← Slovensko

finančné veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžf/61/2016 Identifikačné číslo spisu: 2014200685 Dátum vydania rozhodnutia: 08.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 49ods.

2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b)

§ 49ods.

2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c)

§ 49ods.

2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d)

§ 49ods.

2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 4.21 Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 4.22 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 4.23 Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. 4.24 Podľa § 24 ods. 1, písm. a/ a c/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 4.25 Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 4.26 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 4.27 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 4.28 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.29 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.30 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. 4.31 Účelom daňového konania je zistenie či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. 4.32 Pokiaľ ide o námietky ohľadom dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v tomto druhu konania prioritne daňový subjekt. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať. 4.33 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 4.34 Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. 4.35 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 4.36 Odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Žalobca a ani iné preverované daňové subjekty vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že tovar uvedený na odberateľských faktúrach vystavených žalobcom, bol reálne dodaný do iného členského štátu (v tomto prípade do Českej republiky spoločnosti HM Top služby s.r.o.) a že žalobcovi vzniklo právo na oslobodenie od dane v súlade s § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. 4.37 Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. 4.38 Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňuje. Žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru - Power Led je spoločnosť HM Top Služby s.r.o., ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože tvrdenia žalobcu, ním predložené doklady a dôkazy získané dožiadaním počas kontroly si navzájom odporujú a nepreukazujú, že nadobúdateľom je osoba identifikovaní pre daň v inom členskom štáte, tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zo zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosť HM Top Služby s.r.o. za žiadny mesiac roku 2010 nepodal priznanie k DPH a na výzvy správcu dane k podaniu priznania k DPH nereagoval. Ku dňu 14.08.2012 bola spoločnosti HM Top Služby s.r.o. zrušená registrácia k DPH. V čase preverovania bola spoločnosť bez konateľa a nekontaktná. Skutočnosť, že predmetná spoločnosť prípadne podala daňové priznanie za I. štvrťrok nie je dôkazom, že deklarované zdaniteľné obchody boli uskutočnené aj v kontrolovanom zdaňovacom období. Odvolací súd poukazuje na výpoveď K. H. (konateľ žalobcovho odberateľa v kontrolovanom období) v doplnenom odvolacom konaní, kedy sa dostavil na ústne pojednávanie do budovy DÚ Trnava, pobočka Galanta, za žalobcu sa zúčastnil jeho konateľ T. H.. O vypočutí svedka bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/2971391/2014 zo dňa 20.06.

  1. K. H. sa do predmetnej zápisnice vyjadril, že v roku 2010 bol konateľom spoločnosti HM Top Služby s.r.o. a intrakomunitárne nadobudnutie tovaru (Power LED) na základe faktúr č. 2010/014 zo dňa 04.03.2010 bolo uskutočnené, pričom si na detaily nespomína. Obchody uzatváral osobne s pánom H., ale na detaily objednávok si nespomína. Doklady CMR č. SK6906574 - prevzatie tovaru podpísal on, avšak bližšie podrobnosti neuviedol, pamätal si, že to bolo v obci Březí-ČR u známeho v sklade, ale nevedel od koho je sklad prenajatý. Na podrobnosti vykládky tovaru si tiež nespomínal a tiež nevedel uviesť komu bol predmetný tovar predaný, ani kde sa prípadne nachádza. Úhrada za tovar bola realizovaná v hotovosti, peniaze vyplatil osobne pánovi H.. Na otázku správcu dane, z akého dôvodu spoločnosť HM Top Služby s.r.o. za žiadny mesiac roku 2010 nepodala priznanie k DPH a na výzvy správcu dane k podaniu daňového priznania k DPH nereagovala, nevedel p. K. H. odpovedať. Odvolací súd konštatuje, že výpoveď p. K. H. v rámci doplneného konania mala iba všeobecný charakter a na podstatné okolnosti zdaniteľných obchodov si nespomenul, ani nepredložil žiadne dôkazy a rovnako dôkazy ktoré žalobca predložil v súvislosti so spornými odberateľskými faktúrami nepreukazujú ním prezentované skutočnosti a nepodarilo sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar nimi deklarovaný bol skutočne prepravený do iného členského štátu spoločnosti HM Top Služby s.r.o. - t.j. nadobúdateľovi identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte. Pochybnosti nijakým spôsobom neodstránil. Najvyšší súd je názoru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. a správca dane postupoval v súlade s § 19 a § 27 zákona č. 222/200 Z. z. keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru. 4.39 Samotnú prepravu mala vykonať spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o. a konateľ tejto spoločnosti v období od 24.09.2009 do 18.01.2011 K.. W. C. sa v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/75644/2013 zo dňa 26.02.2013, na otázku správcu dane, či sa preprava deklarovaná dokladom CMR č. SK6906574 skutočne uskutočnila vyjadril, že spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o. prepravy vykonávala pre rôzne spoločnosti, avšak tieto konkrétne prepravy si nepamätá, nie je však vylúčené, že ich vykonal. Na otázku správcu dane či v zmysle dokladu CMR č. SK6906574 bola predmetná preprava uskutočnená dopravným prostriedkom EVČ: Z. sa vyjadril, že si nepamätá či bol skutočne predmetný dopravný prostriedok použitý na vykonanie predmetnej prepravy. Nevedel ani meno a adresu vodiča a knihy jázd boli odovzdané novému majiteľovi F. C. spolu s účtovníctvom spoločnosti BR Trade Slovakia spol. s.r.o. 4.40 Pokiaľ ide o sporný obchod so spoločnosťou BR Trade Slovakia spol. s.r.o., konateľ tejto spoločnosti K.. W. C. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/756644/2013 zo dňa 26.02.2013 sa vyjadril, že nevie, nepamätá si, či sa obchod deklarovaný faktúrou č. 2010/014 zo dňa 04.03.2010 skutočne uskutočnil. Ďalej uviedol, že si na tento konkrétny obchod nepamätá, nevedel uviesť ani dodávateľa, od ktorého spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o. nadobudla tovar uvedený na faktúre č. 2010/014 zo dňa 04.03.
  2. 4.41 Najvyšší súd SR je názoru, že namietané prepravné doklady a príjmový pokladničný doklady č. 2010/014 nepreukazuje dodanie Power Led spoločnosťou HM Top Služby s.r.o. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, preto namietaná previazanosť tovaru na vstupe a výstupe je v danej súvislosti nedôvodná. V súvislosti s vozidlom sa EČV: Z. uvedenom na prepravných dokladoch MNL (CMR) č. SK6906574 K. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/756644/2013 zo dňa 26.02.2013 uviedol, že vozidlo s EČV: Z. mala spoločnosť BR TRADE SLOVAKIA spol. s.r.o. v prenájme od spoločnosti Transkarol alebo Karoltrans, s.r.o. Galanta, konateľom bol J. J., avšak nevedel a nepamätal si či bolo predmetné vozidlo využité na vykonanie predmetnej prepravy, nevedel a nepamätal si, či boli predmetné prepravy vykonané. Z tohto vyplýva, že predmetnou výpoveďou sa prepravy K.. W. C. nepotvrdili. Daňový subjekt BR Trade Slovakia spol. s.r.o., správcovi dane nepreukázal, že preprava pre odosielateľa Bea Trans, s.r.o., deklarovaná dokladom CMR č. SK6906574 sa skutočne uskutočnila. Spoločnosť BR Trade Slovakia s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza. Ide o nekomunikujúci subjekt, doručovaná pošta sa vracia s uvedením, že adresát je neznámy. 4.42 Najvyšší súd mal z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že výsledky šetrenia českej daňovej správy (odpoveď zo dňa 25.06.2013) nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti HM Top Služby s.r.o., keďže predmetná spoločnosť nepredložila za žiadny mesiac roku 2010 priznanie k DPH a nepredložila ani súhrnný výkaz, ktorým by deklarovala nadobudnutie sporného tovaru, na výzvy správcu dane k podaniu priznania k DPH nereagoval. Ku dňu 14.08.2012 bola spoločnosti zrušená registrácia k DPH. V súčasnej dobe je spoločnosť bez konateľa a daňový subjekt je nekontaktný. W. C., vtedajší konateľ spoločnosti BR Trade Slovakia spol. s r.o., ktorá mala podľa sporných CMR č. SK 6906574 prepravovať sporný tovar nevedel, či boli predmetné prepravy uskutočnené, nevedel, či so žalobcom rokoval napriek tomu, že podľa žalobcu mali byť sporné prepravy u K.. W. C. objednané osobne konateľom žalobcu, nevedel a nepamätal sa na žiadne okolnosti predmetných prepráv. I keď žalobca mal, ako sám uviedol, objednávať predmetné prepravy u K.. W. C. osobne, K.. W. C. si vo svojej výpovedi na nič a na nikoho nepamätal. V súvislosti s faktúrou za prepravu od spoločnosti BR Trade Slovakia, spol. s r.o. a jej úhradou, ktorá sa odvoláva na sporné prepravné doklady CMR č. SK6906574 Najvyšší súd uvádza, že prepravy deklarované predmetnými prepravnými dokladmi boli počas kontroly, vo vyrubovacom i odvolacom konaní spochybnené a žalobca pochybnosť správcu dane neodstránil. 4.43 Najvyšší súd SR súhlasí so žalovaným, že listiny predložené žalobcom (sporné odberateľské faktúry, faktúra za prepravu, dodacie listy, CMR, či doklady o úhrade) by boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a dodaný tovar bol zdanený odberateľom v inom členskom štáte (Česká republika), čo preukázané nebolo. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, keďže oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet predaja, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danom prípade žalobca, tak ako poukázal žalovaný, nepreukázal dodanie tovaru z územia SR do Českej republiky pre odberateľa HM Top Služby s.r.o. skutočnosť, že tovar opustil územie SR, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu a rovnako nebolo preukázané, že nadobudnutý tovar bol v Českej republike aj zdanený. Žalobca v daňovom konaní nepreukázal ani to, že sporný tovar deklarovaný spornými odberateľskými faktúrami zostal v majetku a v dispozícii žalobcu ako namietal vo svojej žalobe, preto správca dane postupoval správne, keď k sporným odberateľským faktúram vyčíslil DPH, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol aj deň dodania tak, ako je uvedený na sporných odberateľských faktúrach, keďže žalobca deň dodania, ktorý sám uviedol na sporných odberateľských faktúrach v daňovom konaní nerozporoval. 4.44 Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, podrobne vyhodnotil, že žalobca vierohodne nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je spoločnosť HM Top Služby s.r.o., ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení či v nich neabsentuje materiálny podklad. 4.45 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/165/2014-234 zo dňa 31.03.2016 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
  3. 5.1 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
  4. 6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade odvolacie konanie začalo pred
  5. júlom 2016, súd preto procesne postupoval podľa O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.