názoru žalobcu boli v predmetnej veci splnené predpoklady na náhradu ujmy
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."). Predbežné opatrenie zanikne, ak sa žalobe vo veci samej nevyhovelo a predbežné opatrenie preukázateľne zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalobca teda nemohol nakladať s pohľadávkami, ktoré nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky takmer 6 rokov. Žalobca si uplatňuje ujmu vo výške 175,71 eur, ktorá pozostáva z poistného vo výške 15,-eur, poplatku z omeškania vo výške 160,71 eur, ktorá žalobcovi vznikla tým, že počas právoplatne nariadeného predbežného opatrenia, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz nakladať s pohľadávkami, medzi ktoré patrila aj pohľadávka voči dlžníkovi - J. Y.., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX P., došlo k premlčaniu pohľadávky a toto premlčanie bolo právnym zástupcom dlžníka namietnuté.
názoru žalobcu, predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené, predstavuje ujmu do práv žalobcu, nakoľko v dôsledku právoplatne nariadeného predbežného opatrenia nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt, pričom na žalobcu boli pohľadávky postúpené v riadnom procese a v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia stratil žalobca očakávaný prínos v súvislosti s nadobudnutím majetku.
názoru súdu nastal stav úplnej nemožnosti procesného uplatnenia pohľadávok reálne existujúcich v hmotnom práve. V zmysle zásad kontinuity a legality verejnej správy je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nielen oprávnený, ale zároveň aj povinný meritórne rozhodnúť o nárokoch žalobcu, a to bez ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je zdravotnou poisťovňou. V opačnom prípade by došlo k celkom zjavnému odopretiu spravodlivosti. V prípade, ak by žalobca na rozdiel od svojho právneho predchodcu nebol oprávnený domáhať sa svojich práv a nárokov na zákonom určenom orgáne verejnej správy - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a mohol by jedine pasívne prijímať dobrovoľné plnenie od dlžníkov, nevyhnutne by došlo k znehodnoteniu, teda aj k zmene obsahu pohľadávok výlučne z dôvodu ich postúpenia a navyše, aj k neodôvodnenému zvýhodňovaniu dlžníkov, keďže ich záväzky by sa nedali zo strany ich veriteľa aktívne procesné vymáhať. 9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku
3 O. s. p., a preto konajúci súd žalobnému návrhu vyhovel a priznal žalobcovi istinu vo výške 175,71 eur. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy v lehote splatnosti, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 175,71 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby o náhradu ujmy, vzniknutej nariadením predbežného opatrenia žalovanému do zaplatenia a náhradu trov konania.
názoru žalovaného nesprávne definoval na strane 5 rozsudku príčinnú súvislosť, keď uviedol, že podmienkou vzniku nároku na náhradu ujmy je príčinná súvislosť medzi zánikom alebo zrušením predbežného opatrenia a vznikom ujmy. Je celkom zjavné, že zrušením ani zánikom predbežného opatrenia nemohla žalobcovi vzniknúť ujma. Tá by mu teoreticky mohla vzniknúť, práve naopak, len existenciou predbežného opatrenia. Ak teda súd nesprávne zadefinoval už samotné základné podmienky vzniku nároku na náhradu ujmy, nemohol ani kvalifikovane posúdiť existujúci skutkový stav a ani v súlade so zákonom rozhodnúť o vzniku ujmy.
názoru žalovaného sa však súd nevysporiadal ani s otázkou vzniku ujmy, ani s otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom ujmy a účinkami nariadeného predbežného opatrenia.
žalovaného zameriame na posúdenie otázky, aká okolnosť bola priamou a bezprostrednou príčinou toho, že žalobca nemohol svoju pohľadávku vymáhať, nie je možné dospieť k záveru, že by ňou bolo nariadené predbežné opatrenie. Ak by totiž k nariadeniu predbežného opatrenia nikdy nedošlo, pozícia žalobcu by sa preukázateľne nezlepšila. Vzhľadom na skutočnosť, že by nemohol dosiahnuť vydanie exekučného titulu (z dôvodu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou do dnešného dňa nepovažuje žalobcu za aktívne legitimovaného v konaniach o vydanie platobného výmeru), nemohol by ani pristúpiť k vymáhaniu pohľadávok (mohol len prijímať dobrovoľné plnenia, pričom toto právo má naďalej, nakoľko ním uvádzaná pohľadávka existuje naďalej vo forme naturálnej obligácie). Priamou a bezprostrednou príčinou vzniku potenciálnej ujmy na strane žalobcu teda mohli byť len existujúce legislatívne obmedzenia, prípadne konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 14. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu pohľadávky a súd túto otázku ani žiadnym spôsobom neriešil. Žalobca v doterajšom konaní predložil len údaje z informačného systému PERSPEKTÍVY DZP vo forme tabuľky so stručným uvedením identifikačných údajov dlžníka a výšky dlžného poistného. Uvedené však žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnú existenciu pohľadávky. Skutočnosť, že bolo v informačnom systéme PERSPEKTÍVY DZP evidované neplatenie poistného v určitom období neznamená, že poistenec v danom období dlhoval poistné, teda, že vôbec nejaká pohľadávka, ktorú by bolo možné uplatniť platobným výmerom, existovala. Plnenie oznamovacích povinností poistencami bolo v predmetnom období problematické a tak sa často stávalo, že poisťovňa síce evidovala obdobie, počas ktorého poistenec poistné neplatil, ale po splnení oznamovacích povinností (napr. PN, vznik nároku na dôchodok, zaradenie do evidencie nezamestnaných, pobyt v zahraničí a pod.) poisťovňa zistila, že žiadny nedoplatok neexistuje, nakoľko v danom období neexistovala právna povinnosť poistenca poistné platiť. Reálne sa teda mohlo stať, že žalobcovi bolo postúpené právo k neexistujúcej pohľadávke. Sporná je
mienky žalovaného aj výška pohľadávky, nakoľko žalobca v žalobe neuvádza, za aké obdobie je počítaný poplatok z omeškania. Na základe všetkého doteraz uvedeného má žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vzniklo v súvislosti s jeho jednotlivými tvrdeniami. Na druhej strane sa súd s argumentáciou žalovaného o spornosti pohľadávky a nemožnosti jej vymáhaniu z dôvodu legislatívnych obmedzení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Názor súdu, že nedošlo k rozmnoženiu majetku žalobcu, ku ktorému by inak došlo a ktorý žalobca očakával, nemá logický základ. 15. Postupom súdu, ktorý sa v rámci svojho rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými argumentmi, ktoré počas priebehu konania žalovaný použil a ktorými
jeho názoru preukázal nedôvodnosť žalobného návrhu, mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, pričom takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné. 16. Okrem už uvedeného, výrok napadnutého rozsudku je
žalovaného nevykonateľný, nakoľko v časti úrokov z omeškania súd rozhodol, že žalovaný je povinný platiť ich odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby o náhradu ujmy, vzniknutej nariadením predbežného opatrenia žalovanému. V samotnom rozsudku však nikde nie je uvedený deň, kedy bola žaloba žalovanému doručená. Na podklade takéhoto výroku nie je možné rozhodnutie súdu vykonať.
4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s .p.")] po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 356 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 20. Odvolanie žalovaného bolo podané 14.12.2015. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s .p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 21.
2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd posudzoval podané odvolanie, ako aj v ňom uvedené odvolacie dôvody,
zákona účinného v čase podania odvolania (ustanovenia § 201 a nasl. O. s .p.). 22. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu ujmy, vo výške 175, 71 eur, spôsobenú vydaným predbežným opatrením, ktoré zaniklo na základe nevyhovenia žalobe vo veci samej. 23.
3 O. s. p., ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu , než sa vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Súd je povinný pri uplatnení takéhoto nároku skúmať splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za vzniknutú ujmu, a to predovšetkým: - či došlo k zániku alebo zrušeniu predbežného opatrenia z iného dôvodu, než preto, že sa vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené ; - došlo k vzniku ujmy a v akej výške; - existuje príčinná súvislosť medzi predbežným opatrením, ktoré zaniklo z iného dôvodu ako z toho, že návrhu sa vo veci samej nevyhovelo a vzniknutou ujmou;
účtovnej evidencie registroval voči dlžníkom na neuhradenom poistnom a poplatku z omeškania. Postúpením uvedenej pohľadávky spolu s príslušenstvom vstupuje postupník do všetkých práv vyplývajúcich z postúpenej pohľadávky na neuhradenom poistnom a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do 31.decembra
predpisov účinných do 31.decembra 2004 a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán ( úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Preto v tomto konaní (kompetenčný konflikt) nepovažoval za relevantnú námietku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne a že návrh na jeho vydanie nemôže podať iný subjekt, v danom prípade postupník. 28. Žalobca má za to, že k premlčaniu uplatneného poistného a poplatku z omeškania došlo v roku 2008, teda počas nariadeného predbežného opatrenia, kedy si nemohol uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi včas a úspešne realizovať jeho nadobudnuté práva k pohľadávke, a preto žalovaný je povinný nahradiť mu vzniknutú ujmu
3 O. s. p. Súd prvej inštancie si osvojil toto tvrdenie žalobcu bez toho , aby vykonal riadne dokazovanie bez ktorého nie je možné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces.
1 písm. b/ C. s. p. v celom rozsahu zrušil a
ust. § 391 ods. 1 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť. 33. Keďže konanie bolo začaté ešte
Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie je povinný dodržať zákonnú podmienku formulovanú v § 470 ods. 2 druhá veta C. s. p. 34. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C. s. p. ). 35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie (§ 419 C. s. p. a nasl.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť
ods. 1 neplatí, ak je:
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.