Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/43/2016 Identifikačné číslo spisu: 9016898057 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995]. 16. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 (

napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Do uvedeného dňa bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon výslovne pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.).

1. V danom prípade bolo dovolanie podané
2. septembra 2010 a smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Podľa právneho stavu účinného do
3. decembra 2014 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.
4. Dovolanie žalobkyne v časti, ktorou je napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k vzájomnému návrhu, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 O.s.p. prípustné. Vzhľadom na to bolo by dovolanie žalobkyne prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Takúto vadu konania ale dovolací súd nezistil.
5. Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a f/ a g/ netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z vyššie uvedených ustanovení nevyplýva.
6. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z § 237 písm. e/ O.s.p.
7. Podľa § 237 písm. e/ O.s.p. dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. O vadu zmätočnosti konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. išlo vtedy, ak súd rozhodne v takej právnej veci, v ktorej súd môže začať súdne konanie iba na návrh účastníka a príslušné konanie by sa začalo bez návrhu účastníka na začatie konania, teda z iniciatívy súdu. Ktoré konania mohol súd začať aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti, určoval zákon (§ 81 O.s.p.) v ostatných konaniach súd mohol začať konať v konkrétnej právnej veci iba na návrh účastníka.
8. Žalobkyňa v dovolaní argumentuje tým, že žalovaný nepodal návrh na začatie konania o vzájomnom návrhu na zaplatenie 686 596,20 Sk, hoci bol podľa zákona potrebný. Tvrdí, že prvostupňový aj odvolací súd v rámci konania a rozhodovania akceptovali údajný protinávrh žalovaného, ktorý podľa jej názoru nemožno považovať za podaný, pretože nemá zákonom predpísané náležitosti, ergo údajný protinávrh nespĺňa podmienky návrhu na začatie konania podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku v znení § 79, ktorý pojednáva o začatí konania, menovite náležitostiach tohto návrhu. Toto jej tvrdenie je neopodstatnené.
9. Proti žalobnému návrhu uplatnenom na súde sa žalovaný môže počas konania u toho istého súdu brániť (okrem iných podaní) aj vzájomným návrhom. Podstatou a zmyslom inštitútu vzájomného návrhu je, aby súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania prejednal vzájomné návrhy účastníkov v jednom konaní v čo najkratšom možnom čase. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí. Znamená to, že vzájomný návrh možno podať hocikedy v priebehu prvostupňového konania, a to písomným podaním, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, nemožno vylúčiť ani podanie vzájomného návrhu ústne do zápisnice. Výlučne legitimovaným na podanie vzájomného návrhu je žalovaný v sporovom konaní, a môže smerovať výlučne proti žalobcovi v tom istom (začatom a prebiehajúcom) konaní. Vzájomný návrh bude spravidla prípustný v prípadoch tzv. kompenzabilných započítaniaschopných pohľadávok účastníkov konania.
10. V danom prípade z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd začal konať o vzájomnom návrhu žalovaného na základe jeho návrhu, tak ako to preukazujú podania žalovaného ­- podanie vzájomného návrhu ústne do zápisnice o pojednávaní dňa
11. októbra 1998 ( č. l. 28 spisu sp. zn. 3 C 1143/98), a z č. l 261 spisu. Skutočnosť, že vzájomný návrh neobsahoval všetky náležitosti v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. neznamená, že konanie o nároku uplatnenom vo vzájomnom návrhu nebolo začaté dňom jeho spísania ústne do zápisnice o pojednávaní a že dňom jeho podania nevznikli účinky (procesnoprávne a hmotnoprávne) spojené so začatím tohto konania. Takto je konanie začaté aj vtedy ak má žaloba vady, či nedostatky.
12. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 238 O.s.p. a vady konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ CSP) bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku.
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
15. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.