Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/4/2016 Identifikačné číslo spisu: 9015010010 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.), preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Nie je preto úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p., nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné: Podľa ust. § 75 ods. 1, 3, 4 a 5 daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3 sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak

1. a)vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
2. b)rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
3. c)rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. Dňa 11. 08. 2011 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/12850 - 78958/2011/990770 - R zo dňa 03.08.2011, ktorým odvolací orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Snina č. 705/230/5841/11/ BilJ zo dňa 31. 03. 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm.
4. b)bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 3.049, 99 €. Žalobca doručil dňa 12.05.2014 správcovi dane návrh na obnovu vyššie uvedeného konania, v ktorom namietal právne závery rozhodnutia daňových orgánov a ako dôvod pre obnovu konania uviedol, že sa v poslednom týždni mesiaca apríl 2014 hodnoverne dozvedel, že správca dane tú istú DPH vo výške 91.884 Sk z faktúry č. 23/2007 zo dňa 17. 11. 2007 za november 2007 vymáha od dodávateľa, spoločnosti MARIET s.r.o. Snina. Táto skutočnosť je podľa neho okolnosťou, ktorá má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v jeho veci a nemohla sa v konaní uplatniť bez jeho zavinenia. Predmetná spoločnosť túto daň uviedla vo svojom daňovom priznaní, pričom zároveň vystavila dodávateľské faktúry, na ktorých uviedla DPH pre žalobcu, ktorý tieto faktúry s DPH riadne a včas uhradil, čím bolo umožnené odpočítanie DPH žalobcom. Správca dane vychádzal z jediného relevantného podkladu, zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom zo dňa 29. 12. 2010, kde uviedol, že sa jednalo o dodanie služby na nehnuteľnosti vo Fínsku. Žalobca toto svoje stanovisko vo vyjadrení zo dňa 11. 03. 2011 a v odvolaní proti dodatočným platobným výmerom upresnil a uviedol, že služba bola vykonaná na hnuteľnom majetku. Poukázal na potvrdenie vystavené spoločnosťou Konecranes zo dňa 13.02.2014 a skonštatoval, že záver odvolacieho orgánu, že na danú vec nemožno aplikovať § 16 ods. 7 zákona o DPH je teda nepravdivý, a to na základe znaleckého posudku č. 9/2014 zo dňa 09.05.2014. Jednou z podmienok na obnovu konania je časové obmedzenie na podanie návrhu na obnovu konania, a to 6 mesiacov (subjektívna lehota) odo dňa, kedy sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov (objektívna lehota) odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V danom prípade sa žalobca mal dozvedieť o dôvode na obnovu konania z potvrdenia spoločnosti Konecranec zo dňa 13. 02. 2014, znaleckého posudku zo dňa 09.05.2014 vypracovaného znalcom na podnet žalobcu, ako i zo zistenia, že tú istú daň vymáha správca dane od iného subjektu. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto, ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto návrh zamietnuť. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Súčasne musí byť splnená podmienka, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu. „Obnova konania z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, nemôže byť z dôvodu subjektívneho tvrdenia alebo pocitu žalobcu. Nepravdivosť týchto dôkazov musí byť objektívne preukázaná napr. právoplatným rozhodnutím súdu o falšovaní dôkazu, alebo o krivej svedeckej výpovedi.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68/2014). V danom prípade, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neboli splnené predpoklady na obnovu konania požadované zákonom. Potvrdenie spoločnosti Konectranes so sídlom vo Fínsku zo dňa 13. 02. 2014, ako aj znalecký posudok zo dňa 09.05.2014 nemôžu byť považované za nové dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní uplatniť. Žalobca mal v rámci vykonávania daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní možnosť predložiť správcovi dane predmetný dôkaz, mal možnosť si ho vyžiadať v čase zisťovania oprávnenosti jeho nároku na odpočet DPH. Daňová kontrola na DPH za mesiace január až december 2007 začala dňa 08. 11. 2010 a trvala do 29.03.2011 a žalobca mal možnosť do prerokovania protokolu o zisteniach kontroly podať vyjadrenia, navrhovať dôkazy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 24 daňového poriadku. Navyše, predmetné potvrdenie nebolo spôsobilé vyvrátiť zistenia správcu dane. Vyplýva z neho, že práce pre fínskeho odberateľa vykonal žalobca, a že odberateľ následne žeriavové mačky ďalej predal. Z elektronickej korešpondencie je zároveň zrejmé, že tento dôkazný prostriedok žalobca mal v dispozícii už pred dňom 13.02.2014, najskôr 18.06.2013, kedy bolo potvrdenie vystavené a žalobca ho opätovne požadoval s tým, aby na ňom bol uvedený nový dátum vystavenia. Pri tomto „novom“ dôkaze, žalobca nepreukázal splnenie subjektívnej lehoty na jeho uplatnenie pri podaní návrhu na obnovu konania. Žalobcom predložené „nové“ skutočnosti teda nemajú povahu dôkazov, ktoré existovali v čase do vydania dodatočného platobného výmeru, na ktoré mohol správca dane prihliadať. Čo sa týka dôvodu na obnovu konania, spočívajúcu v zistení, že tá istá daň je správcom dane vymáhaná aj od iného subjektu, odvolací súd zistil, že žalobca ani v tomto prípade nepreukázal dodržanie subjektívnej lehoty na uplatnenie tohto dôvodu pre obnovu konania. Uvedený dôvod by však aj v prípade, ak by bola dodržaná subjektívna lehota, nemohol byť akceptovaný, pretože sa týka iného daňového subjektu a konania vychádzajúceho z iných dôkazných prostriedkov ako v prípade žalobcu, pričom by však mohol byť predpokladom na zníženie dane prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov, dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu nie sú procesné, formálne pochybenia v prípade, ak by nové rozhodnutie nemalo vplyv na postavenie účastníka konania, teda ak by pre neho nebolo priaznivejšie. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné aj z dôvodu, že nie je podpísané oprávnenou osobou Ing. C. P., generálnou riaditeľkou sekcie daňovej a colnej. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je opatrené pečiatkou a podpísané Mgr. Q. T., ktorého Ing. C. P. dňa 09. 01. 2015 poverila na svoje zastupovanie, čo je v súlade s vnútorným organizačným poriadkom žalovaného. Predmetná námietka žalobcu preto nie je dôvodná. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými jeho námietkami a nedostatočným odôvodnením rozsudku krajským súdom, odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06), v zmysle ktorej všeobecný súd (prvostupňový, ale aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná, pretože žalovaný sa riadne vysporiadal s relevantnými námietkami žalobcu a s prihliadnutím na príslušné hmotnoprávne ustanovenia, svoje rozhodnutie odôvodnil vyhodnotením dokazovania vykonaného správcom dane

novo predloženými dôkazmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 1S/71/2015-137 zo dňa 19.05.2016 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pretože je vecne správny a v jeho konaní a rozhodnutí nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods 2

ust. § 246c ods. 1 O.s p. s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože nemal úspech v konaní. Žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.