D 13/2008, 5 CoD 14/2008 odvolanie dediča Ing. K. B. proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 5. februára 2008 č. k. 14 D 193/2007–72, odmietol. Uznesenie súdu prvého stupňa o povolení obnovy dedičského konania po poručiteľke Š. B. zmenil tak, že návrh na obnovu konania zamietol. Mal za to, že napriek poučeniu o odstránení vád odvolania, na ktoré bol Ing. K. B. vyzvaný uznesením prvostupňového súdu, neodstránil vady odvolania, a preto odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné jeho odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania odmietnuť ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti
1 O.s.p., a to v náväznosti na ust. § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Odvolací súd sa nestotožňil s názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že návrh na obnovu dedičského konania bol podaný včas. Z obsahu dedičského spisu bolo zrejmé, že rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
záveru odvolacieho súdu táto subjektívna lehota plynie bez ohľadu na to, či títo prejavili alebo neprejavili záujem sa oboznámiť so zápisom na jednotlivých listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností. Ak by preto subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola počítaná odo dňa
2 O.s.p., nakoľko na obnovu dedičského konania z dôvodov predpokladaných v tomto ustanovení zákona dôvody zistené neboli. Pokiaľ sa v preskúmavanej veci Ing. K. B. domáhal obnovy pôvodného dedičského konania po poručiteľke z dôvodu, že dedič M. B., ktorému ostatní dedičia udelili plnú moc, konal v rozpore s ich záujmami, teda pre rozpor v záujmoch dedičov a splnomocneného zástupcu, tieto dôvody pre povolenie obnovy konania nemožno subsumovať pod žiaden zákonom vymedzený dôvod povolenia obnovy konania. Táto skutočnosť mohla byť predmetom skúmania jedine v pôvodnom dedičskom konaní. Samotná táto okolnosť, ktorá bola však namietaná v rámci návrhu na obnovu konania nie je dôvodom na povolenie obnovy konania v náväznosti na vyššie citované ustanovenia zákona. Proti tej časti uznesenia, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že návrh na obnovu dedičského konania zamietol, podal dovolanie Ing. K. B., ktorý ho žiadal zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Svoj mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil s poukazom na § 241 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám
f/ O.s.p. tým, že účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
názoru dovolateľa, odvolacím súdom malo byť vytýčené pojednávanie o odvolaní aj vzhľadom k tomu, že on výslovne písomnou formou 5 Cdo 281/2008 4 na vyzvanie prvostupňového súdu nesúhlasil s rozhodnutím bez vytýčenia pojednávania. Aj keď ustanovenie § 214 odsek 2, písmeno c/ O.s.p. hovorí, že pojednávanie netreba nariaďovať ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, je toho názoru, že uvedené ustanovenie § 214 odsek 2 písmeno c/ O.s.p. je v hrubej kontradikcii k článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky a k článku 38 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd s poukazom na článok 41 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd s poukazom na tú skutočnosť, že aj Ústava Slovenskej republiky a aj Listina základných práv a slobôd je podstatne vyššej právnej sily ako Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného dôvodu došlo zo strany odvolacieho súdu k porušeniu práv dovolateľa odvolacím súdom tým, že nemohol právnym spôsobom na pojednávam o odvolaní obhajovať právne relevantným spôsobom svoje oprávnené právne záujmy, a preto mu odvolacím súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal ďalej nesprávny záver odvolacieho súdu, pokiaľ na rozdiel od záverov súdu prvého stupňa mal za to, že návrh bol podaný po zákonnej subjektívnej lehote. V tomto smere považoval záver odvolacieho súdu za absolútne právne neprijateľný. Poukázal i na tú skutočnosť, že odvolací súd už na desiaty deň od obdržania spisu rozhodol dovolaním napadnutým uznesením, a preto na základe všetkých skutočnosti mal za to, že na odvolacom súde nebola dodržaná zásada spravodlivého súdneho konania. K dovolaniu sa vyjadrili dedičia M. B., Mgr. M. K. a MUDr. E. B., ktorí ho žiadali ako nedôvodné zamietnuť, poukazujúc na vecnú správnosť uznesenia odvolacieho súdu. Dedička M. B. sa stotožnila s dôvodmi dovolania Ing. K. B.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. 5 Cdo 281/2008 5 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci bolo dovolaním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a teda dovolanie je procesne prípustné. Vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť (§ 241 ods. 1 O.s.p.) dovolací súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vzhľadom na námietky dovolateľa dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní namietal (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním 5 Cdo 281/2008 6 konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konajúc
O.s.p. po nariadení pojednávania a vykonaní dokazovania vo veci dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný v zákonnej lehote, uvedenej v § 230 ods. 1 O.s.p. a tiež, že sú dané dôvody pre povolenie obnovy konania. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa, svoje uznesenie, v časti ktorým zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na povolenie obnovy konania, založil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že návrh bol podaný po zákonnej lehote a neboli dané ani dôvody na povolenie obnovy dedičského konania. Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo
zásad spravodlivého konania. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu 5 Cdo 281/2008 7 celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerané ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. 5 Cdo 281/2008 8 Ustanovenie § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 15. októbra 2008 uvádza, že pojednávanie nie je potrebné na prejednanie odvolania nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu. Odvolací súd môže nariadiť pojednávanie aj v prípadoch uvedených v § 214 ods. 2 O.s.p. ak to považuje vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu za potrebné. [Zborník IV (str. 57)]. Toto dispozičné právo odvolacieho súdu vyjadrené v § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. týkajúce sa odvolacieho konania, musí byť v súlade so zásadou spravodlivého súdneho konania, vyjadreného tak v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Listine základných práv a slobôd, na ktoré už vyššie poukázal dovolací súd.
dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom (tým, že v predmetnej veci nenariadil pojednávanie) porušil právo dovolateľa na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti mu odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolateľ dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností v konaní pred prvostupňovým súdom a v jeho rozhodnutí nehodnotenými. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi – dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv. Svojím postupom teda dovolateľovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami dovolateľa uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
1, 4 O.s.p. v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5 Cdo 281/2008 9 V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 4. marca 2010 JUDr. Vladimír Magura predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.