Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/203/2016 Identifikačné číslo spisu: 7102899848 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7102899848.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A., bývajúceho v A., zastúpeného JUDr. Milanom Slebodnikom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1/ Slovenskej správe ciest, Investičnej výstavbe a správe ciest, so sídlom v Košiciach, Kasárenské nám. 4, IČO: 00 33 28, 2/ Správe a údržbe ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom v Prešove, Jesenná 14, IČO: 37 936 859, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19 C 269/2002, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- septembra 2015 sp. zn. 2 Co 534/2013, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
- mája 2013 č. k. 19 C 269/2002-491 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po úprave domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ zaplatiť 6 474,71 € a žalovanému 2/ zaplatiť 6 474,71 € s príslušenstvom bližšie konkretizovaným v podaní z
- apríla 2010 spolu s náhradou trov konania vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných.
- Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom bez nariadenia pojednávania rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
- septembra 2015 sp. zn. 2 Co 534/2013 tak, že vyššie označený rozsudok potvrdil ako vecne správny; náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
- Žalobca proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku vo veci samej podal dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Vadu tejto povahy videl v tom, že súd potom, čo zistil nedostatok pasívnej legitimácie, žalobcu nepoučil o nedostatkoch žaloby a nevydal rozhodnutie podľa § 43 O.s.p. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po
- júni
- Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O.s.p., § 35 CSP) sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca podal dovolanie v zákonom stanovenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.
- Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
- Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
- Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal dovolací súd predovšetkým z citovaného § 240 ods. 1, 2 O.s.p., rovnako vychádzal aj z § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
- V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
- novembra 2015 [rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
- septembra 2015 sp. zn. 2 Co 534/2013 bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Milanovi Slebodnikovi
- novembra 2015 a žalovaným 1/ a 2/ tiež
- novembra 2015, (porovnaj doručenky pripnuté k č. l. 546 spisu)]. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty na deň
- decembra 2015, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom právoplatnosti. Keďže koniec lehoty pripadol na piatok (riadny pracovný deň), bol zároveň aj posledným dňom lehoty na podanie dovolania piatok
- decembra
- Zo spisu (č. l. 606) je zrejmé, že dovolanie bolo podané na pošte dňa
- decembra 2015, teda oneskorene.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej mohol účastník podať dovolanie, nebolo možné odpustiť, dovolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol (§ 447 písm. a/ CSP).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení § 262 ods. 2 CSP).
- Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.