Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžf/19/2016 Identifikačné číslo spisu: 1014200743 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200743.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: TANDEM No.1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava IČO: 44 573 804, zastúpený: JUDr. Martin Gajer, advokát, Záhradnícka 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/86980/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 104/14-41 zo dňa 21.10.2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 104/14-41 zo dňa 21.10.2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/86980/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj správca dane) č. 9104407/5/4233192/13/Dov zo dňa 25.10.2013 o nepriznaní nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) v sume 61.073,60 eur a určení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 61.073,60 eur postupom podľa § 68 ods. 6 v nadväznosti na § 65b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. (ďalej len Daňový poriadok). Daňový subjekt odpočítaním dane porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Krajský súd z obsahu pripojených administratívnych spisov daňových orgánov zistil, že na základe výsledkov kontroly DPH za zdaňovacie obdobie apríl a máj 2009, ktorá sa u žalobcu uskutočnila od 20.07.2009 do 13.07.2011, vydal správca dane dňa 19.07.2011 rozhodnutie č.j. 600/232/163636/11/Uhe, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z vyššie označených faktúr v celkovej sume 61.073,60 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie, v ktorom mal vykonať dôkazy na úplné zistenie skutkového a právneho stavu, najmä preveriť nezrovnalosti týkajúce sa uplatnenia si nároku na odpočítanie dane z faktúr vystavených daňovým subjektom S.C.A.-SpainCeramicA, s.r.o., či v skutočnosti bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie deklarované na predmetných faktúrach. V ďalšom konaní správca dane vydal dňa 07.03.2013 dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/363169/12/Dov, ktorým žalobcovi znovu nepriznal nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 61.073,60 eur. I toto rozhodnutie správcu dane žalovaný na odvolanie žalobcu zrušil a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že správca dane nepostupoval v intenciách záverov zrušujúceho rozhodnutia zo dňa 13.10.2011, nedostatočne preveril a odôvodnil skutočnosti zistené pri kontrole a preto považoval žalovaný toto rozhodnutie za nepreskúmateľné. Ďalším rozhodnutím č. 910/4407/5/149188/13/Dov zo dňa 30.04.2013 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 61.073,60 eur. Žalovaný na základe odvolania žalobcu opäť zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu dane z dôvodu, že správca dane sa neriadil závermi uvedenými v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 26.06.2012 a aj keď sa snažil preveriť celý obchodný reťazec - spoločnosti, ktoré sa mali zúčastniť deklarovaného zdaniteľného obchodu, jeho výsledný efekt je nezrozumiteľný a neprehľadný. V zrušujúcom rozhodnutí odvolací orgán znovu uložil správcovi dane vykonať a vyhodnotiť dôkazy potrebné na úplné zistenie skutkového a právneho stavu veci a podrobne uviesť zistené skutočnosti získané v rámci výkonu kontroly a vyrubovacieho konania. Rozhodnutím č. 9104407/5/4233192/13/Dov zo dňa 25.10.2013 správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v nadväznosti na § 165b ods. 1 tohto zákona určil žalobcovi rozdiel DPH v sume 61.073,60 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2009 a zároveň nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH v uvedenej sume. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný vec prejednal a rozhodnutím č. 1100302/1/86980/2014/5060 zo dňa 19.02.2014 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2013 potvrdil. Výsledky šetrení maďarskej daňovej správy jednoznačne potvrdzujú, že spoločnosť WEST HONT, s.r.o., ktorá nevykonávala v relevantnom čase žiadnu ekonomickú činnosť a jej konateľom bol neinformovaný bezdomovec, nemohla dodať predmetný tovar ďalšiemu subjektu v reťazci - PROFESSIONAL PARTNER, s.r.o. Spoločnosť WEST HONT, s.r.o. nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie k DPH a daň uvedenú na vystavených faktúrach nezaplatila. Nedôveryhodná a ničím objektívnym nepodložená je výpoveď konateľa PROFESSIONAL PARTNER, s.r.o., ktorý mal tovar osobne dodať bližšie neurčeným pracovníkom spoločnosti S.C.A.-SpainCeramicsA, s.r.o., ktorá však podľa zistení správcu dane nemá žiadnych zamestnancov, kancelárske ani skladové priestory a sídli v byte, ktorý obýva bývalá manželka konateľa tejto spoločnosti. Rovnako pochybné sú aj svedectvá štatutárnych zástupcov ďalších spoločností v obchodnom reťazci. Podľa názoru Krajského súdu správca dane aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH dostatočne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi nepriznali odpočet DPH a určili vlastnú daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal, že v konaní boli daňovému subjektu odňaté základné procesné páva, a to právo na zákonný postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1 zákona a právo úzkej súčinnosti podľa ods. 2 a 8 zákona. Tieto práva boli daňovému subjektu odňaté aj v ďalšom konaní, správca dane nekonal v súlade so základnými zásadami správy dani, ktoré sú upravené v § 3 zákona daňového poriadku. Správca dane porušil všetky základné princípy konania správneho orgánu v právnom štáte. Správca dane porušil princíp zákonnosti, pretože nepostupoval v konaní v súlade so zákonom, správca dane zneužíval svoju právomoc a konal na základe svojej ľubovôle, nepostupoval ani podľa stanoviska nadriadeného orgánu. Bol porušený princíp právnej istoty, na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu daňový subjekt legitímne očakával určitý procesný postup správcu dane, tak ako to bolo uvedené v rozhodnutí o odvolaní. V neposlednom rade pochybením správcu dane bolo daňovému subjektu odňaté ústavné právo na spravodlivý proces. Žalovaný v odvolacom konaní sa k uvedenej skutočnosti a námietke daňového subjektu, že správca dane v čase vyrubovacieho konania od 27.08.2013 nevykonal žiadny úkon okrem vydania rozhodnutia č. 9104407/5/4233192/13/Dov zo dňa 25.10.2013, sa nevyjadrilo. Namietal, že rozhodnutie odvolacieho orgánu nie je vydané v súlade s ust. § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a taktiež podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona rozhodnutie správneho orgánu má obsahovať odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. S touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Obhajoba žalovaného v tejto časti vyjadrenia, že v rozhodnutí správcu dane zo dňa 30.04.2013 chýbalo chronologické zhodnotenie zistených skutočnosti od prvého až do posledného obchodného partnera v reťazci, zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie je zjavne nepostačujúce, keď zároveň v tomto istom rozhodnutí uviedol aj vyššie citovanú požiadavku v ďalšom konaní vykonať a vyhodnotiť dôkazy potrebné na úplné zistenie skutkového a právneho stavu. Žalobca namietal, že Krajský súd, ako aj správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci, predmetné konanie nebolo vedené takým procesným postupom, ktorý by zabezpečoval správny výsledok s ohľadom na hodnotenie dôkazov a dôkazy neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné, pretože nedáva odpovede na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené v žalobe. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.