3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V predmetnom uznesení krajský súd konštatoval, že uznesením z
221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a
2 OSP vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 OSP žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
3 veta prvá OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Predmetom odvolacieho konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým tento postupom
3 OSP pristúpil k zastaveniu konania. Úlohou najvyššieho súdu bolo potom posúdiť, či zo strany krajského súdu boli splnené podmienky na takýto postup. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že podaním z
Zároveň bol vyzvaný, aby predložil „súdu riadne podpísané odvolanie alebo originál písomného plnomocenstva udeleného splnomocnenému zástupcovi Ing. D. X. na podanie odvolania a zastupovanie v konaní“. V závere výrokovej časti uznesenia, krajský súd poučil žalobcu o následku neodstránenia vád odvolania spočívajúcom v jeho odmietnutí odvolacím súdom
1 písm. d/ OSP. Žalobca svoje podané odvolanie nedoplnil. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd vychádzajúc z obsahu podania mal predovšetkým pravdivosť tvrdenia žalobcu o nedoručení rozhodnutia relevantným spôsobom overiť a následne zvoliť taký procesný postup, aby nedošlo k ujme na právach žalobcu. Pokiaľ krajský súd túto skutočnosť opomenul a bez ďalšieho uznesením z 19. januára 2016, č.k. 5S/221/2015-10 žalobcu pod hrozbou zastavenia konania vyzval na odstránenie vád podania, a to v znení už na úvodnej strane uvedenom, procesne pochybil. Ak žalobca tvrdil, že mu rozhodnutie žalovaného nebolo doručené, tak tento ani nemal možnosť uvedenej výzve súdu vyhovieť, keďže rozhodnutie neprevzal. Je síce pravdou, že žalobca ako účastník správneho konania mal možnosť využiť inštitút nahliadnutia do spisu u žalovaného správneho orgánu, ale to nemení nič na skutočnosti, že v zmysle § 250b ods. 1 OSP sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Krajský súd pravdivosť tvrdenia žalobcu o nedoručení zásielky žiadnym spôsobom neoveril a bez vzhliadnutia osobitných okolností tejto veci vyzval žalobcu na odstránenie vád podania. Najvyšší súd preto zastáva názor, že pochybenie krajského súdu spočívajúce v nesprávnom postupe nemožno preniesť na ťarchu účastníka konania, a to i napriek tomu, že tento krajským súdom vytýkané vady neodstránil. Pokiaľ krajský súd už od samotného počiatku zvolil nesprávny postup, tak i ďalšie nadväzujúce procesné úkony súdu vyúsťujúce až do vydania uznesenia o zastavení konania treba považovať za rozporné s účelom a zmyslom správneho súdnictva spočívajúcim predovšetkým v ochrane subjektívnych práv fyzických a právnických osôb. Za takého stavu bolo potom zo strany krajského súdu žiaduce, aby si tento najprv vyžiadal príslušný administratívny spis žalovaného a overil tvrdenia žalobcu týkajúce sa doručovania rozhodnutia do vlastných rúk a
výsledkov svojich zistení následne zvolil riadny a zákonu zodpovedajúci postup. Najvyšší súd pre úplnosť podotýka, že všeobecné súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). O to viac uvedené platí v konaní pred orgánom verejnej správy vo veciach sociálnych, kde by konanie malo smerovať k zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb a následne potom aj k účinnejšiemu prístupu k súdnej ochrane tak, aby týmto osobám nebola spôsobená ujma na ich právach len z dôvodu nedostatku ich právneho vedomia. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, že na zastavenie konania zo strany krajského súdu neboli splnené podmienky, a preto je potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu
3, veta druhá OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá, s § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, predovšetkým si vyžiada administratívny spis žalovaného a overí tvrdenia žalobcu týkajúce sa doručovania rozhodnutia do vlastných rúk. Záverom najvyšší súd považuje za nutné poukázať aj na to, že (ako vyplýva z obsahu súdneho spisu) žalobca okrem už vyššie uvedeného návrhu z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.