4 Tr. por. odvolanie odsúdeného U. T. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. júna 2017, sp. zn. 2Ntc/18/2016,
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) rozhodol tak, že uznal rozsudok bývalého Trestného súdu v Tolmezzo (okres Udine) č. 61/2011 - Reg. Gen. 814/2010 - R.G.N.R. 1986/2006 z
1 a ods. 3 bis písm. a/ legislatívneho nariadenia Talianskej republiky č. 286 z 25.7.1998 a v znení jeho neskorších zmien a doplnení, na tom skutkovom základe, že spoločným konaním s Y. W. a to presnejšie: - dňa 27.11.2006 v okrese Tarvisio (provincia Udine), T. U. spoločným konaním s krajanom W. Y. vykonávali činy zamerané na sprostredkovanie neoprávneného vstupu 8 občanov nepochádzajúcich z EÚ (5 Pakistancov a 3 Indov) na územie Talianskej republiky. Presnejšie, W. a T. boli podrobení kontrole karabiniermi pri vstupe do Talianska, prichádzajúc z Rakúska, šoférovali dve vozidlá, na palube ktorých prevážali občanov nepochádzajúcich z EÚ (rozdelení po štyroch v každom aute). Vozidlá jazdili v krátkej vzdialenosti za sebou a dvaja vodiči áut boli medzi sebou v telefonickom spojení. Sudca uznal v odsudzujúcom rozsudku priťažujúcu okolnosť uľahčenia neoprávneného vstupu viac ako 5 osôb a odsúdený
a § 535 Trestného poriadku Talianskej republiky na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil odsúdeného na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený prostredníctvom právneho zástupcu (č. l. 237 spisu), v ktorom namietal, že došlo k premlčaniu výkonu trestu odňatia slobody, a teda nesplneniu podmienky uvedenej v ustanovení § 516 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, ktorá je nevyhnutná na to, aby cudzie rozhodnutie mohlo byť uznané na území Slovenskej republiky. K podanému odvolaniu odsúdeného sa vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave podaním z 28.9.2017, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a dôvodné. Vo vzťahu k námietkam odsúdeného skonštatovala, že odsudzujúci rozsudok talianskeho súdu síce nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2011, avšak súd následne dňa 26.1.2016 vydal na odsúdeného európsky zatýkací rozkaz za účelom výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Poukázala na to, že z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že tento spáchal v premlčacej dobe viaceré úmyselné trestné činy a to Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.2.2012, právoplatným dňa 6.2.2012, sp. zn. 0T/31/2012, bol U. T. odsúdený pre trestný čin krádeže
1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Ďalej Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z 18.4.2013, právoplatným 18.4.2013, sp. zn. 0T 177/2013 bol U. T. opätovne odsúdený pre trestný čin krádeže
1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 15.3.2017, právoplatným 1.4.2017, sp. zn. 2T 21/17, bol U. T. odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví
1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a trestný čin výtržníctva
1 písm. a/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky. Prokurátorka zastáva názor, že odvolanie odsúdeného je účelové, ktoré má za cieľ oddialiť výkon uloženého trestu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že odsúdený v priebehu konania o európskom zatýkacom rozkaze sám požiadal o možnosť vykonať uložený trest na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhla odvolanie odsúdeného zamietnuť
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania odsúdeného postupom
ustanovenia § 317 ods. 1, veta prvá Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave postupoval v súlade s § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 písm. m/ zákona č. 549/2011 Z. z., čl. 6 bodu 2 písm. a/ Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
549/2011 Z. z. nezistil, v súlade s § 17 ods. 1 zákona rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že U. T. bol právoplatne odsúdený pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia
Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
1 písm. d/ Tr. zák. uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je päť rokov pri odsúdení na iný trest.
4 Tr. zák. premlčanie výkonu trestu sa prerušuje, ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide alebo ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Možno preto konštatovať, že trest uložený odsúdenému nie je premlčaný, pretože premlčanie jeho výkonu je skôr uvedeným opatrením štátu pôvodu smerujúcim k výkonu trestu odsúdeného prerušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2009, sp. zn. 6 Urto 1/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2010 pod č. 2, v zmysle ktorého „Opatreniami smerujúcimi k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide
3 písm. a) Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a
4 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 sú všetky úkony súdu, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby odsúdený trest vykonal (príkaz na zadržanie, príkaz na dodanie do výkonu trestu, nariadenie výkonu trestu a pod.). Takými úkonmi sú nielen opatrenia vydané na základe rozhodnutí súdu týkajúcich sa vykonania uloženého trestu odňatia slobody, pokiaľ boli vydané súdom v Slovenskej republike, ale tiež opatrenia vydané súdom cudzieho štátu, pokiaľ ide o posudzovanie, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu výkonu trestu, ktorý má byť na území Slovenskej republiky uznaný na účely výkonu trestu odňatia slobody.“ Reagujúc na námietky odsúdeného je nevyhnutné dodať, že tieto sú - ako je zrejmé už s ohľadom na skôr uvedené - v danom konaní irelevantné. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.