Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžr/12/2016 Identifikačné číslo spisu: 3015200611 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

1. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
2. b)lesný pôdny fond. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
3. a)výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,4)
4. b)odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb.
5. c)postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
6. d)odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,
7. e)vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
8. f)toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb.
9. g)zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
10. h)dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
11. i)súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
12. j)kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
13. k)odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
14. l)vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
15. m)vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
16. n)znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
17. o)prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
18. p)politickej perzekúcie5)
19. s)prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb.
20. t)prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Predmetom odvolacieho konania v posudzovanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. OU-PD-PLO-2015-000511-0042378-340-D zo 16. júla 2015, ktorým rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., že navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú v § 3 ods. 1 písm.
21. m)zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k parcele č.138a pasienok o výmere 8.616 m2 v k. ú. S.. Kľúčovým pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľkou bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou právny predchodca navrhovateľky D. M. previedol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti na štát. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Preto sa s ním stotožňuje považujúc pritom za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci. Zákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne stanovenom rozhodnom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 a 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
22. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a
23. b)lesný pôdny fond (§ 1 zákona). Navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok žiadosťou postúpenou dňa 22. decembra 2004 na správny orgán Slovenským pozemkovým fondom, regionálnym odborom Prievidza na vydanie pozemkových nehnuteľností v k. ú. S.. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 317/MP/II.-1/c z 15. mája 1980 medzi D. M. a Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom, PR Žilina za kúpnu cenu 1.176,90 Kčs, ktorá vylučovala vyvlastnenie nehnuteľnosti štátom na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru územného plánovania v Prievidzi č. ÚP 651/81- Sv zo 4. mája 1981 na žiadosť Slovenských kameňolomov a štrkopieskov Žilina pre príjazdovú cestu do výrobne, ktoré by zakladalo právny dôvod na navrátenie vlastníctva a uplatnenie reštitučného nároku na základe predtým navrhovateľkou uvádzaného dôvodu v ust. 3 ods. 1 písm.
24. m)zákona č. 503/2003 Z.z. Odvolací súd sa na tomto mieste stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že navrhovateľka nespĺňa podmienky reštitučného nároku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 3 ods. 1 písm.
25. m)zákona č. 503/2003 Z.z., ktoré najskôr uviedla samotná navrhovateľka. Právny zástupca navrhovateľky neskôr v priebehu konania zmenil túto argumentáciu a uviedol, že nejde o reštitučný titul v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., ale poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, pričom napadol pravosť podpisu prevodcu, t.j. D. M. a poukázal na nevyplatenie kúpnej ceny. V podanom odvolaní rovnako namieta tieto skutočnosti s tým, že ani správny orgán, ani krajský súd sa uvedeným nezaoberali. Odvolací súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či navrhovateľka spĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva dotknutých nehnuteľností, resp. či je tu daný niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., pričom dospel k záveru, že nie je naplnený ani jeden z tam vymedzených reštitučných titulov. Vyššie uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie sa netýkalo dotknutej nehnuteľnosti navrhovateľky, nakoľko pred vydaním rozhodnutia bola uzavretá kúpna zmluva. Neopodstatnená je námietka navrhovateľky, týkajúca sa nesúhlasu so záverom krajského súdu, že predmetná kúpno-predajná zmluva bola uzavretá platne. Podľa názoru odvolacieho súdu, skúmanie platnosti predmetnej zmluvy, t. j. či bola podpísaná predávajúcim, nepatrí do kompetencie v danom prípade správneho orgánu, ale do kompetencie všeobecného civilného súdu v rámci civilného procesu. Nepochybil preto správny orgán, keď sa touto otázkou nezaoberal a samotná navrhovateľka nepreukázala, že si túto otázku riešila alebo rieši cestou príslušného všeobecného súdu. V rámci reštitúcie v súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou prichádza v rámci reštitučných nárokov do úvahy jedine uzatvorenie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (ust. § 3 ods. 1 písm.
26. j)zákona č. 503/2003 Z.z.). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obe podmienky by museli byť splnené kumulatívne, t.j. súčasne. Správny orgán by teda skúmal kúpnu zmluvu v tomto rozsahu. V rámci skúmania nápadne nevýhodných podmienok by išlo o posudzovanie určenia kúpnej ceny, ktorá by musela byť v súlade s v tom čase platnými a účinnými cenovými predpismi, pri posudzovaní podmienky tiesne zasa vhodným spôsobom vziať do úvahy všetky okolnosti posudzovaného prípadu, teda nielen politický motív, ale aj tieseň samotnej konajúcej osoby. Inými slovami, pri posudzovaní tiesne a nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vychádzať z toho, že tieseň je subjektívny stav osoby vyvolaný objektívnymi skutočnosťami, ktoré doliehajú na konajúceho takým spôsobom, že toho obmedzujú v slobodnom rozhodovaní do takej miery, že urobí právny úkon, ktorý by inak nikdy neurobil a tak koná vo svoj neprospech a pri skúmaní znakov nápadne nevýhodných podmienok je potrebné prehodnotiť, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklých. Navrhovateľka v priebehu konania tento reštitučný nárok neuplatnila, avšak ani netvrdila tieto skutočnosti. Správny orgán nemôže posudzovať kúpnu zmluvu z hľadiska splnenia všetkých zákonom stanovených náležitostí právneho úkonu vrátane prejavu vôle, ak navrhovateľka spochybňuje podpis jej právneho predchodcu, nie spomínanú tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Ako vyššie skonštatoval odvolací súd, platnosť právneho úkonu v takom rozsahu posudzuje jedine civilný súd a nie je v kompetencii správneho orgánu skúmať platnosť kúpnych zmlúv, resp. pravosť podpisu predávajúceho v tomto konaní (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/80/2008 z 3. decembra 2008). Ak si teda navrhovateľka neuplatňuje svoje právo na navrátenie vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát na základe reštitučných titulov vyplývajúcich zo zákona č. 503/2003 Z.z., nemožno jej odvolaniu priznať úspech. Námietky navrhovateľky v podanom odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom odvolací súd sa stotožnil s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech ich náhradu nepriznal a odporcovi náhrada trov zo zákona neprináleží (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p, § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.