2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správny orgán dodržal procesné práva žalobcu počas správneho konania a zisťoval, či predmetné konanie o uložení pokuty kontrolovanému bolo vedené takým procesným postupom, ktorý bol súladný s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, prihliadnuc aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.
1 ZVO (účinného do 17.04.2016) verejný obstarávateľ a obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a uchováva ich päť rokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o podlimitnú zákazku a desať rokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o nadlimitnú zákazku. Súčasťou dokumentácie je odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo použitia zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením.
1 ZVO (účinného do 17.04.2016) zamestnanci úradu sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu a/ vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaného, b/ vyžadovať, prevziať a premiestniť aj mimo priestorov kontrolovaného kompletnú dokumentáciu kontrolovaného v originálnom vyhotovení, doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon kontroly; pri vyžiadaní dokladov a informácií obsahujúcich utajované skutočnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu, c/ vyžadovať súčinnosť kontrolovaného, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie kontroly; od právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom, pričom tieto osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť, ak sa výkon kontroly týka procesu verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie alebo prostriedkov štátneho rozpočtu.
2 písm. b/ ZVO (účinného do 17.04.2016) vedúci kontrolovaného je povinný predložiť zamestnancom úradu na základe ich požiadania výsledky kontrol vykonaných inými orgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu kontroly.
1 ZVO (účinného do 17.04.2016) tomu, kto neplní povinnosť vyplývajúcu z § 146a ods. 1 písm. c/ alebo § 146b ods. 2 a tým znemožňuje priebeh kontroly, môže úrad uložiť poriadkovú pokutu do výšky 1.000,- €. Pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada na mieru sťaženia výkonu kontroly. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca svojím konaním porušil povinnosť, vyplývajúcu z § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO a tým znemožnil priebeh kontroly tak, ako bolo zistené správnym orgánom, a či správny orgán v tomto smere postupoval dôsledne v zmysle platnej právnej úpravy a dostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s právnymi závermi krajského súdu a žalovaného, ktoré poukázali na to, že v administratívnom konaní bolo porušenie citovaného zákonného ustanovenia ZVO žalobcovi riadne preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, a že námietky vznesené žalobcom v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že napadnuté administratívne rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sú vážne pochybnosti o tom, či sa žalobca dopustil porušenia povinnosti, vyplývajúcej z § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO a tým znemožnil priebeh kontroly tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom, a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí ako aj prvostupňovom správnom rozhodnutí. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v ZVO zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za poskytovanie súčinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, či kontrolovaný poskytol potrebnú súčinnosť, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní konkrétnych okolností prihliadnuť na charakter a závažnosť porušenia povinnosti poskytnúť súčinnosť, ako aj dôsledky jej porušenia a ich dopad na priebeh kontroly, a pod. Zákon tu ponechal širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO zodpovedalo tomu, či od kontrolovaného možno spravodlivo žiadať splnenie konkrétne vymedzenej povinnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v preskúmavanej veci oboznámil s obsahom predloženého spisu ako aj s obsahom samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného a s poukazom na ustanovenie § 146a ods. 1 ZVO, v rozpore so závermi prvostupňového súdu, konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Žalovaný tak nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný dosť podrobne opísal celý priebeh administratívneho konania, resp. priebeh výkonu kontroly. Táto skutočnosť sama o sebe samozrejme nie je na ujmu, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje odpoveď na otázku, v čom konkrétne administratívny orgán vzhliadol porušenie § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO, keď v napadnutých rozhodnutiach nešpecifikoval a najmä dostatočne neodôvodnil, že vytýkané konanie kontrolovaného subjektu je možné subsumovať pod porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť zamestnancom žalovaného pri výkone kontroly. Spornú skutočnosť v napadnutých rozhodnutiach predstavuje preto aj postup žalovaného, ktorý vyslovil, že žalobcovi ukladá pokutu za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 146d ods. 1 písm. c/ ZVO, pričom tento mal svojím konaním znemožniť priebeh kontroly, keď neposkytol žalovanému požadovanú súčinnosť v rozsahu doručenia požadovanej kompletnej dokumentácie v origináli z označených postupov zadávania zákaziek, hoci ZVO priamo upravuje v písm. b/ cit. ustanovenia oprávnenie zamestnancov žalovaného „vyžadovať, prevziať a premiestniť aj mimo priestorov kontrolovaného kompletnú dokumentáciu kontrolovaného v originálnom vyhotovení, doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon kontroly“. Žalovaný sa opomenul vysporiadať v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia aj s touto skutočnosťou, teda z akého dôvodu subsumoval porušenie povinnosti, ktorá podľa neho spočívala v doručení požadovanej dokumentácie z postupu zadávania zákazky pod písm. c/ uvedeného ustanovenia, keď jeho písm. b/ konkrétne zakotvuje práve uvedené oprávnenie zamestnancov žalovaného voči kontrolovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je Najvyšší súd Slovenskej republiky toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní zistené skutočnosti a z nich plynúce závery, za dôsledného dodržania procesného postupu v zmysle správneho poriadku, podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia a riadne odôvodniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 24291/14, č.s. 3710-P/2014 zo dňa 04. apríla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v roku 2014 po 134 € (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 23. apríla 2014), ako aj odmenu za dva úkony právnej služby v roku 2015 v sume 139,83 € (3. účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 17. júna 2015, 4. písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 18. septembra 2015) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a e/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál 2 x 8,04 € a 2 x 8,39 €. Taktiež bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom DPH, priznaná uplatnená DPH zo základu 580,52 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 20% v sume 116,10 €. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140 €, konkrétne 70 € za žalobu a 70 € za podané odvolanie. Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140 € (70 € + 70 €) a trovy právneho zastúpenia vo výške 696,62 € (580,52 € + 116,10 €), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.