položky 304b z prílohy č. 1, časť II. zákona č. 437/2004 Z.z.: klasifikácia poškodenia na zdraví - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200% ľahké s príznakmi koreňového dráždenia, ktorý stanovil počet bodov 150, ktorý redukoval na 50%, t.j. stanovil celkový počet 75 bodov. Na lekárskom posudku je zaznamenaný zápis posudzujúceho lekára zo
dokumentácie posudzovaný utrpel úraz hlavy s bezvedomím aj v minulosti, v roku 1999, mal poranenie hlavy, bez poranenia chrbtice. Posudkový lekár osobne konzultoval s MUDr. C. H., ktorý ponechal opravu lekárskeho posudku na zhodnotenie posudkového lekára. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, sa stotožnil so záverom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica a rovnako konštatoval, že lekársky posudok MUDr. C. H. s celkovým počtom bodov 75 je nesprávny. Nesúhlas s lekárskym posudkom zdôvodnil tým, že kontrolou bolo zistené, že poškodený utrpel v roku 2012 tržno-zmliaždenú ranu čela, ktorá bola ošetrená chirurgicky v ten istý deň na úrazovej ambulancii. Následne bol vyšetrený neurológom
názoru súdu mohol posudkový lekár pristúpiť ku kráteniu až nepriznaniu žiadneho bodového hodnotenia, keďže dospel k záveru, že poškodenie na zdraví, za ktoré bolo pôvodne priznané posudzujúcim lekárom bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo
lekárskeho posudku, a preto nebol dôvod žiadať o vydanie znaleckého posudku
zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“) zo strany žalovaného. Žalovaný opodstatnene vychádzal zo súladného stanoviska všetkých posudkových lekárov, ktorí sa zhodli v svojich záveroch. Nejedná sa preto o popretie odborných záverov, obsiahnutých v lekárskom posudku MUDr. C. H. z 10. júna 2014, ako tvrdil žalobca v žalobe. Napokon, ak žalobca nesúhlasil so závermi posudkových lekárov, mal a mohol sa dožadovať vydania znaleckého posudku
osobitného predpisu v zmysle § 7 ods. 6 v spojení s ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., keďže už na základe zistení posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica a z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mu muselo byť známe, že došlo k spochybneniu záverov ním predloženého lekárskeho posudku vystaveného lekárom MUDr. C. H.. Z dôvodov vyššie uvedených prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, ak žalobcovi nepriznal nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. C. H.
osobitného predpisu, ak mal za to, že vznikli pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 6 v spojení s ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., resp. nenavrhol v správnom konaní ustanoviť znalca na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci, keď v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, okrem iných aj znalecké posudky. Za podstatné krajský súd považoval to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje výlučne na základe lekárskeho posudku, pričom v danom prípade vystavovateľ lekárskeho posudku od svojich záverov sám odstúpil, teda bola spochybnená existencia zákonného podkladu pre uplatnený nárok žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa na základe takéhoto lekárskeho posudku nemohla priznať žalobcovi ním uplatnený nárok. Účelom prípadného znaleckého dokazovania nie je nahradiť nedostatočný lekársky posudok, keď posudzujúci lekár odstúpil od ním určeného hodnotenia, ale odstrániť dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Ak teda posudzujúci lekár odstúpil od svojho hodnotenia, stalo sa irelevantným posudzovať správnosť tohto hodnotenia. 2. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca. Tvrdil, že krajský súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a na základe toho nesprávne rozhodol, keď nezohľadnil námietku žalobcu, že posudkový lekár má právo kontroly posudku, nemá však kompetenciu na vypracovanie lekárskeho posudku
zákona č. 437/2004 Z.z.. Zdôraznil, že lekársky posudok
1 zákona č. 437/2004 Z.z. spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotné zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Posudkový lekár sociálnej poisťovni nie je posudzujúcim lekárom v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., je iba pracovníkom so špecializáciou v odbore posudkové lekárstvo. Poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, najmä na strane 6, v ktorom žalovaný poukázal, že Posudok posudzujúceho lekára MUDr. C. H. z 10. júna 2014 bol zrušený a lekár nesprávne stanovil počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia, keď určil rozsah bodov 75, čo žalovaný považoval za nesprávny postup. Žalobca tvrdil, že posudkový lekár sociálnej poisťovni nie je posudzujúcim lekárom
zákona č. 437/2004 Z.z., a preto nemôže vykonávať zmenu alebo opravu, ako aj zrušenie lekárskeho posudku. Poukázal na § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý definuje pojem „posudzujúci lekár“ ako lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Takýmto lekárom
žalobcu nie je posudkový lekár, uvedený v § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
žalobcu neobstojí námietka žalovaného, s ktorou sa stotožnil aj prvostupňový súd, že MUDr. C. H., ktorý vypracoval lekársky posudok odstúpil od bodového ohodnotenia
lekárskeho posudku z 10. júna 2014, keďže prenechal určenie bodového ohodnotenia na posudkových lekárov sociálnej poisťovne.
žalobcu takémuto úkonu nemal lekár, ktorý vypracoval lekársky posudok, oprávnenie
zákona č. 437/2004 Z.z. a zákon nepozná prenos kompetencie z lekára, ktorý spracúva a vydáva lekársky posudok
1 zákona č. 437/2004 Z.z. na posudkového lekára sociálnej poisťovne. Poukázal na úpravu lekárskeho posudku v § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 437/2004 Z.z. a konštatoval, že pokiaľ mal posudkový lekár sociálnej poisťovne dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, mal požiadať lekára, ktorý vypracoval lekársky posudok, o nový lekársky posudok alebo postupovať
4 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu. K takémuto postupu nedošlo, preto zmenu lekárskeho posudku vykonanú lekárom sociálnej poisťovne považuje žalobca za nezákonnú. III. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný listom z
zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Lekárske posudky posudkových lekárov sociálnej poisťovne majú charakter odborných znaleckých posudkov
1 zákona č. 461/2003 Z.z. a akékoľvek spochybňovanie ich činnosti, hodnovernosti a odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušovaniu princípov právneho štátu. Žalovaný ďalej tvrdil, že posudkoví lekári sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach a takto aj v prípade žalobcu postupovali. Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu a konštatoval, že v konaní bola spochybnená existencia zákonného podkladu pre uplatnený nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v dôsledku čoho žalovaný na základe takéhoto lekárskeho posudku nemohol priznať žalobcovi uplatnený nárok. Účelom prípadného znaleckého dokazovania nie je nahradiť nedostatočný lekársky posudok, keď posudzujúci lekár odstúpil od ním určeného hodnotenia, ale odstrániť dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Ak teda posudkový lekár odstúpil od svojho hodnotenia, stalo sa irelevantným posudzovať správnosť tohto hodnotenia. IV.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu
1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku a § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Poskytuje sa na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 zákona č. 437/2004 Z.z.) pričom sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z.z. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2016, sp.zn. 9Sžso 63/2014). Pre rozhodnutie o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sa musel odvolací súd zaoberať predovšetkým obsahom práva žalovaného vykonať kontrolu bodového ohodnotenia, ktoré je podkladom pre určenie výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
3 zákona č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona
osobitných predpisov, d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Odvolací súd zastáva právny názor, že pojem „kontrola bodového ohodnotenia“ neznamená právo žalovaného meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo určené vypracovaným lekárskym posudkom
1 zákona č. 437/2004 Z.z. (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2016, sp.zn. 9Sžso 58/2014) Podstata žalobných námietok žalobcu spočíva v námietke nezákonného zníženia bodového ohodnotenia pracovného úrazu žalobcu - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v dôsledku nezákonného postupu posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ktorý
žalobcu, nie je oprávnený sám takéto zníženie vykonať.
názoru odvolacieho súdu je posúdenie tejto otázky v medziach zákona vo výlučnej kompetencii posudzujúceho lekára, ktorý vypracúva lekársky posudok
437/2004 Z.z.. Zákon č. 437/2004 Z.z. v § 4 ods. 2 výslovne stanovuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku vypracovaného v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré určujú, kto takýto posudok spracúva, ako aj jeho obsahové náležitosti, vrátane celkového počtu bodov, pričom z neho musí byť zrejmé, na základe akých skutočností k tomuto počtu posudzujúci lekár dospel. Určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo teda zákonom zverené posudzujúcim lekárom, pričom lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne
4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. zahŕňa iba kontrolu bodového ohodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 75/2012 však z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z.. Z citovaného judikátu vyplýva, že pokiaľ pri kontrole bodového ohodnotenia nároku žalobcu na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudkoví lekári poisťovne dospeli k inému názoru, než aký bol obsiahnutý v lekárskom posudku, mal žalovaný ako poskytovateľ náhrady postupovať
6 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2013, sp.zn. 10Sžso 25/2012). Záver krajského súdu o irelevantnosti námietok žalobcu aj z dôvodu, že žalobca nenapadol nesprávnosť určenia bodového ohodnotenia a nenavrhol vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu a záver prvostupňového súdu, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne bol oprávnený vykonať kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, považoval preto odvolací súd za nesprávny. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. jednoznačne vyplýva určenie posudzujúceho lekára, t.j. lekára, ktorý je oprávnený spracovať lekársky posudok a určiť v ňom počet bodov pre účely bodového ohodnotenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Takýmto lekárom nie je posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť
461/2003 Z.z.. Lekárska posudková činnosť, ktorú vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia
4 zákona č. 461/2003 Z.z. zahŕňa pod písm. a/ posudzovanie poklesu pracovnej činnosti, b/ posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať právnu rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účel opätovného zaradenia do pracovného pomeru, c/ kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d/ posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotné pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bodového ohodnotenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v § 7 ods. 3 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z. požiadať o vydanie znaleckého posudku
osobitného predpisu § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.. Lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne
4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
odvolacieho súdu z tohto oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku, vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z.. V prípade dôvodných pochybností o správnom bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, poskytovateľ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 2 ods. 3 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z.z.)
názoru odvolacieho súdu mohol a mal požiadať o vydanie znaleckého posudku
zákona č. 382/2004 Z.z.. Naviac odvolací súd uvádza, že pre posúdenie veci je irelevantné, či posudzujúci lekár (MUDr. C. H.) obsah ním vypracovaného (
1 zákona č. 437/2004 Z.z.) lekárskeho posudku spochybnil, resp. od jeho záverov odstúpil. Vo veci je podstatné, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ktorí postupom
4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. kontrolovali lekársky posudok posudzujúceho lekára, nemali kompetenciu závery posudku o výške bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nahradiť novým posúdením o výške bodového ohodnotenia a vôbec nemali kompetenciu „rušiť lekársky posudok“ posudkového lekára tak, ako je vyjadrené v zápise Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, z 22. augusta 2014 - kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovni pri prvostupňovom správnom orgáne. Pokiaľ krajský súd poukazoval na pasivitu žalobcu, ktorý nevyužil svoje oprávnenie požiadať o vydanie znaleckého posudku postupom
6 zákona č. 437/2004 Z.z., odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou správneho orgánu, pred vydaním rozhodnutia spoľahlivo zistiť skutočný stav veci § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v súlade so zákonnou úpravou odstrániť dôvodné pochybnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Pokiaľ správny orgán „nahrádzal“ závery lekárskeho posudku vypracovaného
1 zákona č. 437/2004 Z.z. závermi zistenými lekárskou posudkovou činnosťou pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 zákona č. 461/2003 Z.z.), tak nepostupoval v súlade so zákonom, preto závery posudkových lekárov prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nemôžu byť zákonným východiskom vo veci určenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správne orgány poskytli žalobcovi poučenia o jeho práve upravenom v § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.. I keď v konaní
zákona č. 461/2003 Z.z. sa neaplikuje zákon o správnom konaní (§ 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) aj na konanie
zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné aplikovať základné pravidlá konania - „správne zásady“, vymedzené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb., vrátane zásady poskytovať účastníkom konania poučenia, § 3 ods. 2 posledná veta zákona č. 71/1967 Zb., aby účastníci správneho konania, pre neznalosť právnych predpisov, neutrpeli v konaní ujmu. Postup správnych orgánov v súlade s § 3 ods. 2 posledná veta zákona č. 71/1967 Zb. vyplýva, v prejednávanej veci, zo základných princípov upravujúcich postup a rozhodovanie orgánov verejnej správy, v súlade s únijným správnym právom - prísne dodržiavanie ústavy, ústavných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, princípom legitímnej dôvery, princípom zákonnosti. Aj z tohto dôvodu nie je možné v konaní zohľadniť skutočnosť, že žalobca o vypracovanie znaleckého posudku, postupom
6 zákona č. 437/2004 Z.z., nepožiadal a tento zákonný postup nevyužil. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaného je nedostačujúce na posúdenie veci a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 224 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný, uplatnil si právo na náhradu trov konania, ich výšku však v zmysle § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy nevyplývajú. Odvolací súd preto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 224 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.