§ 329/1, 2 Tr.zák.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6To/10/2016 Identifikačné číslo spisu: 9514100084 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:9514100084.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a členov senátu JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí

1. decembra 2017 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného V. W. stíhaného pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
2. októbra 2014, sp. zn. PK-1 T 20/2014, takto rozhodol: Podľa § 318 ods. 2 Tr. por. pokračuje sa v trestnom konaní. Odôvodnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
3. apríla 2017, sp. zn. 6 To 10/2017, podľa § 318 ods. 1 Tr. por. s ohľadom na dôvod uvedený v § 283 ods. 5 Tr. por. prerušil trestné stíhanie obžalovaného V. W. v štádiu odvolacieho konania, lebo sa domnieva, že právne predpisy, podľa ktorých bola zriadená Inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktoré vyžadujú spravodlivé a nestranné trestné konanie. Zároveň podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. PL. ÚS 14/2017, z
4. októbra 2017 tento návrh odmietol. Z odôvodnenia vyplýva, že tak urobil preto, lebo dôvody návrhu nezodpovedali formálnym predpokladom návrhu. Navrhovateľ je nepochybne sympatizantom právneho názoru, ktorý bol v trestnoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prehlasovaný a Ústavný súd Slovenskej republiky nebude arbitrom v tomto právnom spore. Tiež uviedol, že navrhovateľ nahrádza činnosť účastníka konania, ktorý má právo ústavnou sťažnosťou žiadať o nápravu porušenia svojich ústavných a zákonných práv. Nie je zrejmé z čoho Ústavný súd Slovenskej republiky abstrahoval presvedčenie, že navrhovateľ je sympatizantom jedného z protichodných právnych názorov ohľadne Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorými sa zaoberalo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (str. 10 návrhu) jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nepodporoval ani jeden z prerokovávaných právnych názorov, ale tvrdil, že všeobecný súd nemá vecnú kompetenciu posudzovať súlad zákonných noriem, na základe ktorých vznikla Inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami (teda ani jeden zo senátov a ani kolégium), ale táto kompetencia patrí len Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Je nepochybné, že Inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (v dnešnej podobe) vznikla zákonným spôsobom., t.j. na základe platných zákonných noriem. Ústavný súd Slovenskej republiky však neodpovedal na základnú otázku, či teraz platné zákony, ktoré umožnili vznik takejto inštitúcie - priamo podriadenej ministrovi vnútra Slovenskej republiky (a následne, či sú jej výsledky vyšetrovania, zabezpečovanie dôkazov atď..., skutočne nezávislým a objektívnym podkladom pre spravodlivé a objektívne trestné konanie), sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami vyžadujúcimi a zaručujúcimi spravodlivé súdne konanie. Napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodol v merite veci, že zákonné normy uvedené v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (nález ústavného súdu je záväzný), odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol, že v trestnom konaní sa pokračuje, a tým ukončil jeho prerušenie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.