1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky sa odmieta. Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V (ďalej tiež „okresný súd“) zo 16. septembra 2013, sp. zn. 2T/99/2013, bol obvinený Y. X. uznaný za vinného z prečinu krádeže
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchal v podstate tak, že z bytu č. 21 na Fedinovej ul. č. 1 v Bratislave od
3 Tr. zák., prihliadajúc na § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zák. a za použitia § 38 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu tri roky a to za súčasného uloženia povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Zároveň okresný súd
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V z
1 písm. i) Tr. por. a to v prospech obvineného Y. X.. V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku poukázala dovolateľka v podstate na to, že obvinený spáchal od 22. novembra do 24. novembra 2011 prečin krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z
1 Tr. zák., za ktorý bol odsúdený právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., za ktorý bol odsúdený dovolaním napadnutým trestným rozkazom, od
dovolateľky naplnený dovolací dôvod podal § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1)
1 Tr. por. vyslovil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo 16. septembra 2013, sp. zn. 2T/99/2013 vo výroku o treste bol porušený zákon v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v neprospech obvineného Y. X.; 2)
2 Tr. por. napadnutý trestný rozkaz vo výroku o treste zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na neho obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad; 3)
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bratislava V, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Obvinený Y. X. v písomnom vyjadrení k dovolaniu ministerky spravodlivosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že s podaným dovolaním, ako aj návrhmi v ňom uvedenými sa stotožňuje. Súhlasné stanovisko s dôvodmi a návrhmi uvedenými v dovolaní ministerky spravodlivosti písomne vyjadrila i prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané ministerkou spravodlivosti ako oprávnenou osobou
1 Tr. por. a to na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. a) Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por., s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že ministerkou spravodlivosti uplatnený dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. nie je v posudzovanej veci zjavne splnený, keďže namietané porušenie zákona už aktuálne nie je spôsobilé zásadne ovplyvniť postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). V prvom rade treba k veci uviesť, že dovolateľka napadnutému trestnému rozkazu vecne správne vytýka, že ním mal byť uložený jeden súhrnný trest nielen vo vzťahu k odsúdeniu obvineného vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/149/2012, ale aj vo vzťahu k jeho odsúdeniu týmto súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 1T/17/2013. Medzičasom ale Okresný súd Bratislava V uznesením z 11. januára 2017, sp. zn. 1T/17/2013,
4 Tr. zák. vyslovil, že sa obvinený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia stanovenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 30. augusta 2013 vydaným pod tou istou spisovou značkou osvedčil. Skoršie odsúdenia obvineného, vo vzťahu ku ktorým v posudzovanej veci pôvodne prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, sú už teda takej povahy, že sa na obvineného hľadí, ako keby nebol odsúdený. V prípade zrušenia dovolaním napadnutého trestného rozkazu by tak už pri ukladaní trestu nebolo možné použiť ustanovenia o súhrnnom treste (§ 42 ods. 3 Tr. zák.) a obvinenému by bol ukladaný trest samostatný. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané iba v prospech obvineného, so zreteľom na zákaz zmeny rozhodnutia k horšiemu by tak hornou hranicou výmery novo ukladaného trestu odňatia slobody bol rozdiel medzi výmerou trestu uloženého pôvodným trestným rozkazom ako trestom súhrnným a výmerou trestu, ktorý bol uložený skorším (trestným rozkazom zrušeným) rozsudkom. Keďže vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/149/2012 bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, rešpektujúc zákaz zmeny k horšiemu (§ 391 ods. 2 Tr. por.) mohol by byť obvinenému v novom konaní uložený samostatný trest vo výmere osemnásť mesiacov. Zohľadniac pritom výmeru trestov uložených obvinenému v rámci už zahladených odsúdení, ako i skutočnosť, že odsúdenie dovolaním napadnutým trestným rozkazom je medzičasom tiež zahladené (§ 50 ods. 5 Tr. zák.) a teda neprichádza do úvahy jeho výkon, dospel dovolací súd k záveru, že inak dôvodne namietané porušenie zákona nie je aktuálne spôsobilé zásadne ovplyvniť postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Treba pritom zdôrazniť, že rozhodnutie okresného súdu o nariadení výkonu trestu odňatia slobody vydané vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/149/2012 je predmetom samostatného dovolacieho konania. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie ministerky spravodlivosti
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uznesenie nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.