1 Cdo 113/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci ţalobkyne E. S., bývajúcej v K., proti ţalovanej P., a.s., B., zastúpenej P., spol. s r.o., M., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. P. P., o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15 C 64/2005, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
- marca 2009 sp. zn. 11 Co 61/2008 rozhodol t a k t o : Dovolanie z a m i e t a . Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa sa podanou ţalobou o ochranu osobnosti domáhala uloţenia povinnosti ţalovanej uverejniť na vlastné náklady v denníku K. ospravedlnenie za nepravdivé tvrdenia uvedené v článku uverejnenom dňa X. v denníku K. pod názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“, konkrétne za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce údaje a tvrdenia, ţe nemala v š. dostatočnú dochádzku ţiakov, ţe ich tam rodičia prestali prihlasovať a ich stav sa zníţil tak, ţe š. bol na zaniknutie, ţe mala v k. len pár, tri aţ päť r. detí, ktoré dokázala prilákať len na videokazety, 2 1 Cdo 113/2009 ktoré im púšťala v televízii, a keksíky, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala, ţe deti odchádzali okolo X. hod. domov, takţe nemala ani naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia a existuje podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe chodila ráno do k., aby sa jej počítal pracovný čas, aj keď nemala ţiadne deti, ţe jej boli ponúknuté iné miesta na iných základných školách, ale odmietla to, ţe ju bývalý riaditeľ ZŠ napriek jej slabým pracovným výsledkom drţal tak dlho, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a k učiteľom bola neraz hrubá, ktorými tvrdeniami ţalovaná veľmi intenzívne a neoprávnene zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu jej osobnosti, v značnej miere zníţila jej dôstojnosť a váţnosť v spoločnosti, ohrozila jej moţnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a váţne poškodila jej občiansku česť a dobré meno, preto sa domáhala aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50 000,- Sk a ţiadala priznať náhradu trov konania. Okresný súd Košice I rozsudkom z
- decembra 2007 č.k. 15 C 64/2005-162 predmetnú ţalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka, čl. 19 ods. 1 a čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnil ho v zásade tým, ţe po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe uverejnením článku nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ţalobkyne, ktorý zásah ani neprivodil ţalobkyni objektívne ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo úsudky kolektívu riaditeľky školy a jej samotnej uvedené v článku nepresiahli neprípustnú mieru a tvrdenia v ňom uvádzané, ţe ţalobkyňa nemala v š. dostatok ţiakov, ţe nemala naplnený pracovný čas, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani rodičia a ţe pred výpoveďou jej boli ponúknuté iné miesta sú pravdivé a preto v danej situácii uloţenie občianskoprávnej sankcie ţalovanej vo forme navrhovanej povinnosti by bolo neprípustným a protiústavným obmedzením jej práva na slobodu prejavu a sankciovanie ţalovanej za realizáciu práva na slobodu prejavu nie je v danej veci nevyhnutné. Tvrdenie ţalobkyne, ţe zverejnený článok poškodil jej váţnosť u spoluobčanov, hrubým spôsobom, narušil jej rodinné a priateľské vzťahy, váţne poškodil jej občiansku česť 3 1 Cdo 113/2009 a dobré meno a zníţil jej dôstojnosť a váţnosť v spoločnosti, nebolo ţiadnym spôsobom preukázané. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. s tým, ţe za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej ţalovanej náhradu trov nepriznal, povaţoval okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a postoj účastníkov v konaní, prihliadajúc aj na sociálne pomery ţalobkyne, ktorá môţe trovy konania uhradiť len s veľkými ťaţkosťami. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne i ţalovanej rozsudkom zo
- marca 2009 sp. zn. 11 Co 61/2008 zmenil prvostupňový rozsudkom okrem výroku, ktorým bola zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku K. prehlásenie tohto znenia: V článku uverejnenom dňa X. v denníku K. pod názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“ boli uvedené nepravdivé tvrdenia týkajúce sa E. S., ţe mala v š. len pár, tri aţ päť r. detí, ktoré dokázala prilákať len na videokazety, ktoré im púšťala v televízii a keksíky, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala, ţe deti odchádzali okolo X. hod. uţ odchádzali domov, takţe pani S. nemala ani naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia detí a existuje podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe napriek jej slabým pracovným výkonom ju bývalý riaditeľ ZŠ tak dlho drţal, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a aj k učiteľom bola neraz hrubá. Ľutujeme, ţe sme sa týmito tvrdeniami dotkli váţnosti, dôstojnosti a občianskej cti pani E. S., za čo sa jej ospravedlňujeme. Potvrdil prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti poţadovaného ospravedlnenia a zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj vo výroku o trovách konania, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa správne skúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti ţalobkyne (jej osobnej cti a dobrej povesti) v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na poţiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany), avšak pri tomto posúdení neprihliadol na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s cieľom, aby jednému z týchto ústavných práv nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Nemoţno preto akceptovať ani jeho záver, ţe 4 1 Cdo 113/2009 uloţenie občianskoprávnej sankcie ţalovanej poţadovaným zadosťučinením podľa § 13 Občianskeho zákonníka by bolo neprípustným a protiústavným obmedzením jej práva na slobodu prejavu. Právo na slobodu prejavu a právo novinárov poskytovať informácie o otázkach verejného záujmu je síce ústavne, ako aj medzinárodnými zmluvami garantované (čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), avšak nie je neobmedzené, a to ani v prípadoch, keď sa tlač zaoberá otázkami váţneho verejného záujmu. Ţalovaná ako vydavateľ denníka K. dňa X. uverejnila v tomto denníku v článok s názvom „V.“ s podtitulkom „Č.“ nepravdivé informácie a tvrdenia, ako aj neprípustné hodnotiace úsudky, týkajúce sa ţalobkyne, ktoré boli objektívne spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na chránených osobnostných právach, najmä na jej osobnej a profesionálnej cti, dobrej povesti, jej váţnosti a postavení v spoločnosti. Nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce tvrdenia uvedené v článku, ţe ţalobkyňa mala v školskom klube len pár, tri aţ päť r. detí, s ktorými nevykonávala ţiadnu inú činnosť okrem sledovania televízie, ţe deti okolo X. hod. uţ odchádzali domov, takţe nemala ani naplnený pracovný čas, ani splnený pracovný úväzok, ţe sa snaţila presviedčať rodičov r. detí, aby ich k nej dali aspoň na hodinu, ţe o niektorých zápisných lístkoch nevedeli ani samotní rodičia detí a existuje podozrenie, ţe boli sfalšované, ţe napriek jej slabým pracovným výkonom ju bývalý riaditeľ ZŠ tak dlho drţal, hoci to (zabezpečenie sponzorov) robila zvláštnym spôsobom, lebo korešpondenciu bez vedomia riaditeľa písala v jeho mene a pokračovala v tom aj za pôsobenia novej riaditeľky, a ţe pred deťmi nadávala na riaditeľku a aj k učiteľom bola neraz hrubá, nepochybne mali znevaţujúcu (difamačnú) povahu, keďţe v celkovom kontexte podávali negatívny obraz o osobe ţalobkyne, jej správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej morálke, a teda boli objektívne spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej osobnostných právach. Okrem uvedených nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich tvrdení ţalovaná bez potrebného overenia zverejnila v regionálnom denníku aj ničím nedoloţené, a teda neprípustné hodnotiace úsudky o slabých pracovných výkonoch ţalobkyne a o tom, ţe deti v š. dokázala prilákať len na keksíky a videokazety, ktoré im púšťala v televízii, a ţiadnu inú činnosť s nimi nevykonávala. Odvolací súd poukázal na to, ţe neobstojí obrana ţalovaného, ţe článok bol vyváţeným a informoval čitateľov o probléme, ktorý vznikol pri činnosti š. na ZŠ P. v K. a o názoroch na vzniknutý stav, jednak z pohľadu ţalobkyne a jednak z pohľadu učiteľského zboru na čele s riaditeľkou ZŠ. Aj keď v článku bol obsiahnutý aj stručný názor ţalobkyne na problém zaniknutého š. na ZŠ a dôvod jej výpovede z pracovného pomeru, avšak tento jej názor, resp. 5 1 Cdo 113/2009 vyjadrenia neboli reakciou na difamujúce tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré sa subjektívne dotýkali jej osoby, preto tento článok nemoţno povaţovať sa vyváţený. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti ţalovanej podľa § 13 Občianskeho zákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv ţalobkyne. Pokiaľ ide o v článku publikované tvrdenia, ţe ţalobkyňa nemala v š. dostatočnú dochádzku ţiakov, ţe ich tam rodičia prestali prihlasovať a ich stav sa zníţil natoľko, ţe š. bol na zaniknutie, ţe chodila ráno do k., aby sa jej počítal pracovný čas, aj keď nemala ţiadne deti a ţe jej boli ponúknuté pracovné miesta na iných ZŠ, ktoré odmietla – bez ohľadu na ich pravdivosť, či nepravdivosť – podľa názoru odvolacieho súdu nie sú objektívne spôsobilé pôsobiť difamačne, a to ani v celkovom kontexte článku, a preto nemohli ţalobkyni privodiť ţiadnu ujmu na jej osobnostných právach. V súvislosti s výrokom prvostupňového rozsudku, ktorým bola zamietnutá ţaloba o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd poukázal na to, ţe neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, lebo súd prvého stupňa vzhľadom na nesprávny právny záver o základe nároku nezisťoval existenciu negatívnych dôsledkov (dopadu) zverejnených nepravdivých difamujúcich tvrdení v nemateriálnej sfére ţalobkyne, t.j. či neoprávnený zásah mal za následok poškodenie občianskej cti, dobrého mena, zníţenie dôstojnosti a postavenia ţalobkyne v spoločnosti v značnej miere. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podala dovolanie ţalovaná, navrhla ho zmeniť a ţalobu zamietnuť, resp. napadnutý výrok zrušiť a konanie zastaviť a to z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Dovolateľka predovšetkým namietala, ţe predmetné súdne konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., nakoľko toto konanie sa začalo a bolo vedené v čase, keď o totoţnom predmete konania, s rovnakými nárokmi ţalobkyne a medzi totoţnými účastníkmi bolo vedené aj súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 455/
- Okrem toho dovolateľka namietala, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súd spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázala na to, ţe sporný článok bol uverejnený na základe ţiadosti ţalobkyne a v ţiadnom prípade nemal ţalobkyňu poškodiť na jej právach. Ţalovaná postupovala v súlade s pravidlami novinárskej etiky v dobrej viere s cieľom poskytnúť informácie viacerých strán o predmetnej téme a preto nemôţe byť za uvedené články postihnutá. Tvrdenia, za ktoré sa má ospravedlniť sú pravdivé, čo konštatoval aj prvostupňový súd. Ţalobkyňa v konaní ţiadnym 6 1 Cdo 113/2009 spôsobom, nepreukázala vznik akejkoľvek ujmy na jej právach, pretoţe k takejto ujme nedošlo, čo taktieţ správne uviedol aj súd prvého stupňa. Okrem toho odvolaciemu súdu vytkla, ţe jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné, pretoţe nie je zrejmé, z akého relevantného dôvodu súd vyvodil vznik závaţnej ujmy na osobnostných právach ţalobkyne a to dokonca takého váţneho, ţe je potrebné rozhodovať aj o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch na súde prvého stupňa. Čo sa týka zrušenia výroku o zamietnutí ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nezákonné. V závere dovolania ţalovaná s odkazom na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sa zaoberá otázkou úlohy tlače v demokratickej spoločnosti. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 7 1 Cdo 113/2009 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., pričom nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. d/ O.s.p., na ktoré poukazovala dovolateľka. Podľa uvedeného ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Ţalovaná tvrdí, ţe v predmetnom súdnom konaní existuje neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je prekáţka litispendencie (§ 83 O.s.p.). Litispendencia je skutočne procesnou prekáţkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekáţku zistí, alebo kedy táto prekáţka vznikla. V takomto prípade vţdy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p., pričom spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekáţka litispendencie môţe byť odstránená napr. aj tým, ţe konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov. O takúto situáciu ide aj v danom prípade, pričom s otázkou neexistencie tejto ţalovanou namietanej procesnej prekáţky konania sa vysporiadal Krajský súd v Košiciach uţ vo svojom uznesení z
- mája 2007 sp. zn. 5 Co 441/2006, v odôvodnení ktorého správne konštatoval, ţe vzhľadom na právoplatné zastavenie konania (v dôsledku späťvzatia návrhu – pozn. dovolacieho súdu) vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 455/04, uţ nie je dôvod na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci. Právoplatným zastavením skôr začatého konania totiţ prekáţka litispendencie voči konaniu v prejednávanej veci bola odstránená a nebráni uţ tomu, aby sa v tomto konaní pokračovalo a bolo rozhodnuté vo veci samej. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy však dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej existenciu z obsahu spisu 8 1 Cdo 113/2009 nezistil. Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dochádza vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, ţe v danom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti ţalovanej podľa § 13 Občianskeho zákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv ţalobkyne. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Kaţdý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. 9 1 Cdo 113/2009 Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môţe viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie moţno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyţadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretoţe zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môţe podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Ţalobkyňa sa v konaní domáhala poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia v navrhovanom znení, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných ustanovení §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé, ţe pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môţe sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá osoba môţe domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a v prípade ak by bol zistený zásah najmä v podobe zníţenia dôstojnosti alebo váţnosti v spoločnosti a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy 10 1 Cdo 113/2009 v peniazoch. Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia a pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne. Satisfakčná ţaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, ţe zásah obyčajne nemoţno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, ţe došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyţaduje existencia následkov zásahu a postačuje uţ len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môţe dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, ţe objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv môţe napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby. Vychádzajúc z uvedeného, v preskúmavanej veci aj podľa názoru dovolacieho súdu skutkové tvrdenia, za ktoré odvolací súd uloţil ţalovanej povinnosť ospravedlniť sa, mali zrejme znevaţujúcu povahu, keď v celkovom kontexte podávali negatívny obraz o osobe ţalobkyne, jej správaní, charakterových vlastnostiach a pracovnej morálke. V súvislosti s posúdením otázky, či zásah bol primeraný alebo nie, teda, či v inkriminovanom článku uverejnené tvrdenie ţalovanej bolo pravdivé, alebo či ţalovanou uvedené hodnotiace úsudky boli primerané z hľadiska formy a obsahu a či vyplývali z pravdivých premís, dôkazné bremeno zaťaţovalo ţalovanú, ktorá však tieto skutočnosti vo svoj prospech nepreukázala. Preto je správny záver odvolacieho súdu, ţe v danom prípade ţalovanou uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace 11 1 Cdo 113/2009 úsudky, ktoré nie sú zaloţené na korektných faktoch, čo spôsobuje ich neprimeranosť a vedome vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej a občianskej cti ţalobkyne sú so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť ţalobkyni ujmu na jej osobnostných právach a tak sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia naformulovaného vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). K ţalovanou prezentovanému názoru v dovolaní o nezákonnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v časti zrušenia výroku o zamietnutí ţaloby o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa pre jeho bezpredmetnosť dovolací súd nevyjadruje. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa si však náhradu týchto trov neuplatnila, preto jej náhrada trov dovolacieho konania priznaná nebola. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková