1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
1 písm. b), písm. c) Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec s a vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 17. júna 2015, sp. zn. BB - 4T/15/2014 boli obžalovaní L. O. a W. N. v bode 1/ uznaní za vinných z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., formou spolupáchateľstva
zák. (obž. L. O.) a
1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. formou účastníctva
1 písm. c) Tr. zák. (obž. W. N.), a obžalovaní V. B., L. O. a B. X. v bode 2/ zo zločinu hrubého nátlaku
1 Tr. zák. formou účastníctva
1 písm. b) Tr. zák. (obž. V. B.), z obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku
1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a) (správne písm. c)) Tr. zák. (obž. L. O.) a z obzvlášť závažného zločinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. (obž. B. X.) na tom skutkovom základe, že v bode 1/ L. O. s doposiaľ neznámou osobou ako člen zločineckej skupiny, ktorej členovia sú označovaní ako „M." na základe požiadavky člena tejto skupiny W. N. prostredníctvom ďalšieho člena skupiny L. B. za finančnú odmenu v sume najmenej 3.000,- € sa dňa
zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu
zák., pretože pokladal trest uložený skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu
zák., pretože pokladal trest uložený skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 24. marca 2015, sp. zn. BB-3T/42/2014 vo výmere 20 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia a uložením ochranného dohľadu v trvaní dvoch rokov na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Obžalovanému V. B. uložil
1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a
2 písm. a) Tr. zák. ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému B. X.
zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu
zák., pretože pokladal trest uložený skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 117/13-1000-143 z 25. apríla 2014 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu
1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. na tom skutkovom základe, že W. N. ako člen zločineckej skupiny, ktorej členovia sa označujú ako „M." a pôsobiaci priamo pod hierarchicky najvyššie postaveným členom celej zločineckej skupiny s prezývkou „N.", požiadal na bližšie nezistenom mieste a v bližšie nezistený deň pravdepodobne začiatkom roku 2010 Y. Z., ako hierarchicky najvyššie postavenú osobu v jednej časti, tej istej zločineckej skupiny „M.", o zabezpečenie vykonania únosu W. O., nar. XX. XX. XXXX, prostredníctvom Y. Z. podriadených, nižšie postavených členov zločineckej skupiny „M.", za čo sľúbil odmenu 15.000,- €, kde následne W. N. v bližšie nezistený deň roka 2010 pred dňom 25.07.2010 pravdepodobne v priestoroch J. na W. Y. č. XX v Z. oslovil Y. Z. s tým, že zmenil objednávku z únosu na usmrtenie W. O. a zvýšil odmenu na sumu 35.000.- €, na čo Y. Z. zadal uvedenú objednávku na usmrtenie W. O. s prísľubom uvedenej finančnej odmeny na bližšie nezistenom mieste L. O., ako nižšie postavenému členovi zločineckej skupiny „M.", pričom W. N. okrem informácií o osobe W. O. poskytol na vykonanie skutku aj zálohu vo výške 5.000,-€, ktorú odovzdal Y. Z. v bližšie nezistený deň roka 2010 pred dňom 25.07.2010 pravdepodobne v priestoroch J. na W. Y. č. XX v Z. a Y. Z. ju následne odovzdal L. O., ktorý oslovil aj L. E. a spolu pripravili usmrtenie W. O. a to tak, že dňa
a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. Vll/2 Gv 117/13-1000-143 zo dňa 25. apríla 2014 pre obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku
1, ods. 3 písm. d), ods. 5 písm.
1, ods. 3 Tr. por. boli poškodení W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., L. X a O. E. B., a.s., Z., W. XX, IČO: XXXXXXXX, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaných W. N., L. O. voči výrokom o vine, L. E. voči výroku o jeho oslobodení spod obžaloby, V. B. voči výroku o vine a treste a O. L. voči výroku o jeho oslobodení spod obžaloby a obžalovaní V. B. voči výrokom o vine a treste a konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, L. O. a B. X. voči výrokom o vine a konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. V námietkach vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku (poškodený W. O.) prokurátor konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav.
jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný W. N. si objednal u Y. Z. naloženie poškodeného do auta a jeho odvezenie na neznáme miesto pre ich vzájomné spory v podnikaní. Z toho dôvodu bolo na podklade príkazu Y. Z. vykonané sledovanie poškodeného svedkom J. I. a obžalovaným L. O., čo potvrdil svedok J. I.. Výpoveď tohto svedka navyše dokazuje, že Y. Z. im uviedol, aby poškodeného za sumu 35.000,- € usmrtili, avšak meno objednávateľa im nepovedal. Uvedené potvrdil aj svedok Y. Z. s tým, že objednávku zmenil objednávateľ W. N.. Pretože ponuku prijal len obžalovaný L. O., vyplatil mu zálohu vo výške 5.000,- € a zhodne vypovedal aj svedok J. I.. Následne prebiehali prípravy na usmrtenie poškodeného, do ktorých obžalovaný L. O. zapojil aj obžalovaného B. X. a W. K.. Obžalovaný X. po zistení, že má ísť o vraždu sa skutku odmietol zúčastniť, čo je v súlade aj s výpoveďou svedka J. I.. Vodičom motorky, ktorú si požičali od J. I. mal byť svedok W. K., ktorý potvrdil, že strelcom mal byť obžalovaný L. O., a s únikovou trasou presne ukázal miesto, kde mal byť skutok spáchaný. Pretože bol na úteku a skrýval sa, skutku sa zúčastniť nemohol. Obžalovaný L. O. bol preto nahnevaný, že skutok nemal s kým vykonať. Svedok J. I. objasnil, že obžalovaný L. O. si napokon na skutok vzal svojho kamaráta L. E., s ktorým sa o skutku viackrát rozprával, čo mu povedal obžalovaný L. O.. Nakoniec obidvaja obžalovaní L. O. a L. E. vykonali skutok
zák. k § 183 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4 písm.
1 písm. c) Tr. zák. Zároveň poukázal aj na právoplatný rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 20. novembra 2014, sp. zn. PK-1T/37/2014, ktorým bol svedok Y. Z. právoplatne odsúdený za skutok vo vzťahu k poškodenému W. O., z ktorého vyplýva, že sám zmenil pôvodnú objednávku obžalovaného W. N. na vraždu. V tejto súvislosti považoval konštatovanie súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v podanej obžalobe nekvalifikoval skutok aj ako prípravu vydieračského únosu za skutočnosť, ktorá mu v prípade jeho nesúhlasu nebránila v tom, aby skutok sám prekvalifikoval. V skutku uvedenom v obžalobe je uvedené, že obžalovaný W. N. si objednal za odmenu najskôr únos a potom usmrtenie poškodeného. Pre právne posúdenie je podstatné znenie skutku, nie jeho právne posúdenie ako konkrétny trestný čin (v danom prípade by bola zmena právnej kvalifikácie vo vzťahu k obžalovanému W. N. priaznivejšia než právna kvalifikácia v obžalobe), preto súd mohol zmeniť právnu kvalifikáciu pri zachovaní totožnosti skutku. Vyslovil nesúhlas s právnym posúdením skutku ako nebezpečné vyhrážanie, ktoré považuje za nesprávne a výpovede obžalovaných L. O. a W. N. v rozsahu, v ktorom uviedli, že začiatkom roku 2011 sa stretli vo J.-e, kedy sa mali dohodnúť len na vystrašení poškodeného za zálohu 1.000,- € a doplatok 2000,- € za účelové. Vo vzťahu k obžalovanému L. O. poukázal na skôr uvedené dôkazy a z nich plynúci záver, že neupustil od vykonania usmrtenia poškodeného. Za nelogické považoval tiež to, aby bol poškodený vystrašený tým, že mu bude namierené strelnou zbraňou na hlavu. Poškodený W. O. jasne od začiatku uvádzal, že tesne pred skutkom, ani pri samotnom skutku a ani bezprostredne po skutku sa mu nikto nevyhrážal. Až následne, ako to na hlavnom pojednávaní poškodený viackrát zopakoval pri rôznych vyjadreniach k výpovediam svedkov či obžalovaných, obžalovaný L. O. účelovo tvrdil, že nestihol poškodenému nič povedať, pretože tento sa tak vyplašil, že hneď ušiel. To je však v rozpore s výpoveďou svedka J. I., že bezprostredne po skutku mu obžalovaný L. O. povedal, že po zaseknutí zbrane, poškodený ušiel cez auto na druhú stranu vozidla a mali s obžalovaným L. E. strach, že by poškodený mohol na nich začať strieľať, preto rýchlo z miesta činu odišli. Uvedené vyvracia úvahy súdu v napadnutom rozsudku o tom, že obžalovaný L. O. sa mal pred svedkom J. I. len vystavovať, že sa pokúsil strieľať na poškodeného, pretože práve naopak sa mu posťažoval, že sa mu nepodarilo vykonať skutok a mal aj obavu z možnej bezprostrednej odvety zo strany poškodeného. Samotným poškodeným bolo preukázané, že v čase skutku mal zadržanú zbraň, ale mal dlhodobo povolenie na jej nosenie. Svedkovia J. I. a Y. Z. tiež potvrdili vedomosť o nosení zbrane poškodeným, čo znamenalo, že obžalovaný L. O. predpokladal, že poškodený mohol byť ozbrojený. Okrem toho z výpovede svedka I. vyplýva, že hneď po spáchaní skutku, keď mal obžalovaný O. zistiť, že poškodený nemá podozrenie, chcel skutok dokončiť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky osoby zúčastnené na skutku, okrem L. E. konali ako členovia zločineckej skupiny M.. K oslobodzujúcemu výroku týkajúcemu sa obžalovaného L. E. namietol, že jeho účasť na skutku skutočne vyplýva len z výpovede svedka J. I., ktorá je však v celom rozsahu overená už skôr opísanými dôkazmi a s výpoveďou svedka tvoria logickú zhodu. Nie je preto dôvod neveriť aj skutočnostiam, ktoré svedok k účasti obžalovaného L. E. na skutku uviedol. Opätovne poukázal na to, že obžalovaný L. O. svedkovi povedal, že bude pokračovať v konaní smerujúcom k usmrteniu poškodeného W. O. práve s obžalovaným L. E., s ktorým sa viackrát sám bokom rozprával a následne mu obžalovaný O. povedal, že sa bavili o predmetnej veci, že videl príchod obidvoch obžalovaných do J. na čiernej Octavii s tmavými fóliami čo zodpovedá tomu, ako auto útočníkov opísal aj poškodený W. O.. Navyše svedok J. I. skutočnosti o priebehu útoku na mieste činu opísal tak, že vedomosti o skutku musel mať od osoby, ktorá na mieste činu bola, napríklad správanie poškodeného bezprostredne po nevydarenom výstrele, čo presne zodpovedá výpovedi poškodeného. Svedok uviedol, že obžalovaný O. sa mu posťažoval, že to s poškodeným nevyšlo, lebo aj bol na dobrom mieste, ale zasekla sa mu zbraň. Z týchto dôvodov súd nesprávne vyhodnotil dôkazný stav týkajúci sa L. E., keď ho oslobodil z predmetného skutku, pretože jeho vinu mal uznať tak, ako to bolo uvedené v obžalobe a v jeho záverečnej reči. Vo vzťahu ku skutku č. 2/ (poškodený W. N.) uviedol, že uznanie viny u obžalovaných L. O. a B. X. považuje za správne, pretože je v súlade s dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní. Za zákonný a správny považuje aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo u obžalovaného B. X.
zák. upustené od uloženia súhrnného trestu
zák. vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného právoplatným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 28. mája 2013, sp. zn. PK-1T/10/2012, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťdva rokov, ako aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov, ktoré prvostupňový súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa považoval za dostatočné. Namietol právne posúdenie konania obžalovaného V. B. ako trestného činu hrubého nátlaku
len
ods. 1 Tr. zák. formou účastníctva
1 písm. b) Tr. zák. napriek tomu, že obžaloba jeho konanie kvalifikovala aj
ods. 3 písm.
zák. Zodpovedá to síce miere účasti obžalovaného na skutku ako návodcu
1 písm. b) Tr. zák. pred vykonaním fyzického útoku na poškodeného, avšak obžalovaný konal aj po jeho vykonaní tým, že sa doň s použitím ľsti aktívne zapojil vediac, že fyzický útok vykonali členovia zločineckej skupiny M.. Následne opakovane navštevoval poškodeného W. N. a snažil sa ho prehovoriť na platenie za ochranu v prospech M., aby sa mu už podobné konanie nestalo, sprostredkovával stretnutie poškodeného s Y. Z., aby ten dohodol konečné podmienky. Práve preto, že obžalovaný V. B. konal aj po vykonaní fyzického útoku vyššie opísaným spôsobom (ktorý je konštatovaný aj v odôvodnení napadnutého rozsudku), malo byť jeho konanie právne posúdené ako forma spolupáchateľstva
zák. tak, ako to bolo uvedené v obžalobe, keďže už z dôkazov z prípravného konania vyplýva, že V. B. nebol členom zločineckej skupiny. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na výpoveď svedka Y. Z., že skutok inicioval obžalovaný V. B., ktorý mu povedal, že bude mať nejakého človeka, aby platil za ochranu a po čase aj to, že tomu človeku bude treba trochu pomôcť, čo znamenalo buď zastrašiť alebo zbiť. Po skutku mu tiež povedal, že chalani to trošku prehnali, že teraz bude musieť za ním chodiť do nemocnice, aby ho prehovoril, čo poškodený potvrdil ako aj stretnutie so svedkom v reštaurácii F.. Obžalovaný musel vedieť, že svojím konaním inicioval konanie zločineckej skupiny, keď oslovil Y. Z., musel minimálne predpokladať, že môže dôjsť k zbitiu poškodeného, pretože z výpovede svedka vyplýva, že práve obžalovaný prišiel za ním s tým, že poškodenému bude treba pomôcť, čo znamenalo buď postrašenie alebo bitku, a teda konal v úmysle
b) Tr. zák. Obžalovaný navyše evidentne použil zbitie poškodeného ako lesť na jeho prehováranie, aby platil za ochranu, preto jeho konanie malo byť právne posúdené aj
ods. 3 písm.
b) Tr. zák., musel vedieť, že po zadaní úlohy Y. Z. J. I. môže dôjsť k zbitiu poškodeného, a to aj s ťažším následkom, pretože ako člen zločineckej skupiny, sám takto poslal podriadených členov zločineckej skupiny (W. L.) na vydieračský únos s použitím násilia, ide o jeden zo skutkov, za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok z
1 písm. c), písm.
1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znovu rozhodol. Obžalovaný V. B. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu závery prvostupňového súdu, že to bol on, kto Y. Z. dal informáciu o poškodenom W. N. ako o potenciálnom platičovi za ochranu, ktorú tento nežiadal a že poškodenému bude treba pomôcť, dať mu po hlave, aby začal platiť, označil za nesprávne. Za taký označil aj záver, že jeho účasť ako návodcu na spáchanie trestného činu je okrem výpovede svedka Y. Z. nepriamo preukázaná aj jeho správaním po skutku, keď poškodeného niekoľkokrát navštívil či už v nemocnici alebo doma a získaval od neho informácie o tom, či nevie, kto môže byť za jeho napadnutím a sprostredkoval stretnutie so svedkom Y. Z.. Upriamil pozornosť na obsah a rozsah dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní s tým, že spáchanie skutku s obžalovaným L. popreli a obžalovaní O. a X. napriek tomu, že sa k spáchaniu skutku priznali, o jeho účasti na skutku žiadnu vedomosť nemali. Svedkovia, ktorí sa na skutku zúčastnili vypovedali, že jeho objednávateľom bol svedok Y. Z., ale nevedeli, či mal so skutkom niečo spoločné aj on (svedok J. I.) a účasť na skutku mali mať aj L. s B., čo sa dozvedel od O. (svedok W. K.). Poškodený W. N. potvrdil komunikáciu s ním a s obžalovaným L. o tom, kto skutok mohol vykonať a kto by mohol tieto informácie získať a z tohto dôvodu prejavil záujem stretnúť sa s Y. Z.. Keď sa potom všetci stretli, rozhovor viedli len Z. a poškodený. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodeného v ustálenom čase fyzicky napadli obžalovaní L. O., B. X. a svedkovia J. I. a W. K., ktorí mu spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, ako i to, že napadnutie naplánoval svedok J. I. na pokyn svedka Y. Z.. Tieto skutkové zistenia sú nepochybné, pretože tak vypovedali rovnako všetci aktéri incidentu. Poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov Y. Z. a W. K., ktorí jediní ho usvedčujú zo spáchania skutku. Svedok W. K., ktorý v priebehu trestného stíhania vypovedal trikrát, jeho účasť na skutku v prípravnom konaní 27. marca 2013 vôbec nespomínal. Takmer o rok neskôr 13. februára 2014 ju už napriek tomu potvrdil a na hlavnom pojednávaní 02. júla 2014 dodal, že o účasti L. s B. sa mal dozvedieť od obžalovaného L. O., ktorý to však poprel, pretože takéto informácie nemal. Poukázal na reakciu svedka pri odstraňovaní uvedených rozporov na hlavnom pojednávaní „lebo som si spomenul vtedy. Možno sa to bude zdať neuveriteľné, ale spomenul som si". Aj svedok Y. Z. bol v priebehu trestného stíhania vypočutý trikrát. V prípravnom konaní 15. októbra 2013 vypovedal, že objednávateľom skutku bol B., ktorý dal príkaz na jeho spáchanie obžalovanému O. a svedkovi I. a že stretnutí bolo viac a bolo na nich viacero svedkov. V ďalšej výpovedi 24. februára 2014 mal
Z. tomuto povedať, že to trochu prehnali, a preto sa bol až následne pýtať O. s I. ako incident prebehol. Až na hlavnom pojednávaní
jeho názoru sa u všetkých páchateľov skutku jedná o ublíženie na zdraví. Konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo vytkol, že nebolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Argumentoval tým, že v zmysle § 240 ods. 3 Tr. por. spolu s obžalobou mu bola doručená výzva na vykonanie dôkazov, ktorou bol upozornený, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré boli stranám známe v čase doručenia výzvy môže súd odmietnuť, ako i to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhne vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu. Rešpektujúc uvedené, 06. mája 2014 osobne podal do podateľne špecializovaného trestného súdu vyjadrenie k obžalobe, v ktorom ako dôkazy navrhol vykonať výsluch svedkov B. B., manželky poškodeného W. N. (ktorých vykonanie bolo v prípravnom konaní zamietnuté), N. Z. aj s odôvodnením, ktoré skutočnosti majú byť svedeckými výpoveďami objasnené. Zároveň žiadal informácie o priebehu konaní vedených voči svedkom Y. Z. a J. I. za skutok č. 2/. Napriek tomu, predseda senátu konajúceho súdu postupom
3 Tr. por. návrh na doplnenie dokazovania odmietol, ako posledný úkon pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania s odôvodnením, že senát dospel k záveru, že v tomto štádiu trestného konania okolnosti, ktoré navrhujú obhajcovia objasniť novými dôkazmi inými dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané už boli zistené a doplnenie dokazovania sa javí v tomto štádiu trestného konania ako nadbytočné.
jeho názoru postupoval prvostupňový súd
nesprávneho ustanovenia Trestného poriadku, pretože jeho návrhy podané na podklade výzvy súdu v zmysle § 240 ods. 3 Tr. por. mali byť na hlavnom pojednávaní vykonané a nie na konci hlavného pojednávania bez ich vykonania
3 Tr. por. zamietnuté. Preto, ak ich chcel súd odmietnuť, nemal čakať s rozhodnutím až do skončenia dokazovania. Citujúc druhú vetu § 272 ods. 3 Tr. por. vyslovil názor, že ho súd oneskoreným rozhodnutím obral o možnosť zmeny stratégie získavania dôkazov, resp. hľadania iných dôkazov, ktorými by preukázal nimi tvrdené skutočnosti. Mal za to, že vykonaním navrhovaných dôkazov bude jeho obhajoba dostatočne preukázaná. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že navrhnuté dôkazy boli nadbytočné a okolnosti, ktoré chcel doplniť novými dôkazmi už boli zistené inými dôkazmi. Na hlavnom pojednávaní bol usvedčený len výpoveďou svedka Y. Z., ktorá však mohla byť navrhnutými dôkazmi výrazne spochybnená a súd tak mohol dospieť k inému záveru o jeho vine. Osobitne poukázal na výpoveď svedka N. Z., ktorého výpoveď z prípravného konania v podanej obžalobe prokurátor navrhol prečítať. Aj keď rešpektoval výzvu súdu
3 Tr. por. a žiadal svedka na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť a súd bol tak povinný spraviť, nezákonným postupom súdu vznikol stav, keď tento dôkaz nielenže nebol prečítaný, ale nebol ani vykonaný. Napriek tomu, že súčasťou spisu je aj znalecký posudok z odboru psychológie vypracovaný znalcom PhDr. Róbertom Mathé, PhD. na obžalovaných L. O., L. E. a W. N., ako aj svedka Y. Z., tento bol na hlavnom pojednávaní oboznámený len vo vzťahu k obžalovaným, ale nie svedkovi Z.. Súd tak postupoval s odôvodnením, že znalec bol do konania pribratý na vypracovanie znaleckého posudku obvinených a nie je preto možné čítať znalecký posudok osoby, ktorá vypovedala ako svedok. Namietol, že hoci bolo znalecké dokazovanie nariadené voči Y. Z. ako obvinenému, samotné jeho vyšetrenie bolo vykonané, keď bol už v procesnom postavení svedka.
názoru obžalovaného skúmanie duševného stavu osoby sa vykonáva z dôvodu zistenia možných psychiatrických diagnóz a charakteristík, ktoré by vylučovali jej spôsobilosť vnímať, pamätať si a interpretovať takto získané informácie a psychologickú výbavu skúmanej osoby teda, do akej miery je možné zohľadniť pravdivosť jej výpovedí, odhaliť jej motiváciu vypovedať a zistiť iné, z vyšetrenia vyplývajúce závery. Z tohto pohľadu je jedno v akom procesnom postavení sa vyšetrovaná osoba nachádza, pretože pri skúmaní skôr uvedených otázok mal znalec dospieť k rovnakým záverom. Pretože výpoveď svedka Z. vo vzťahu ku skutku 2/ je rozhodujúca, je nepochopiteľné, prečo sa prokurátor vykonaniu tohto dôkazu tak vehementne bránil a súd mu v tom dal za pravdu. Na základe opätovného zamietavého rozhodnutia súdu, po výsluchu svedka Y. Z. navrhol vykonať znalecké dokazovanie jeho duševného stavu
por. tento návrh pred skončením dokazovania súd taktiež odmietol. Ak teda súd nechcel čítať znalecký posudok, pretože Y. Z. bol už v procesnom postavení svedka z dôvodu, že ide o jediný priamy dôkaz mal so zreteľom na § 150 Tr. por dať vypracovať na Y. Z. nový znalecký posudok. Poukazujúc na znenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm.
1 písm. a), písm. b), písm.
1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa respektíve sám
3 Tr. por. rozhodol tak, že ho
a) Tr. por. oslobodí spod obžaloby. Obžalovaný L. O. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že pokiaľ je v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené, že trestná činnosť je okrem výpovede poškodeného preukázaná hlavne výpoveďami svedkov, ktorí sa žalovaných skutkov sami zúčastnili, upriamil pozornosť na to, že ide o svedkov tzv. „kajúcnikov", ktorých výpovede prinášajú delikátne problémy a so zreteľom na svoju povahu môžu byť výsledkom manipulácie s cieľom získania výhod, ktoré im priznáva Trestný poriadok, prípadne môžu súvisieť s ich osobnou pomstou. Ako také musia byť preto podopreté aj inými priamymi či nepriamymi dôkazmi. Napriek tomu súd výrok o jeho vine v bode 2/ aj s právnym posúdením založil na výpovediach takýchto svedkov (Y. Z. a J. I.), ktoré následne podrobne hodnotil. Hoci svoju účasť na spáchaní skutku priznal (s tým, že ho nespáchal ako člen zločineckej skupiny, ale na žiadosť kamaráta J. I.), námietky vzniesol voči úmyslu spáchať trestný čin hrubého nátlaku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku s poukazom na výpovede uvedených svedkov, že mal vedomosť o motíve útoku na poškodeného W. N. je v priamom rozpore s výpoveďou svedka Y. Z. na hlavnom pojednávaní, na ktorom vypovedal, že svedkovi J. I. dal na starosť nech poškodeného vyfackajú a o skutku v bode 2/ hovoril len s týmto svedkom a obžalovaný O. pritom nebol. Výpoveď svedka J. I., tvrdiaceho, že mal vedomosť o Y. Z. ako zadávateľovi útoku na poškodeného z dôvodu ponúknutia „ochrany" za finančnú odmenu je preto v priamom rozpore s výpoveďou svedka Y. Z.. Okrem tohto poukázal na rozpory vo výpovediach svedka J. I. z prípravného konania a hlavného pojednávania, keď na hlavnom pojednávaní vypovedal, že X. a K. zavolal buď L. O. alebo on. Hneď im povedal dôležité informácie o tom, že majú niekoho zbiť a budú za to peniaze, ako i to, že ho oslovil Y. s O.. Pri rozhovore o tom boli na stretnutí on, Z. a L.. V prípravnom konaní však vypovedal odlišne, že na stretnutie so skôr uvedenými osobami prišiel s ním a rozprávali sa všetci štyria. Na rozdiel od výpovede svedka I. obžalovaný L. svoju účasť na skutku poprel. Znenie skutkovej vety v bode 2/ napadnutého rozsudku („...k čomu oslovili X. a M. H...."), preto nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a napokon aj obžalovaný B. X. svojou výpoveďou potvrdil, že oslovený bol svedkom J. I.. Uviedol, že na skutok pristal len preto, že J. I. bol jeho kamarát. Odlišne od svedka I. vypovedal aj ďalší účastník skutku svedok W. K., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že až časom sa od neho alebo od I. dozvedel, že túto robotu mal zadať obžalovaný L. a na hlavnom pojednávaní poprel vedomosť o dôvode útoku na poškodeného o ktorom nadobudol vedomosť od neho až neskôr a vypovedal, že o účasti obžalovaných B. a L. mu hovoril až po skutku. Vedomosť o dôvode útoku na poškodeného, o ktorom sa mal dozvedieť na stretnutí so svedkami I., Z. a obžalovaným L. teda dokazuje len svedok I., všetci ostatní toto stretnutie popierajú. Aj svedok K. a obžalovaný X. popreli vedomosť v čase skutku o nátlaku voči poškodenému W. N. ako to tvrdil svedok I.. Za stavu, keď podstata obžaloby je založená len na výpovedi jediného svedka „kajúcnika" oproti celému radu iných výpovedí je potrebné vzniknuté pochybnosti (rozdielne výpovede svedkov Z. a I. o tom, či mal o motíve skutku č. 2/ vedomosť) dôsledne posúdiť a vykonať všetky dostupné dôkazy na ich odstránenie. Jeho návrhu na hlavnom pojednávaní na vykonanie konfrontácie medzi týmito dvoma svedkami však prvostupňový súd nevyhovel a ako nadbytočný ho zamietol. Súd sa tak v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku dopustil chyby, ktorá má za následok neúplné zistenie skutkového stavu. V súvislosti s tým poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z
zák. Z hľadiska účelu Trestného poriadku vyslovil pochybnosti aj o zákonnosti vylúčenia svedka na samostatné konanie. Citujúc ustanovenie § 21 ods. 1 Tr. por. vyslovil názor, že rýchlosť konania nemožno aplikovať na úkor zmyslu a predmetu Trestného poriadku zakotveného v § 1. Zmenou procesného postavenia J. I. z obvineného na svedka došlo k zásadnej zmene v hodnotení jeho výpovede v neprospech ostatných obžalovaných. Táto skutočnosť je o to závažnejšia, že konanie svedka je veľmi úzko prepojené s konaním obžalovaných v bode 2/ napadnutého rozsudku. Konštatoval, že dôkazná situácia vyplývajúca z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní pokiaľ ide o skutok v bode 2/ je vo vzťahu k nemu a obžalovanému B. X. prakticky identická. Napriek tomu prvostupňový súd vychádzajúc z výpovedí svedkov Y. Z., J. I. a W. K. a jeho výpovede kvalifikoval konanie obžalovaného X. len ako obzvlášť závažný zločin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. hoci s výnimkou výpovede svedka I. títo svedkovia vypovedali rovnako aj vo vzťahu k nemu. Len svedok J. I. uvádzal, že dôvod útoku na poškodeného poznal už pred jeho vykonaním. Vyvstáva preto otázka, prečo boli vykonané dôkazy vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným hodnotené odlišne. Obžalovaný sa následne zaoberal zákonnými znakmi skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku
zák., z ktorých sa objektívna stránka vyznačuje tým, že páchateľ iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti poskytnúť plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy pre seba alebo pre tretiu osobu za služby vlastné alebo služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucuje, a to aj vtedy, ak také služby predstiera. Podobne ako obžalovaný V. B. uzavrel, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede poškodeného W. N. vôbec nevyplýva, že by ho mal ktokoľvek násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť poskytnúť plnenie, resp. že by mu mal niekto vnucovať proti jeho vôli akékoľvek služby. Zo strany svedka Y. Z. bola poškodenému ponúknutá „ochrana", avšak bez akéhokoľvek nátlaku, čo potvrdzuje aj poškodený W. N.. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Analýzou vykonaných dôkazov možno vysloviť, že pri fyzickom útoku na poškodeného W. N. nekonal s úmyslom donútiť poškodeného poskytnúť majetkové plnenie za služby, ktoré mu mali byť vnucované, pretože dôvod útoku na jeho osobu mu bol neznámy. Všetci aktéri útoku jednoznačne potvrdili, že nemali úmysel poškodenému spôsobiť následok vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že „ako nelogická vyznieva obrana obžalovaného B. X. a L. O. v tom, že poškodeného mali zbiť len trochu, keď na útok sa pripravili tak, že mali so sebou strelnú zbraň, roxorové tyče a teleskopické obušky", jeho úvahy majú len povahu domnienok a nie sú podložené relevantnými dôkazmi. Dôkazy preukazujúce jeho uzrozumenie s tým, že konal ako člen zločineckej skupiny
neho nie sú dostatočne presvedčivé, a preto nie je bez pochybností preukázané, že konal v prospech zločineckej skupiny. Z výpovedí zúčastnených osôb s výnimkou svedka I. je zrejmé, že žiaden priamy účastník nemal úmysel, či dokonca vedomosť o tom, že koná v prospech skupiny. Všetci na skutku priamo zúčastnení konali s vedomím a úmyslom pomôcť svedkovi J. I. ako kamarátovi. Dodal, že ak prichádzajú do úvahy dve skupiny dôkazov, od ktorých sa odvíjajú jednotlivé verzie spáchania skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, akékoľvek pochybnosti musia byť hodnotené v jeho prospech. Prvostupňový súd postupoval v rozpore s touto zásadou, keď ho aj napriek všetkým skôr uvedeným skutočnostiam uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku
1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým ho uznal vinným v skutku č. 2/ právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku
1, ods. 3 písm. d), ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania v navrhovanom rozsahu a vyslovil názor, že jeho konanie je potrebné kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví
1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák. Obžalovaný B. X. v písomnom odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom obhajcu spáchanie skutku priznal, oľutoval a nespochybnil ani spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného W. N.. Výhrady však vyslovil k právnemu posúdeniu skutku. Rovnako ako obžalovaný O. uviedol, že skutok spáchali nie ako členovia zločineckej skupiny, ale po oslovení svedkom J. I., ktorý bol ich kamarát, aby nafackali im neznámu osobu. Cieľom ich konania bolo dať poškodenému príučku, nie mu však ublížiť. Svedkovia J. I. a W. K. potvrdili, že intenzita útoku mala byť slabá, poškodeného mali len nastrašiť a nemali za to nič sľúbené. Strelná zbraň, roxorové tyče a teleskopické obušky mali byť iba prostriedkom nastrašenia. Skutočnosť, že poškodený utrpel vážne zranenia iba na ľavej nohe dokazuje, že ostatné časti jeho tela boli vystavené slabšiemu útoku a zranenia ľavej nohy poškodeného sú dôsledkom prehnanej intenzity útoku len jedného z páchateľov. Vzájomnú dohodu nedodržal svedok W. K., ktorý svojou agresívnou iniciatívou spôsobil poškodenému znalcom popísané zranenia. Výpovede svedkov Y. Z., J. I. a W. K. a ostatných o zločineckej skupine označil za pochybné, spravené p
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.