentnou hranicou uloženej pokuty.
ust. § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 (uloženie pokuty), môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Pre účely sankčného postihu, ako aj generálnej prevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok pre aplikáciu „Leniency programme“, pristúpil odvolací súd k zmene určenia výšky pokuty tak, že túto nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty uloženej správnym orgánom. Suma 1.031.428 € predstavuje 50% sumy vyrubenej správnym orgánom, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá odradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík. V prípade prijatia názoru krajského súdu o primeranosti sankčného postihu v rozsahu 0,1% z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, by nebol naplnený účel a zmysel programu zhovievavosti a nebol by zohľadnený fakt, že konanie žalobcu je kvalifikované ako jedna z najnebezpečnejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne postihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný charakter. Neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že žalobca v podanej žalobe okrem námietky smerujúcej k neprimerane vysokej pokute, namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným, ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako účasť na dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž. Krajský súd v Bratislave vo výrokovej časti svojho rozsudku nerozhodol o námietke žalobcu smerujúcej voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, (časť I. Konanie podnikateľov, výroku rozhodnutia č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02. júna 2014), rozhodol len o výške pokuty určenej v časti II. a., výroku daného rozhodnutia. Keďže žalobou boli napadnuté obe výrokové časti rozhodnutia žalovaného spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, bolo potrebné žalobu v časti, v ktorej krajský súd nevyhovel žalobe zamietnuť, čo odvolací súd svojim rozsudkom učinil a toto pochybenie napravil. Z obsahu rozsudku krajského súdu však zároveň vyplýva, že sa s právnym posúdením veci správnym orgánom zaoberal, vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie obmedzujúce hospodársku súťaž, v odôvodnení svojho rozsudku sa s predmetnou námietkou žalobcu vysporiadal. Na základe uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o predmetnej zvyšnej časti žaloby tak, že túto zamietol, stotožniac sa v plnom rozsahu so skutkovými zisteniami správnych orgánov a Krajského súdu v Bratislave, ktorí vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
ustanovenia § 220 O.s.p. a rozhodnutie súdu 1. stupňa zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
1 O.s.p., náhradu trov možno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech, pričom môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
názoru najvyššieho súdu, i keď mal žalobca v konaní čiastočný úspech, nevzhliadol súd dôvod na priznanie náhrady trov, ktoré mu v konaní vznikli, pretože predpokladom pre uloženie pokuty, ktorá bola rozhodnutím súdu len moderovaná, bolo porušenie zákonom uložených povinností žalobcom, ktoré bolo v konaní preukázané. Jeho úspech v konaní bol z tohto pohľadu len nepatrný a nemohol preto ovplyvniť rozhodnutie o trovách konania. O trovách konania preto odvolací súd rozhodol
1 a 2, § 264c ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, žalovanému nárok na ich náhradu zo zákona neprislúcha. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.