← Slovensko

zapl. zmenkovej pohľadávky 20 032,23 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/14/2017 Identifikačné číslo spisu: 5112236130 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 419C. s.

p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 13.

§ 421ods.

1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

  1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
  2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
  3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 14.

§ 432ods.

1, 2 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

  1. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane ale v prípade absencie vymedzenia právnej otázky a bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa, z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo
  2. marca 2017, bod 21).
  3. Zároveň bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo
  4. marca 2017, bod 22).
  5. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/235/2016 z
  6. júla 2017).
  7. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vymedzuje dovolateľ z § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.).Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/235/2016 z
  8. júla 2017).
  9. Dovolateľ v konkrétnom prípade tvrdí, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie bez toho, aby vôbec skúmal, či mohol byť v spore pasívne legitimovaný, čím konal v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorú má reprezentovať rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 z
  10. júna 2010, v ktorom sa uvádza, že súd skúma vecnú legitimáciu (aktívnu i pasívnu) v každom konaní, a to aj ex offo.
  11. K uvedenému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/205/2009 z
  12. júna 2010 je potrebné uviesť, že záver, ktorý dovolateľ považuje vo svojom prípade za zásadný, bol vyslovený v odlišnom type konania (netýkalo sa zmeniek, ale žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom) a žiadnym spôsobom sa nedotýkal otázky skúmania pasívnej legitimácie vo vzťahu s uplatnením koncentračnej zásady v zmenkovom konaní. Pre skonštatovanie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. je nevyhnutným predpokladom skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá bola rozhodujúca pre samotné rozhodnutie a jeho výrok. Z toho dôvodu, v prípade vyvodzovania prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., je inherentnou súčasťou podmienky vysvetlenia, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aj samotná skutočnosť, že označené konkrétne stanovisko, judikát alebo rozhodnutie najvyššieho súdu je plne aplikovateľné na právnu otázku riešenú v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto odkloní od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu len v prípade, ak zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je zároveň aj neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99).
  13. Len výňatok z rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/205/2009 z
  14. júna 2010, o ktorý dovolateľ opiera ním namietané nesprávne posúdenie veci, nie je možné považovať za dostatočne konkretizovanú právnu otázku, riešiacu konkrétnu problematiku a zároveň ju považovať za právnu otázku na ktorej je postavené dovolaním napadnuté rozhodnutie. Dovolateľom uvedené rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/205/2009 z
  15. júna 2010 preto nemožno považovať za také, ktoré má súvis s dovolaním napadnutým rozhodnutím a už vôbec o ňom nemožno hovoriť ako o ustálenej rozhodovacej praxi aplikovateľnej na prejednávanú vec.
  16. V konkrétnom prípade je pre zmenkové konanie (okrem iného) príznačná koncentračná zásada, v zmysle ktorej akékoľvek námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, a to vrátane námietok nedostatku pasívnej legitimácie, je potrebné uplatniť v zákonom stanovenej trojdňovej lehote. Dovolateľ v uvedenej lehote podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, v rámci ktorých však nespochybňoval svoju pasívnu legitimáciu. K jej spochybneniu došlo až neskorším podaním doručeným konajúcemu súdu, na ktoré však v zmysle predmetnej koncentračnej zásady nebolo možné prihliadnuť. Pre rozhodnutie vo veci preto bolo podstatným jedine posúdenie správnosti uplatnenia koncentračnej zásady a obsah námietok uvedených v podaní adresovanom súdu prvej inštancie v rámci zákonnej trojdňovej lehoty určenej na ich podávanie. Tieto skutočnosti však nemajú žiadny súvis s vybraným konštatovaním z rozhodnutia uvedeného dovolateľom.
  17. Zároveň dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 433 C. s. p. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom, preto dovolací súd neprihliadol na dovolateľove písomné podania doložené do spisu, ani na ním uvedené dôvody obsiahnuté v odvolaní, ktoré mal považovať za súčasť rozsahu a dôvodov jeho dovolania.
  18. Vzhľadom k všetkému uvedenému nie je podané dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a preto najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného v
  19. rade ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
  20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
  21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  22. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.