Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžfk/11/2016 Identifikačné číslo spisu: 4015200778 Dátum vydania rozhodnutia: 08.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je nesprávne. Skutočnosť tvrdená žalovaným i správcom dane ohľadom vzniku daňovej povinnosti spoločnosti ISIAH, s.r.o. je podľa žalobcu nepreukázaná a zároveň je to argument, s ktorým žalobca nemá ako bojovať a už vôbec nie v tomto štádiu. 2.3 K dodávke tovaru žalobca uviedol, že v predmetnej veci prebehla takzvaná statická dodávka t. j. bez prepravy. V jednom momente sa uskutočnil reťazec zmien vlastníkov tovaru, čiže od spoločnosti X (dodávateľ spoločnosti ISIAH, s.r.o.) cez ISIAH, s.r.o., cez žalobcu tovar skončil u niektorého z odberateľov žalobcu (CEREA, spol. s r.o., ST OMEGA, spol. s r.o., a GYMO, spol. s r.o.) alebo až ich odberateľov. Uskutočnila sa len jedna preprava zo spoločnosti X ku konečnému odberateľovi. Túto prepravu podrobne označil žalobca konkrétnym EČV vozidla aj návesu. Ak je teda preukázaná dodávka na určitej časti tohto reťazca (od žalobcu odberateľom) je nevyhnutne preukázaná celá dodávka, keďže ide o neoddeliteľnú obchodnú transakciu. V prípade statickej dodávky, keď kúpa tovaru a jeho predaj prebehnú v tom istom momente ipso facto musí ísť o totožný tovar. 2.4 V súvislosti so spochybňovaným oprávnením U. M. konať za spoločnosť ISIAH, s.r.o. žalobca uviedol, že v prípade, že krajský súd mal v tomto smere pochybnosti, mal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie. Predmetnú faktúru nevystavoval U. ako dodávateľ, ale spoločnosť ISIAH, s.r.o., ktorá je platiteľom DPH, čo vyplýva aj z verejnej evidencie platiteľov na internete. Žalobca mal obchodný vzťah s dodávateľom, od ktorého nakúpil tovar a bola mu doručená faktúra, ktorú nemal dôvod spochybňovať a nemal ani dôvod spochybňovať, či je dodávateľ platiteľom DPH. Predmetnú faktúru (kúpnu cenu za tovar) aj s DPH mal žalobca povinnosť zaplatiť bez ohľadu na to, kto ju podpísal/vystavil. 2.5 Posúdenie dôkaznej situácie, v súvislosti s výsluchom konateľov dodávateľa, je podľa žalobcu nezákonné. Krajský súd postupoval opačne ako mal, keď v dôsledku nedostatočného objasnenia skutkového stavu rozhodol v neprospech žalobcu. Vypočutie svedkov, na ktorých žalobca nemá dosah musí zabezpečiť správca dane ako orgán verejnej moci s donucovacím aparátom, o čo sa aj pokúsil, aj keď nedostatočne. Žalobca taktiež namietal, že v priebehu daňového konania neboli vypočutí prepravcovia. Žalobca mal za to, že jeho požiadavka na výsluch vodičov bola legitímna a zároveň žalobca dostatočne presne označil, koho žiada vypočuť. 2.6 Podľa žalobcu je zásadným dôkazom potvrdenie NDS o pohybe 268 konkrétnych, presne identifikovaných nákladných vozidiel prepravujúcich tovar od dodávateľa tovaru k odberateľovi v reálnom čase presne zodpovedajúcom údajom uvedeným v prílohách faktúr. Tento dôkaz však správca dane i krajský súd ignorovali resp. zaujali stanovisko, že potvrdenie NDS, že dané vozidlá užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období obsahuje iba údaje o pohybe palubnej jednotky, t.j. nie vozidiel ako takých. 2.7 V súvislosti s neunesením dôkazného bremena žalobca uviedol, že dodanie tovaru preukázal tovaru svojim účtovníctvom, dodávateľskými faktúrami, dodacími listami, kúpnymi zmluvami, dokladmi o úhrade dodávateľských faktúr, svedeckými výpoveďami dodávateľov, svedeckou výpoveďou konateľa žalobcu. Žalobca tiež preukázal, že dodaný tovar ďalej predal, a to odberateľskými faktúrami, dodacími listami potvrdenými odberateľmi tovaru, kúpnymi zmluvami, dokladmi o úhrade predaného tovaru. Taktiež preukázal prepravu tovaru potvrdením NDS o pohybe jednotlivých kamiónov. Každú jednu dodávku tovaru žalobca spároval, každú dodávku mal správca dane a žalovaný presne stotožnenú dôkazmi o dodaní, o preprave a o následnom predaji odberateľovi. Žalobca preukázal, že všetko, čo mu bolo dodané aj ďalej predal. Žalovaný ani správca dane nepredložili jediný dôkaz opaku, nespochybnili dôkazy v prospech žalobcu inak ako iba tvrdením, že sú dôkazy žalobcu nedostatočné alebo že na ne neprihliadajú. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 6Sžf/10/2012, na základe ktorých vyvodil, že dôkazné bremeno nezaťažuje platiteľa dane bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno v úplnosti. Za akékoľvek ďalšie dôkazy, či už listinné alebo svedecké výpovede na strane dodávateľov/odberateľov/prepravcov žalobca nemôže niesť zodpovednosť a ani nie sú v sfére jeho dispozície. V tomto momente sa v zmysle judikatúry dôkazné bremeno prenáša na správcu dane. 2.8 V daňovom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav zo zavinenia správcu dane a žalovaného a tento nezákonný postup vyústil do uloženia povinnosti žalobcovi. Aplikácia postupu „v pochybnostiach na neprospech" je absolútne neprípustná a to najmä vo verejnom práve, kde subjekty žalobca - žalovaný (resp. správca dane) nemajú rovnocenné postavenie, lebo je na jednej strane súkromnoprávny subjekt a na druhej orgán verejnej moci s donucovacou autoritou. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3. 3.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia uvedeného v stanovisku k žalobe z dôvodu, že odvolanie podané žalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Z tohto dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolane žalobcu ako bezdôvodné zamietol. 4. 4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk 4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). 4.3 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu, platiteľa DPH, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december

1. Daňová kontrola bola začatá dňa 18.06.
2. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie DPH v zdaňovacom období január 2010, na základe faktúry č. 210006, interné číslo faktúry FD116/10, predmetom ktorej bolo dodanie kukurice v množstve 257,50 ton, dátumy dodania 26.01.2010, 27.01.2010, 28.01.2010 a 29.01.2010, základ dane: 27.037,50 €, DPH: 5.137,13 €, miesto nakládky: Poľov, deklarované spoločnosťou ISIAH, s.r.o.,. Následnými odberateľmi žalobcu boli podľa jeho tvrdení spoločnosti CEREA spol. s r.o., ST OMEGA s.r.o., GYMO s.r.o.,. 4.4 Správca dane za účelom preverenia uskutočnenia dodávky tovaru zaslal dožiadanie Daňovému úradu Košice ako miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti ISIAH, s.r.o.,. Z odpovede na predmetné dožiadanie vyplýva, že sídlo spoločnosti ISIAH, s.r.o. je schátralý dom bez označenia obchodného mena spoločnosti a bez udržiavanej prístupovej cesty k domu. V dome býva pani P. D. Spoločnosť ISIAH, s.r.o., ako aj jeho konateľka T. Q. si poštové zásielky nepreberali. Spoločnosť ISIAH, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
3. štvrťrok
4. 4.5 Pokiaľ ide o prepravu tovaru, daňový subjekt uviedol, že prepravu pre jeho spoločnosť vykonávali prepravné spoločnosti METEOR d.o.v. - S. S., Strekov, ST OMEGA s.r.o., Stará Ľubovňa, S. F. - ALTRANZ, Hurbanovo. Ostatné prepravy zabezpečovali odberatelia žalobcu, resp. ich odberatelia, prípadne dodávatelia alebo ich dodávatelia, ktorí dopravili tovar k žalobcovmu odberateľovi. K spôsobu skladovania tovarov daňový subjekt uviedol, že tovar dodávaný inými obchodnými spoločnosťami bol dodávaný cez ich dodávateľov, o čom nevedie žiadnu evidenciu. 4.6 Správca dane preveroval uskutočnenie predmetných obchodov aj dopytom na Národnú diaľničnú spoločnosť, konkrétne sa správca dane dotazoval na zaznamenaný pohyb vozidiel, ktoré mali prevážať tovar. Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti vyplynulo, že niektoré vozidlá boli registrované v mýtnom systéme a bol pri nich zaznamenaný pohyb v preverovanom období, niektoré vozidlá boli registrované, ale nebol zaznamenaný ich pohyb v preverovanom období, niektoré vozidlá neboli registrované v mýtnom systéme a niektoré vozidlá užívali vymedzené úseky prostredníctvom tzv. ticketingu. Správca dane však v konečnom dôsledku vyhodnotil odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti ako irelevantnú z dôvodu, že získané údaje vypovedajú iba o pohybe palubnej jednotky prislúchajúcej k určitému vozidlu, ale nepreukazujú, že vozidlo prepravovalo tovar, ktorého nákup bol kontrolovaným platiteľom deklarovaný, od spoločnosti ISIAH, s.r.o., predmetnou faktúrou. 4.7 Za spoločnosť ISIAH, s.r.o. konal pán U. M., ktorý bol konateľom a spoločníkom spoločnosti ISIAH, s.r.o., v období od 27.04.2010 do 19.07.
5. Svedok mal informácie o obchodných transakciách, avšak nedisponoval dokladmi, evidenciami, záznamami či ďalšími písomnosťami spoločnosti ISIAH, s.r.o., týkajúcich sa jej podnikateľských aktivít v roku 2010, keďže všetky tieto písomnosti protokolárne odovzdal pani Q.. Ďalej uviedol, že spoločnosť ISIAH, s.r.o. a žalobca vzájomne obchodovali s poľnohospodárskymi komoditami v roku
6. Na výsluchu bol prítomný aj konateľ žalobcu, ktorý však nevyužil možnosť klásť otázky. Správca dane sa následne pokúsil predvolať na výsluch aj vtedy aktuálnu konateľku spoločnosti ISIAH, s.r.o. či bývalého konateľa tejto spoločnosti, pána N. M., no bezúspešne, nakoľko zásielky opakovane nepreberali. 4.8 Správca dane spísal o vykonanej daňovej kontrole Protokol č. 9410401/5/2091857/2013/Bed zo dňa 22.05.2013 (ďalej len „protokol"), v ktorom dospel k záveru, že daňový subjekt ani dodávateľská spoločnosť nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o reálnosti uskutočnenia deklarovaných dodávok tovarov, resp. ani o samostatnej existencii tovarov, čím nedošlo k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti pri deklarovaných dodávkach podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 8 ods. 1 zákona o DPH a tým nebola splnená zákonná podmienka ustanovená v § 49 ods. 1 zákona DPH u kontrolovaného subjektu. Rozdiel vzniku práva na odpočítanie za zdaňovacie obdobie január 2010 predstavoval sumu 5.137,13 €. Protokol bol doručený žalobcovi dňa 24.05.2013, daňová kontrola teda bola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote. Na základe protokolu vydal správca dane rozhodnutie č. 9410402/5/3161104/13/Rig zo dňa 01.07.2013, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2010 v sume 5.137,13 €. Žalovaný rozhodnutím č. 1100304/1/538480/2013 zo dňa 11.11.2013 zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní, na základe čoho žalovaný predĺžil lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní o 300 dní. Vyrubovcie konanie bolo začaté dňa 25.05.
7. 4.9 Finančné riaditeľstvo SR vo vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 11.11.2013 zaviazalo správcu dane doplniť dokazovanie a vypočuť svedkov - U. M., N. M., P. D.. 4.10 Správca dane predvolal bývalého konateľa spoločnosti GYMO s.r.o., P. D.. Svedok v priebehu výsluchu uviedol, že všetky faktúry, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu vystavil a podpísal on, nevedel však predložiť žiaden listinný dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie dodávky tovaru, žiadnymi dokladmi nedisponoval. Nakládky tovaru sa väčšinou zúčastňoval, bližšie to však nevedel špecifikovať. Informácie o trase prepravy, použitých vozidlách či prítomných vodičoch nemal žiadne. K fyzickému odovzdaniu tovaru došlo už pri nakládke. K popísaniu priebehu jednotlivých obchodných transakcií uviedol, že je to nezmyselná otázka, resp. na naliehanie správcu dane uviedol, že je to jednoduchá záležitosť ponuky a dopytu. Na záver však uviedol, že „všetky tovary, ktoré sú uvedené na faktúrach, boli aj reálne uskutočnené a taktiež každá jedna ŠPZ bola reálne skontrolovaná pri väčšine nakládok som sa zúčastňoval osobne". 4.11 Dňa 10.06.2014 sa dostavil za účelom výsluchu na Daňový úrad Nitra U. M.. Svedok uviedol, že v mene spoločnosti ISIAH, s.r.o. konal na základe splnomocnenia, ktoré mu vystavil N. M., ktorý bol v tom čase konateľom a spoločníkom spoločnosti ISIAH, s.r.o.,. Svedok však nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci oprávnenosť jeho konania za spoločnosť ISIAH, s.r.o.,. Spoločnosti ISIAH, s.r.o. a HK speed, s.r.o. obchodovali so žalobcom v roku
8. Za spoločnosť ISIAH s.r.o. konal svedok U. M., ktorý osobne aj vystavil a podpísal všetky faktúry, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu. Za spoločnosť ISIAH, s.r.o. nepodal daňové priznanie za rok 2010 z dôvodu vlastnej nezodpovednosti. Svedok nevedel predložiť žiadne listinné dôkazy preukazujúce reálnosť deklarovaných dodávok tovaru, taktiež nevedel uviesť, od koho spoločnosť ISIAH, s.r.o. nadobudla tovar následne predaný žalobcovi. K preprave tovaru svedok uviedol, že spoločnosť ISIAH, s.r.o. nemala vlastné skladové priestory, fyzicky nemanipulovala s tovarom, tovar bol kúpený už v stave naloženom a tak bol odoslaný na miesto určené odberateľom. Prepravu dodávok tovarov od spoločnosti ISIAH, s.r.o. pre žalobcu zabezpečovala prevažne spoločnosť ISIAH, s.r.o. od subjektov Veľká Ryba s.r.o., MARKO LKW s.r.o, Express Slovakia a.s.,. Listinný dôkaz preukazujúci tieto tvrdenia svedok nevedel predložiť. Pri niektorých nakládkach sa zúčastňoval svedok aj osobne, nevedel však uviesť, o ktoré konkrétne išlo. Svedok si overoval len ŠPZ, dopravca ho nezaujímal, ani trasa prepravy. Svedok U. M. nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie deklarovanej prepravy tovarov od spoločností ISIAH, s.r.o. a HK speed, s.r.o. v prospech žalobcu. Tvrdil však, že k reálnemu dodaniu tovarov došlo, nevedel to ale preukázať. 4.12 Správca dane sa opakovane pokúšal predvolať na výsluch aj N. M., no bezúspešne, keďže predvolanie si ani raz neprevzal. Pokus o predvedenie bol taktiež neúspešný, keďže v čase predvedenia sa nezdržiaval na adrese trvalého pobytu a adresa prechodného pobytu nebola známa. 4.13 Správca dane vyzval odberateľov žalobcu na oznámenie údajov o preprave dodávok tovarov deklarovaných žalobcom a taktiež na predloženie faktúr. Spoločnosť CEREA spol. s r.o. predložila za obdobie január 2010 fotokópiu faktúry č. 10/PT004K na sumu 52,08 € a č. 10/PT001K na sumu 105,96 €. V oboch prípadoch bol dodávateľom žalobca, odberateľom spoločnosť CEREA, spol. s r.o., obe faktúry boli podpísané iba zo strany žalobcu, nečitateľnou šifrou. Táto spoločnosť mala následne tovar prepravovať do Poľska, čo však nebolo preukázané listinnými dôkazmi. Spoločnosť ST OMEGA s.r.o. na výzvu nereagovala. V prípade spoločnosti GYMO s.r.o. sa k preprave tovaru a k uskutočneniu predmetných obchodov vyjadril na ústnom pojednávaní dňa 07.05.2014 bývalý konateľ spoločnosti, P. D., tak ako už bolo vyššie uvedené. Zároveň predložil správcovi dane fotokópiu Preberacieho protokolu o odovzdaní účtovníctva spoločnosti GYMO s.r.o.,. 4.14 Správca dane vyzval taktiež prepravcov, ktorí mali zabezpečovať prepravu tovaru, aby oznámili skutočnosti potrebné k prejednaniu danej veci. Splnomocnený zástupca spoločnosti Express Group, a.s. (predtým Express Slovakia a.s.) oznámil, že v období roka 2010 spoločnosť nevykonala žiadne prepravy tovarov v prospech spoločností ISIAH, s.r.o. a HK speed, s.r.o.,. Spoločnosť MARKO LKW s.r.o. uviedla, že v období roka 2010 nespolupracovala so spoločnosťami ISIAH, s.r.o. a HK speed, s.r.o.,. Taktiež spoločnosť Veľká ryba spol. s r.o. uviedla, že v roku 2010 nevykonávala prepravy tovarov pre spoločnosti ISIAH, s.r.o. a HK speed, s.r.o., v predmete činnosti ani nemá autodopravu, nevykonáva kamiónovú prepravu. 4.15 Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane rozhodnutím č. 9410402/5/5152073/14/Bed zo dňa 24.11.2014 určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2010 rozdiel v sume 5.137,13 € uplatneného nadmerného odpočtu na DPH. Daňový úrad Nitra znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy 5.375,68 € na sumu 238,55 € a vo výške určeného rozdielu v sume 5.137,37 € nepriznal nadmerný odpočet na DPH. Daňový subjekt si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet vo výške 5.375,68 €, nadmerný odpočet zistený správcom dane bol 238,55 €, z čoho bol určený rozdiel v sume uplatneného nadmerného odpočtu 5.137,13 €. Žalovaný rozhodnutím č. 736012/2015 zo dňa 05.06.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 9410402/5/5152073/14/Bed zo dňa 24.11.
10. 5.1 Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.04.2010 (ďalej len „zákon o DPH"), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 5.2 Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 5.3 Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 5.4 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
11. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 5.5 Podľa § 51 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §
12. 5.6 Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 5.7 Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. 5.8 Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 5.9 Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až
13. 5.10 Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 daňového poriadku:

rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.

§ 49ods.

2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený". 6.15 Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. Najvyšší súd sa v tomto prípade preto stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovanej obchodnej transakcie s dodávateľom, spoločnosťou ISIAH, s.r.o.,. Žalobca v konaní pred finančnými orgánmi na preukázanie reálneho uskutočnenia dodania služieb predložil faktúru č. FD116/10, dodací list k faktúre, faktúry a dodacie listy k dodaniu tovaru od žalobcu ďalším odberateľom a čestné prehlásenia U. M. a P. D. o tom, že deklarované obchodné transakcie skutočne prebehli. Iné dôkazy na preukázanie reálneho uskutočnenia dodávky služieb fakturovaných faktúrou č. FD116/10 žalobca nepredložil. Správca dane v priebehu dňového konania vypočul U. M., ktorý však v období január 2010 ani nebol konateľom spoločnosti ISIAH, s.r.o., tvrdil, že konal na základe splnomocnenia od vtedajšieho konateľa N. M., predmetné splnomocnenie však nepredložil. U. M. nedisponoval žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali uskutočnenie obchodnej transakcie. Správca dane sa opakovane pokúšal predvolať na konanie súčasnú konateľku dodávateľskej spoločnosti ISIAH, s.r.o. T. Q., taktiež N. M., ktorý bol konateľom v období január 2010, v oboch prípadoch však bezúspešne, zásielky si nepreberali. Správca dane tak podľa odvolacieho súdu prejavil maximálne úsilie o vyšetrenie predmetných obchodov, no nedostalo sa mu potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu či spoločnosti ISIAH, s.r.o.,. 6.16 Svedok U. M. označil spoločnosti, ktoré mali vykonávať prepravu predmetného tovaru žalobcovi. Správca dane teda vyzval tieto spoločnosti aby sa vyjadrili k relevantným skutočnostiam, avšak všetky spoločnosti zhodne uviedli, že žiadnu prepravu nevykonávali. Žalobca teda nie len že nepredložil žiadny listinný dôkaz o vykonávanej preprave tovaru, navyše spoločnosti, ktoré mali tovar prepravovať, túto skutočnosť jednoznačne popreli. Žalobca nepredložil ani žiadne objednávky, zmluvy o preprave, CMR nákladné listy alebo iné obdobné listiny, ktoré by preukazovali reálnosť uskutočnenia obchodu s kukuricou. 6.17 Žalobca v odvolaní namietal oprávnenosť U. M. konať za spoločnosť ISIAH, s.r.o.,. Je pravdou, že v spise sa nenachádza plná moc, na základe ktorej mohol U. konať, avšak tento argument je podľa názoru súdu práve na príťaž žalobcovi, keďže taktiež vyvoláva dojem, že pri obchodovaní medzi žalobcom a spoločnosťou ISIAH, s.r.o. neprebehlo všetko v súlade s citovanými predpismi, s cieľom dopustiť sa podvodu na DPH. Pokiaľ ide o namietaný výsluch ďalších svedkov, resp. nevykonanie týchto výsluchov, tak odvolací súd mal jednoznačne za preukázané, že správca dane sa niekoľkokrát pokúšal predvolať na výsluch T. Q. a N. M., no bezúspešne, tieto osoby boli absolútne nekontaktné, nepreberali si zásielky, doslova by sa dalo povedať, že sa vyhýbali daňovému konaniu. Žalobca sa v podanom odvolaní pokúšal spochybňovať skutočnosti, ktoré boli podľa názoru súdu jednoznačne preukázaný svedeckými výpoveďami či odpoveďami na výzvu správcu dane, k preukázanie reálneho uskutočnenia predmetných obchodov však žiadnym relevantným dôkazom neprispel. Aj ďalšia skutočnosť namietaná žalobcom a to spochybňovanie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa je na ťarchu práve žalobcu. V prípade, že nie je preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňový subjekt si uplatnil odpočet DPH v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. 6.18 Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca neuniesol v administratívnom ani v súdnom konaní, dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť tiež s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nesplnil najmä vecné podmienky pre odpočítanie DPH. 6.19 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 6.20 Záverom odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Výpovede konateľov všetkých zainteresovaných spoločností počas vykonávania daňovej kontroly žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázala reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. 6.21 Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, podrobne vyhodnotil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko. 6.22 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/160/2015-389 zo dňa 15.06.2016 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 219ods.

l, 2 O.s.p. potvrdil. 7. 7.1 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p.

§ 246cods.

l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 8. 8.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dň