Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžk/10/2016 Identifikačné číslo spisu: 1015201064 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2017 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaného a účastníkov konania

1. až
2. nemožno priznať úspech. Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07494/2015/D220-SLP/22377-M, rozhodnutie ministra č. 63/2015 zo dňa
3. apríla 2015, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 24806/2014/B625 - SV/67546/Hia zo dňa
4. novembra 2014 tak, že vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 342/14/1100-12 zo dňa
5. septembra 2014 a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A-2012/1235/DSP-KOL zo dňa
6. decembra
7. Odvolací súd z preskúmavaného rozsudku zistil stav tak, ako bol podrobne opísaný v prvostupňovom rozsudku, a preto ho nebude opakovať a v celom rozsahu naň odkazuje. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Pre Najvyšší súd Slovenskej republiky bolo v danej veci rozhodujúce posúdiť mieru zavinenia stavebníka na nezákonnom stave, proporcionalitu výsledku zamýšľaného žalobou, v podobe uskutočnenia konania o dodatočnom povolení stavby a v závislosti od výsledku tohto posúdenia, rozhodnúť. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že stavba „Rodinný dom Bôrik" bola povolená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 6715/27765/2011/STA/Bud/A-11 zo dňa
8. júna 2011, pričom toto rozhodnutie nadobudlo dňa
9. júla 2011 právoplatnosť. O vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby „Rodinný dom Bôrik" pred dokončením stavebník požiadal, nakoľko počas realizácie stavby prišlo k zmenám oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. V posudzovanej veci nepochybne došlo ku kolízii ochrany objektívneho práva a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka, resp. došlo k stretu dvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legality, pričom sa dá vo všeobecnosti povedať, že ani jednému z nich neprináleží väčší rozsah ochrany. Ústavný súd Slovenskej republiky však vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že: "...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv." Je pravdou, že vyššie citovaný nález ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré sa nepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak najvyšší súd chcel týmto nálezom demonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebné každý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho osobitosti). S ohľadom na uvedené skutočnosti bolo pre rozhodnutie najvyššieho súdu určujúce, že v danom prípade uprednostnil princíp právnej istoty pred princípom legality, ktorý bol konaním žalovaného správneho orgánu v podobe vydania napadnutého rozhodnutia skutočne dotknutý. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, uvedeným v jej vyjadrení k podaným odvolaniam, že v zmysle prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku sú podania žalovaného a účastníkov konania neprípustné, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia nie je možné pokladať za relevantné. Konštatuje, že z ustanovenia § 491 ods. 2 SSP vyplýva, že ak napadnutý rozsudok bol vydaný dňa
10. mája 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (nakoľko Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť až
11. júla 2016), bol účastník správne poučený o možnosti podať odvolanie podľa ustanovení OSP, v lehote 15 dní od doručenia rozsudku a teda účastník sa môže domáhať ochrany svojich práv v konaní pred súdom druhého stupňa len na základe úpravy odvolacieho konania v zmysle § 250ja OSP a § 246c ods.

§ 201a nasl.

OSP. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol účastníkom doručovaný v priebehu augusta

1. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolaní žalovaného, ako aj účastníkov konania
2. až
3. vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 250ja ods. 2 OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods.

§ 224ods.

1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa si túto neuplatnila a žalovanému a účastníkom konania

1. až
2. ich náhrada neprináleží. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.
3. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.