1, ods. 2 Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
1 Tr. por. sa Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Tr. por. sa obvinený O. A., narodený X. E. XXXX, n e b e r i e do väzby. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd") z 21. júla 2015, sp. zn. 3 T 32/2014, bol obvinený O. A. v bode 1/ uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 2 Tr. zák. a v bodoch 3/ - 5/ z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spolupáchateľstvom
zák. k § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., z toho v bode 5/ v štádiu prípravy
1 Tr. zák. Obvinený K. G. bol uznaný vinným v bodoch 2/ - 5/ z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, v bodoch 3/ - 5/ spolupáchateľstvom
zák. k § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., z toho v bode 5/ v štádiu prípravy
1 Tr. zák. a obvinený U. I. v bodoch 3/ - 5/ z pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spolupáchateľstvom
zák. k § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., z toho v bode 5/ v štádiu prípravy
1 Tr. zák. na nasledovnom skutkovom základe: obvinený O. A. 1/ od presne nezistenej doby do
druhovej špecifikácie kupujúceho, preto mu A. G., policajný agent, napísal na papier zoznam zbraní
druhu a množstva, na základe čoho obvinení K. G., O. A. a U. I. začali pripravovať na odpredaj 12 ks samopalov vz. 58, 3 ks samopalov vz. 61, 1 ks ostreľovacej pušky zn. Dragunov, 10 ks bližšie nešpecifikovaných granátov a 5 kg výbušniny Danubit, za čo požadovali sumu 31 400 € a keď A. G., policajný agent, odmietol poskytnúť zálohu 3 000 €, ktorú žiadal obvinený O. A., poskytol mu ju spoluobvinený K. G., pričom k odpredaju v Košiciach - Šaci na parkovisku pri autobazáre pri výjazde smerom na Rožňavu nedošlo, pretože obvinený O. A. z obavy, že je sledovaný políciou, zbrane nezabezpečil a zálohu spoluobvinenému K. G. nevrátil, pričom obvinený U. I. po dohode so K. G. následne opakovane ubezpečoval A. G., policajného agenta, že dohodnutý obchod so zbraňami stále platí, aby nedošlo k jeho zrušeniu. Za to okresný súd obvineného O. A.
3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) rokov. Obvineného K. G. súd
3 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov. Obvineného U. I.
3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Všetkých obvinených súd
2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. e/ Tr. zák. súd obvineným uložil ochranné opatrenie - zhabanie vecí (podrobne špecifikovaných v rozsudku), ktorých vlastníkom sa
2 Tr. zák. stal štát. Proti tomuto rozsudku podali obvinení, ako aj prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pracovisko Krajská prokuratúra Prešov (ďalej len „generálna prokuratúra") odvolania, o ktorých Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") rozhodol rozsudkom z 9. decembra 2015, sp. zn. 4 To 63/2015, tak, že
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch a spôsoboch ich výkonu, ako aj uloženom ochrannom opatrení.
3 Tr. por. krajský súd uložil obvinenému O. A.
3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov. Obvinenému K. G.
3 Tr. zák., § 36 písm. l/, j/ Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 7 (siedmich) mesiacov. Obvinenému U. I.
3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Obvinených O. A. a K. G. súd
2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom obvinenému U. I. postupom
1, ods. 2 Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.
4 písm. g/ Tr. zák. obvinenému U. I. uložil, aby sa v skúšobnej dobe podrobil programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1 písm. e/ Tr. zák. súd obvineným uložil ochranné opatrenie - zhabanie vecí (podrobne špecifikovaných v rozsudku), ktorých vlastníkom sa
2 Tr. zák. stal štát. Súd zároveň
por. odvolanie prokurátorky generálnej prokuratúry zamietol. Dňa
3 Tr. por., t. j. napadnutý rozsudok vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený. Ministerka uviedla, že konajúce súdy pri určovaní rozsahu trestnej činnosti
zák. a § 295 Tr. zák. v spojení s § 125 ods. 1 Tr. zák. nesprávne vychádzali z množstva zbraní, aké by bolo možné zabezpečiť pri legálnom obchode za legálne obchodovateľné ceny. Správne bolo treba vychádzať z ceny, ktorá bola, resp. mala byť trestným konaním páchateľov získaná. Ďalej namietala, že pri oceňovaní zaistených zbraní súdy vychádzali z odborných vyjadrení a písomných potvrdení viacerých právnických osôb, medzi inými aj od spoločnosti Zbrane a strelivo - Novakovský. V tomto vyjadrení však JUDr. Vladimír Novakovský neuviedol ceny zbraní, ktoré boli pri páchaní trestného činu zaistené - funkčných automatických, resp. poloautomatických zbraní kategórie A [viď § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z. z.")], ale ceny expanzných a úradne znehodnotených zbraní kategórie D (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z. z.). Z odborného vyjadrenia tiež nie je možné zistiť cenu 10 ks ručných granátov, ktoré boli taktiež predmetom dohody medzi obvinenými a policajným agentom. Súdy hodnotu zbraní, tzn. rozsah trestnej činnosti ustálili vo výške 11 640 € (väčší rozsah), hoci obvinení za zbrane pod bodmi 3/ a 4/ reálne utŕžili 8 100 € a v bode 5/ si nechali sľúbiť ďalších 31 400 € (značný rozsah). V dôsledku uvedeného pochybenia súdy konanie obvinených pod bodmi 3/ - 5/ právne kvalifikovali
3 písm. c/ Tr. zák., hoci ho mali kvalifikovať
4 písm. b/ Tr. zák. Na základe uvedených skutočností ministerka navrhla, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12 Tr. por., § 126 Tr. por. a 295 ods. 3 Tr. por. (pozn. súdu správne Tr. zák.) v prospech obvinených O. A., K. G. a U. I., aby
2 Tr. por. toto rozhodnutie, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, zrušil a aby
1 Tr. por. krajskému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť. Zároveň navrhla, aby súd
2 Tr. por. rozhodol o vzatí obvinených do väzby. Dňa
konštantnej judikatúry sa pri určovaní rozsahu zločinu
zák. vychádza z množstva zbraní násobeného legálne obchodovateľnými cenami. Argumentáciu dovolateľky označil za absurdnú, keďže navrhuje určovať rozsah trestnej činnosti v závislosti od cien na nelegálnom (čiernom) trhu. Objektívne nie je možné zistiť, za akú cenu by sa v mieste a čase spáchania skutku ilegálne predávali a nakupovali zbrane. Takto zisťované ceny by mohli byť v závislosti od miesta predaja veľmi rozdielne, čo by zakladalo neprípustnú diskrimináciu v trestaní. Navyše, ceny by boli objektivizované výlučne od ľudí z kriminálneho prostredia, boli by ťažko overiteľné a naopak, ľahko manipulovateľné. Naproti tomu, legálne ceny sú dostupné a overiteľné. Ani pri colných alebo daňových trestných činoch nie je možné vychádzať z hodnoty nelegálnych vecí. Ďalej obvinený namietal, že v posudzovanej trestnej veci bol - naopak [v ustanoveniach § 2 ods. 12 Tr. por., § 117 a nasl. Tr. por., § 295 Tr. zák., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR")] porušený zákon v jeho neprospech, keďže pri použití policajného agenta dochádzalo k neprípustnej provokácii. Ak teda dôkazy agentom v rozsahu bodov 3/ - 5/ obžaloby neboli zákonné, „je obsolétne a úplne irelevantné" zisťovať rozsah spáchaného trestného činu. Z tohto dôvodu obvinený dovolací súd požiadal, aby vykonal prieskum aj ohľadne tejto skutočnosti, keďže v dôsledku dovolania ministerky nie je viazaný skutkovými okolnosťami. V ďalšej časti vyjadrenia obvinený upozornil, že z dôvodov
3 Tr. por. nie je možné namietať nesprávnu právnu kvalifikáciu.
1 Tr. por. podnet ministerke spravodlivosti môže podať len osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania, okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Generálnemu prokurátorovi, ktorý vo veci podal podnet, nebránila žiadna okolnosť na podanie dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Na podklade týchto dôvodov obvinený navrhol dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť, resp.
1 Tr. por. zamietnuť. Dňa 24. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie obvineného U. I. podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Viery Ferčákovej so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice. Obvinený bez bližšieho odôvodnenia navrhol, aby dovolací súd dovolanie ministerky odmietol
c/ Tr. por., resp. zamietol
1 Tr. por. Dňa
1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por., t. j. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, resp. rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol, že napadnutý rozsudok nebol dostatočne odôvodnený. Odvolací súd sa nijako nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa jeho (ne)vedomosti o komponentoch zbraní a streliva, ktoré boli objavené v čiernom vreci
bodu 1/, jeho účasti pri zabezpečovaní zbraní a streliva v rozsahu bodov 3/ a 4/, ako aj jeho pochybností ohľadne svedeckej výpovede svedka D. k bodu 5/. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. namietal, že pri skutkoch vymedzených v bodoch 3/ - 5/ došlo k použitiu policajného agenta v hrubom rozpore s § 117 a nasl. Tr. por., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR atď. Aj keď na predmetné pochybenie sprvoti krajský súd poukázal v zrušujúcom uznesení z
2 Tr. por. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru nezákonné a procesne nepoužiteľné. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený vysvetlil, že súdy - s prihliadnutím na vyššie vznesené dovolacie námietky, nemohli správne právne posúdiť jeho konanie. Na základe vyššie uvedeného obvinený A. dovolací súd požiadal, aby
1 Tr. por. z dôvodov
1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. vyslovil porušenie zákona v § 2 ods. 1, ods. 12 Tr. por., § 117 ods. 2 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., ako aj čl. 6 Dohovoru, aby
2 Tr. por. zrušil rozsudky krajského a okresného súdu v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré sa týkajú jeho osoby, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru a § 388 ods. 1 Tr. por. per analogiam ho v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátorky na tam uvedenom skutkovom základe. Dňa
por. predbežne preskúmal dovolania ministerky, obvineného O. A. i predložený spisový materiál a zistil, že obe dovolania sú prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), boli podané oprávnenými osobami (§ 369 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v prípade dovolania obvineného O. A. aj prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) a v oboch prípadoch tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Pokiaľ ide o námietku obvineného A. týkajúcu sa aktívnej legitimácie generálneho prokurátora na podanie podnetu,
názoru najvyššieho súdu, k porušeniu § 369 ods. 1, ods. 6 Tr. por. nedošlo. Ustaľovanie rozsahu trestnej činnosti závisí od výsledkov vykonaného dokazovania a ide preto o otázku skutkovú a nie právnu. Uvedená okolnosť generálnemu prokurátorovi (s ohľadom na § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou) účinne bránila pri podaní dovolania a naopak, umožnila mu podať ministerke podnet. Ako najvyšší súd z previerky spisového materiálu zistil, prokurátorka v súlade s druhou vetou § 371 ods. 4 Tr. por. predmetnú námietku vzniesla v odôvodnení svojho odvolania zo 16. septembra 2015. Nemožno sa teda stotožniť s názorom, ku ktorému argumentácia obvineného smeruje, a síce, že dovolanie ministerky je treba v dôsledku právne neúčinného podnetu generálneho prokurátora
b/ Tr. por. ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť. Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolaní ministerky a obvineného O. A. (§ 382 Tr. por.), preskúmal najvyšší súd 9. novembra 2017 na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolatelia podali dovolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na vecné vymedzenie dôvodov dovolaní
por. dovolací súd viazaný a dospel pri tom k záveru, že obe dovolania sú čiastočne dôvodné. S prihliadnutím na fakt, že v prípade (úplnej) opodstatnenosti námietok obvineného A. ohľadne neprípustnej policajnej provokácie v rozsahu bodov 3/ - 5/ by sa dovolanie ministerky stalo bezpredmetným (bolo by nadbytočné zaoberať sa stanovovaním rozsahu trestnej činnosti ak dôkazy, na podklade ktorých by tento rozsah mal byť určený, boli v celom rozsahu nezákonné), prednostne najvyšší súd pristúpil k vyriešeniu tejto spornej otázky.
1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.
1 Tr. zák. kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
2 Tr. zák. kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
1 Tr. zák. kto bez povolenia a/ vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo prechováva sebe alebo inému hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent, b/ hromadí strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo alebo výbušniny, alebo c/ niektorú z činností uvedených v písmene a/ alebo b/ sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
3 písm. c/ Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 vo väčšom rozsahu.
4 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v značnom rozsahu.
1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
3 Tr. zák. ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov
odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku. K neprípustnej policajnej provokácii Obvinený O. A. bol toho názoru, že v rozsahu bodov 3/ - 5/ došlo k porušeniu § 117 ods. 2 Tr. por. (a tomu zodpovedajúcich noriem vyššej právnej sily), keďže to bol policajný agent G., kto na popud jeho riadiacich dôstojníkov spísal zoznam zbraní, ktoré požadoval dodať, resp. do tohto zoznamu sám vpísal 10 ks ručných granátov a 5 kg výbušnín. Bez tejto jeho neprípustnej aktivity, by k spáchaniu žalovaného skutku nedošlo. V súvislosti so vznesenou námietkou najvyšší súd v prvom rade upozorňuje, že (v prípade dovolania podaného obvineným) v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Z tejto premisy je treba vychádzať aj pri právnom hodnotení skutkových okolností, ktoré sú rozhodné z pohľadu zákonnosti dôkazov obstaraných v súvislosti s použitím agenta
por. (napr. výsluch svedka - agenta
por., vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
13 Tr. por. v spojení s § 114 Tr. por. atď.). Pokiaľ teda dovolací súd preskúmava zákonnosť predmetných dôkazov, potom je viazaný zisteniami súdov prvého a druhého stupňa ohľadne aktivít, ktoré ich obstaraniu predchádzali. Vzhľadom na to, že uvedené skutkové zistenia nie sú z hľadiska naplnenia zákonných znakov trestného činu relevantné, nemusia byť vyjadrené v skutkovej vete; musia byť však zistiteľné z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Uvedeným spôsobom postupoval najvyšší súd aj v prejednávanom prípade, keď právnemu prieskumu podrobil predovšetkým tú časť skutkových viet rozsudkov pod bodmi 3/ - 5/, ako aj tie ostatné skutkové závery súdov, ktoré popisovali činnosť policajného agenta G. a obvinených I. a G. (viď hlavne s. 17 ods. 2 rozsudku okresného súdu), týkajúcu sa dojednávania samotných obchodov. Súd mal pri tom na pamäti, že „pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti vedené snahou, aby osoba, ktorá by inak protiprávne nekonala, spáchala trestný čin. Skrytou aktivitou polície je činnosť zameraná na zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní a na minimalizáciu spôsobených škôd. Kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie charakterizuje skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. neovplyvňuje u osoby vôľu spáchať trestný čin, ale takýmto zámerom vytvára u nej podmienky na dokonanie trestného činu, ktoré však nesmú byť výnimočné, ale objektívne možné, v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo sa páchateľ rozhodol spáchať trestný čin a preukázateľne urobil kroky k jeho spáchaniu." (viď rozsudok najvyššieho súdu z 18. októbra 2012, sp. zn. 5 To 6/2012, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 52/2014). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vo vzťahu k bodom 3/ a 4/ rozsudku najvyšší súd jednoznačne dospel k záveru, že konanie policajného agenta nesmerovalo k ovplyvňovaniu vôle obvinených k páchaniu trestnej činnosti. Odhliadnuc od toho, že ani obvinený A. nešpecifikoval, ako konkrétne malo k policajnej provokácii dôjsť, zo skutkovej vety bodu 3/ vyplýva, že prvotný podnet k odpredaju 2 ks malokalibrových pušiek modelu ZKM 451 (s príslušenstvom) vyšiel od obvineného G., ktorý o nájdenie kupcu požiadal obvineného I.. Pokiaľ ide o samopal vz. 58, aj ten bol k už skôr dojednanému odberu doplnený na podklade dodatočnej žiadosti obvineného G.. Rovnako vo vzťahu k bodu 4/ je zo skutkovej vety napadnutých rozhodnutí zistiteľné, že to bol obvinený I., kto agentovi G. telefonicky, ako aj na osobných stretnutiach ponúkal na odkúpenie ďalšie zbrane. Okresný súd poukázal aj na výpoveď obvineného I.,
ktorého pôvodne išiel za obvineným G. len po 2 ks samopalov vz. 58, avšak tento mu dal aj ďalší - samopal vz. 61 s tým, aby sa ho taktiež pokúsil záujemcovi predať. Vo vzťahu k bodu 5/ však najvyšší súd dospel k odlišným záverom. Zo zistení súdov (zjednodušene) plynie, že obvinený I. opakovane agenta G. ubezpečoval, že vie zabezpečiť akékoľvek množstvo zbraní
druhovej špecifikácie kupujúceho (okresný súd pri tom poukázal na SMS komunikáciu z 27. marca 2013), na čo mu tento napísal na papier zoznam zbraní, v zmysle ktorého obvinení začali pripravovať 12 ks samopalov vz. 58, 3 ks samopalov vz. 61, 1 ks ostreľovacej pušky zn. Dragunov, 10 ks bližšie nešpecifikovaných granátov a 5 kg výbušniny Danubit, pričom po tom, ako agent G. odmietol uhradiť zálohu vo výške 3 000 €, túto za neho uhradil obvinený G.. Z takto ustálených skutkových okolností dospel najvyšší súd k záveru, že konanie agenta v bode 5/ predstavuje neprípustnú policajnú provokáciu
2 Tr. por. Iba všeobecné vyjadrenie obvineného I., aby mu agent napísal zoznam vecí, ktoré potrebuje, keďže mu vie zabezpečiť „čokoľvek", nepostačuje pre súdmi formulovaný záver, že obvinení mali vôľu v celom rozsahu (vyjadrenom na predloženom zozname) páchať trestnú činnosť (bližšie viď rozsudok ESĽP vo veci Teixeira de Castro proti Portugalsku z
2 Tr. por., a teda dôkazy získané v priamej kauzálnej súvislosti s týmto konaním, možno označiť za nezákonné. Najvyšší súd preto vyslovil z dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. porušenie zákona v ustanoveniach § 117 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 2 ods. 12 Tr. por. v neprospech obvineného O. A.. Vo vzťahu k obvinenému K. G. a U. I. (ktorí dovolanie nepodali) najvyšší súd kvôli úplnosti dodáva, že zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného uvedený v § 391 ods. 2 Tr. por. neplatí v opačnom vyjadrení. Ak teda bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v neprospech obvineného, môže,
okolností prípadu a pri viazanosti súdu, ktorému bola vec prikázaná právnym názorom a pokynmi na vykonanie úkonov dovolacieho súdu, v novom konaní dôjsť aj ku zmene rozhodnutia v prospech obvineného (viď rozsudok najvyššieho súdu z 29. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo 76/2012, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 55/2014). K posudzovaniu rozsahu trestnej činnosti
zák. S prihliadnutím na to, že vyslovené porušenie zákona sa dotýkalo výhradne bodu 5/ napadnutých rozhodnutí (a aj v tomto rozsahu možno predpokladať, že súdy spresnia rozhodné skutkové okolnosti, čo povedie k pozmeneným právnym záverom), pristúpil najvyšší súd k riešeniu otázky vyčísľovania rozsahu trestnej činnosti
zák. Kým ministerka bola toho názoru, že je treba vychádzať z dojednaných cien,
mienky obvinených, konajúce súdy postupovali správne, keď im za podklad poslúžili legálne ceny zbraní. Zároveň, časť odbornej literatúry, ale aj staršej rozhodovacej praxe uprednostňuje charakter, množstvo, účinnosť a špecifickú možnosť použitia nelegálne držaných zbraní. K charakteru, množstvu, účinnosti a špecifickej možnosti použitia zbraní Posledný zo spomínaných výkladov,
ktorého by sa rozsah trestnej činnosti
zák. odvíjal od charakteru, množstva, účinnosti a špecifickej možnosti použitia streliva, zbraní, výbušnín, ich súčastí a komponentov, považuje najvyšší súd za prekonaný. Ide o výklad, ktorý má svoj pôvod v zákone č. 140/1961 Zb. s účinnosťou do
1 písm. b/ zákona č. 140/1961Zb. „ide o skutkovú podstatu hromadnú, tvoriacu rovnako typovo nebezpečnú alternatívu k trestnému činu nedovoleného ozbrojovania
1 písm. a/ Tr. zák. postihujúcu opatrovanie a prechovávanie jednej hromadne účinnej zbrane. Za trestné činy
1 písm. b/ Tr. zák. je preto možné považovať len také hromadenie, vyrábanie alebo opatrovanie zbraní bez povolenia, ktorých množstvo a účinnosť znamená pre bezpečnosť ľudí rovnaký stupeň ohrozenia, ako jedna zbraň hromadne účinná. Pri hodnotení naplnenia znakov trestného činu
1 písm. b/ Tr. zák. platí pravidlo, že pri nižšej účinnosti konkrétnych zbraní musí byť týchto hromadených, vyrábaných alebo opatrovaných väčší počet." Z identického kritéria (množstva a účinnosti zbraní) sa potom vychádzalo aj pri definovaní rozsahu trestnej činnosti (§ 185 ods. 2 písm. a/ zákona č. 140/1961 Zb.). Zavedenej aplikačnej praxi nebránili ani neskôr schválené novely zákona č. 140/1961 Zb., ktorými bola zavedená definícia škody, prospechu a hodnoty veci (zákon č. 175/1990 Zb. s účinnosťou od
3 písm. b/, resp. ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Na rozlíšenie týchto pojmov,
názoru krajského súdu, nie je možné použiť ust. § 89 ods. 11 Tr. zák., pretože toto ustanovenie uvádza rozlíšenie hľadísk týkajúcich sa výšky škody s tým, že tieto sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. [...] Vychádzajúc z uvedených skutočností preto krajský súd uzavrel, že zadovážené množstvo výbušniny zn. Semtex spolu s 10 ks rozbušiek napĺňa znak "vo väčšom rozsahu" v zmysle § 185 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., lebo so zreteľom na charakter, účinnosť a špecifickú možnosť použitia tejto výbušniny ide o rovnakú situáciu, ako v prípade držby viacerých zbraní hromadne účinných. O spáchanie tohto trestného činu "vo veľkom rozsahu"
4 písm. a/ Tr. zák. by mohlo ísť iba v prípade zadováženia alebo prechovávania väčšieho množstva zbraní hromadne účinných alebo väčšieho hromadenia, výroby alebo zadovažovania strelných zbraní, streliva alebo výbušnín spôsobilých na ozbrojenie väčšieho počtu ľudí (čím sa má na mysli najmenej sedem osôb), alebo v takomto rozsahu určeného na obchodovanie." (rozsudok Krajského súdu v Nitre z 9. februára 1998, sp. zn. 1 T 71/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/1999). Existuje však aj celkom pragmatický dôvod, ktorý bráni aplikácii predmetného rozlišovacieho kritéria.
citovaného rozsudku možno len ťažko definovať presný rozdiel medzi páchaním trestnej činnosti vo väčšom rozsahu (ods. 3 písm. c/), v značnom rozsahu (ods. 4 písm. b/) a vo veľkom rozsahu (ods. 5 písm. a/). K páchaniu trestného činu vo väčšom rozsahu by dochádzalo vtedy, ak vzhľadom na charakter, množstvo, účinnosť a špecifickú možnosť použitia takýchto zbraní, zodpovedajú ich účinky viacerým hromadne účinným zbraniam. O konanie vo veľkom rozsahu by šlo za predpokladu, že páchateľ držal väčšie množstvo hromadne účinných zbraní, resp. väčšie množstvo strelných zbraní alebo výbušnín spôsobilých na ozbrojenie väčšieho počtu ľudí. Naznačený výklad sa však nijak nevysporiadava [a ani vysporiadať nemôže, keďže spomínaný kvalifikačný znak bol zavedený až novým Tr. zák. (300/2005 Z. z.)] s alternatívou páchania trestnej činnosti v značnom rozsahu. Rezumujúc uvedené, keďže citovaný výklad súdov bol pôvodne založený na snahe definovať nejasne vymedzené zákonné znaky trestného činu
1 písm. b/ zákona č. 140/1961 Zb., a neskôr na odlišnej všeobecne záväznej právnej úprave určovania rozsahu trestnej činnosti
14 zákona č. 140/1961 Zb., nemožno ho - v situácii úplne odlišnej zákonnej úpravy
1 Tr. zák., ďalej uplatňovať. Ak momentálne platný a účinný Trestný zákon neupravuje rozsah trestnej činnosti vo vzťahu ku konkrétnemu trestnému činu osobitne (viď § 171 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 135 ods. 2 Tr. zák. alebo trestné činy proti životnému prostrediu
druhého dielu VI. hlavy Tr. zák. v spojení s § 124 ods. 3 Tr. zák.), potom vždy treba vychádzať z úpravy všeobecnej, to znamená z § 125 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 126 ods. 1 Tr. zák., ktoré ho určujú v závislosti od peniazmi vyjadrenej hodnoty veci. K dojednanej cene za zbrane Pokiaľ ide o právny názor ministerky a generálneho prokurátora,
ktorého je treba vychádzať z ceny, ktorú si obvinení a policajný agent medzi sebou dojednali, ani s týmto sa najvyšší súd nestotožnil. Odhliadnuc od toho, že takýto výklad nie je všeobecne aplikovateľný (nemožno ho vztiahnuť na prípady, kedy páchateľ s nelegálne držanou zbraňou neobchodoval a ani obchodovať nechcel), najvyšší súd upozorňuje, že § 294 ods. 4 písm. c/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák., resp. § 295 ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. odkazuje na rozsah trestného činu a nie na výšku neoprávneného prospechu. Ak by zákonodarca chcel prísnejšie trestať páchateľov, ktorí obchodovaním so zbraňami získali neoprávnený prospech, potom by takúto okolnosť v kvalifikovanej skutkovej podstate náležite vyjadril (porovnaj napr. legalizácia príjmu z trestnej činnosti
2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.). To je primárny dôvod, prečo pri určovaní rozsahu posudzovanej trestnej činnosti nie je možné automaticky vychádzať zo sumy finančných prostriedkov, ktorí páchatelia trestnou činnosťou získali, resp. získať mali. Okrem toho, i keď názov skutkovej podstaty tohto trestného činu znie „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami", z jeho objektu (ochrana bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením života a zdravia vyplývajúceho z nekontrolovaného držania zbraní a streliva) a objektívnej stránky (za trestné sa považuje už výroba, dovoz, vývoz, prevoz, preprava, zadováženie, držanie alebo obstaranie a nie osobitne aj kúpa alebo predaj) je zjavné, že zákonodarca nemal v úmysle diferencovať medzi páchateľmi, ktorí so zbraňami obchodujú a tými, ktorí tak nečinia. Zákonodarca z hľadiska manipulácie s nelegálne držanými zbraňami a s tým spojenej penalizácie nečiní žiadne rozdiely. Rozsah trestnej činnosti je objektívnou kategóriou (v posudzovanom prípade závislou od hodnoty zbraní) a nezávisí od subjektívnych okolností (napr. od toho, koľko si páchatelia svojou trestnou činnosťou zarobili). V opačnom prípade by - ako na to okresný súd na s. 17 ods. 5 rozsudku správne poukázal, páchateľ, ktorý si nedovolene obstaral strelnú zbraň za 2 659 € bol postihnutý miernejšie (
2 Tr. zák. s trestnou sadzbou 3 - 8 rokov) ako ten, ktorý identickú zbraň zakúpil o 1 € drahšie (
4 písm. c/ Tr. zák. s trestnou sadzbou 4 - 10 rokov). Alebo naopak, ak by páchateľ kúpil strelnú zbraň výrazne lacnejšie, lebo ňou bol spáchaný iný trestný čin, bolo by jeho konanie posúdené miernejšie v porovnaní so situáciou, keby zakúpil zbraň, s ktorou trestný čin spáchaný nebol. K naznačeným disproporciám by dochádzalo napriek skutočnosti, že z hľadiska objektu trestného činu - ochrany bezpečnosti ľudí, by išlo o rovnako závažné skutky. Nad rámec uvedeného najvyšší súd upozorňuje aj na to, že prijatím argumentácie ministerky by naplnenie kvalifikačného znaku mohlo byť do veľkej miery determinované konaním policajného agenta. Bolo by totiž v jeho záujme (či už v postavení kupujúceho alebo predávajúceho), aby súhlasil s čo možno najvyššou sumou za scudzovaný tovar. Vychádzajúc zo zásady, že neprípustný je taký zásah polície do skutkového deja, ktorý vo svojej komplexnosti tvorí trestný čin, resp. taký podiel polície na konaní páchateľa, ktorého dôsledkom je trestná kvalifikácia tohto konania (viď rozsudok najvyššieho súdu z 21. júna 2001, sp. zn. Tzo V 5/2001, zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 57/2002), je potrebné výklad ministerky odmietnuť. K legálnym cenám zbraní a cenám zbraní na čiernom trhu Na druhej strane, najvyšší súd sa nemohol stotožniť ani s názorom, ktorý v napadnutých rozsudkoch prezentovali súdy nižšieho stupňa, resp. obvinení vo svojich vyjadreniach k dovolaniu ministerky, a síce, že rozsah trestnej činnosti je potrebné vymedziť s prihliadnutím na ceny, za aké možno zbrane na trhu legálne zakúpiť. Ako sme uviedli vyššie, objektom tohto trestného činu je ochrana bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením života a zdravia vyplývajúceho z nekontrolovaného držania zbraní a streliva. Ide teda o taký pohyb zbraní medzi obyvateľstvom, ktorý sa vymyká „štátnej kontrole", a pri ktorom sú zbrane dostupné na čiernom trhu. Z tohto dôvodu už z povahy posudzovanej trestnej činnosti nemožno pri určovaní jeho rozsahu vychádzať z legálnych cien zbraní, keďže o „legálne obchodovateľný tovar" už po spáchaní tohto trestného činu nejde. Laicky povedané, páchateľ sa nemôže domáhať započítania legálnej ceny zbraní, ak s nimi nakladá ilegálne. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade drogovej trestnej činnosti (§ 172 ods. 2 - 4 Tr. zák.), pri ktorej súdy taktiež vychádzajú z cien na čiernom trhu. Okrem toho,
mienky najvyššieho súdu, určovanie rozsahu trestnej činnosti prostredníctvom hodnoty zbraní na čiernom trhu lepšie vystihuje závažnosť takéhoto konania. Napríklad predajná (legálna) cena 1 kg trhaviny zn. Ecodanubit predstavuje približne 1,45 € (č. l. 1591), naproti tomu, tá istá výbušnina sa na čiernom trhu pohybuje na úrovni niekoľkých stoviek eur / kg (č. l. 1585a). V prípade, že by sa za smerodajné považovali legálne ceny, na to ak by páchateľ (vo vzťahu k tejto trhavine) chcel naplniť okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby
3 písm. c/ Tr. zák. „a spácha čin uvedený v ods. 1 alebo ods. 2 vo väčšom rozsahu", musel by ju mať k dispozícii v množstve takmer dvoch ton. S prihliadnutím na ničivý účinok výbušnín tohto druhu (už niekoľko stoviek gramov je schopných zničiť osobné motorové vozidlo) je takýto záver neprípustný a napríklad vo vzťahu k tejto trhavine smeruje k obsolétnosti kvalifikovaných skutkových podstát. Samozrejme, najvyšší súd si je vedomý istých ťažkostí týkajúcich sa ustaľovania cien zbraní na čiernom trhu, čo je dané hlavne tým, že k predmetným cenám sa znalci spravidla nevedia vyjadriť, a tak nemožno postupovať
3 Tr. zák. v spojení s § 142 a nasl. Tr. por. (k tomuto kvôli úplnosti viď inštrukciu MS SR č. 7/2009 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení neskorších zmien). V tejto súvislosti si ale najvyšší súd dovoľuje orgány činné v trestnom konaní a súdy upozorniť na subjekty, ktoré aktivity tohto druhu (ilegálny predaj zbraní) zo zákona monitorujú. V súlade s § 39 a § 39a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je úlohou policajného zboru utajeným spôsobom získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o trestných činoch a ich páchateľoch. Obdobne,
1 písm. g/ zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov má Vojenské spravodajstvo (zjednodušene) získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie týkajúce sa nelegálneho obchodovania s výrobkami obranného priemyslu
zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z. z.) (k tomuto viď správu o činnosti Vojenského spravodajstva za rok 2016; hlavne časť „Plnenie zákonom stanovených úloh"). Podobné úlohy plní aj Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (aj tu viď správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2016; hlavne časť „Obchod s výrobkami obranného priemyslu, proliferácia a bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov"). V prípade, že by ani za pomoci týchto orgánov nebolo možné získať relevantné informácie o rámcových cenách zbraní na čiernom trhu, potom možno vychádzať aj z informácií súkromných fyzických a právnických osôb zaoberajúcich sa predajom, výrobou alebo vývozom zbraní (k tomuto viď § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 29 a nasl. zákona č. 190/2003 Z. z.) a podporne možno prihliadnuť aj na cenu, ktorá bola dojednaná medzi páchateľmi v posudzovanom prípade (samozrejme, za predpokladu, že táto nevzbudzuje nijaké pochybnosti o jej výške). Pokiaľ by naznačený postup k hodnovernému zisteniu cien na čiernom trhu neviedol, potom vo svetle zásady in dubio pro reo sa za smerodajné budú považovať legálne ceny. Neprípustný je však taký výklad, ktorý si od počiatku za rozhodné kritérium pre určenie rozsahu tohto druhu trestnej činnosti stanoví cenu dojednanú medzi páchateľmi, resp. maloobchodnú cenu v predajniach. K ostatným dovolacím námietkam ministerky a obvineného O. A. Pokiaľ ide o ostatné námietky ministerky (smerujúce k neúplnému odbornému vyjadreniu; č. l. 1585a), najvyšší súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že ak sa posledná veta § 126 ods. 1 Tr. zák. dovoláva účelne vynaložených nákladov na obstaranie „rovnakej alebo obdobnej veci", potom v prípade tohto druhu trestnej činnosti ide o také strelivo, zbraň, výbušninu, ich súčasť alebo komponent, ktorý má z pohľadu jeho funkčnosti, využiteľnosti, resp. ničivého účinku identické alebo aspoň obdobné vlastnosti ako to, ktorého cenu nebolo možné určiť. Rozhodným kritériom pre určovanie „obdobnosti" zbrane nie je jej vzhľad (to by potom súdy mohli vychádzať z cien hračkárskych samopalov), ale ich reálne využitie. Krajský a okresný súd preto nepostupovali správne, keď za „obdobnú vec" k plne funkčnej útočnej puške vz. 58 / 61 kategórie A (umožňujúcej aj streľbu dávkami) považovali jej úradne znehodnotený, resp. expanzný náprotivok kategórie D (ktorého hlaveň je upravená tak, aby vôbec nebola schopná streľby). Pokiaľ ide o námietku obvineného O. A. týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, táto nie je spôsobilá naplniť žiaden z taxatívne vymedzených dovolacích dôvodov, vrátane dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por., na ktorý v danom prípade obvinený poukázal (k tomuto viď napr. uznesenie najvyššieho súdu z
3 písm. c/ Tr. zák. s trestnou sadzbou 7 - 10 rokov (namiesto pravdepodobnejšej právnej kvalifikácie
4 písm. b/ Tr. zák. s trestnou sadzbou 10 - 15 rokov), čím zásadne ovplyvnili postavenie obvinených v ich prospech (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd
1 Tr. por. z dôvodov
1 písm. g/, ods. 3 Tr. por. vyslovil, že bol porušený zákon v ustanoveniach § 295 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 125 ods. 1 Tr. zák. a § 126 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvinených O. A., K. G. a U. I. a v ustanoveniach § 117 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 2 ods. 12 Tr. por. v neprospech obvineného O. A.,
2 Tr. por. napadnuté rozsudky krajského a okresného súdu zrušil a
1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol. V novom konaní bude úlohou okresného súdu vysporiadať sa s otázkou policajnej provokácie vo vzťahu k bodu 5/ (v akom rozsahu došlo k provokácii a aký dopad má predmetná okolnosť na vinu obvinených) a v závislosti od toho (
cien na čiernom trhu) nanovo ustáliť a do skutkových viet premietnuť hodnotu všetkého streliva, zbraní, ich súčastí a komponentov, ktoré boli hmotným predmetom útoku. Ako totiž z napadnutých rozsudkov plynie, hoci súdy dospeli k mylnému záveru, že rozhodným kritériom pre určenie rozsahu činu je ich legálna cena, nikde v skutkovej vete ju neuviedli. Po zrušení napadnutých rozsudkov dovolací súd v súlade s § 380 ods. 2 Tr. por. preskúmal existenciu dôvodov väzby u obvineného O. A., ktorý si v čase rozhodovania o dovolaní ministerky ako jediný z troch obvinených vykonával trest odňatia slobody, pričom existenciu väzobného dôvodu u neho nezistil. V tomto smere dovolací súd upozorňuje, že obvinený A. bol v pôvodnom konaní väzobne stíhaný len
1 písm. c/ Tr. por. a iný dôvod väzby u neho nekonštatovala ani ministerka. Vo vzťahu k dôvodom tzv. preventívnej väzby najvyšší súd upriamuje pozornosť predovšetkým na fakt, že obvinený je vo výkone väzby, resp. vo výkone trestu odňatia slobody nepretržite od
1 písm. c/ Tr. por. (a ani žiaden iný dôvod) u obvineného A. nie je daný a obvineného pre ďalší priebeh trestného stíhania ponechal na slobode. Keďže existenciu žiadneho väzobného dôvodu dovolací súd nezistil, o písomnom sľube obvineného A.
1 písm. b/ Tr. por. nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.