zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti colníka

Najvyšší súd 6Sžo/113/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu V. bytom v S. zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v M., proti žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Mierová 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 3.7.2006 č. 27666/06-1409, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S 15/06-50 zo dňa 2.12.2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S 15/06-50 zo dňa 2.12.2008 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 47,26 eura , na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie žalovaného zo dňa 3.7.2006 č. 27666/06-1409 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Označeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou č. R-17259/2006-5334 zo dňa 4.5.2006, ktorým žalobcu, služobne zaradeného na pobočke Colného úradu Ubľa ako samostatný referent, prepustil zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1988 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“) z dôvodu, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby konštatujúc, že žalobca porušil základné povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, 6 Sžo/113/2009 2 g/, h/ zákona o štátnej službe colníkov tým, že v dennej zmene dňa 11.4.2006 na stanovisku dovoz na PCÚ Ubľa napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že motorové vozidlo ev. č. AO 1092 AC malo byť podrobené súčinnostnej kontrole príslušníkmi colnej správy a policajného zboru nastupujúcej nočnej zmeny v zmysle režimových opatrení, svojvoľne rozhodol a umožnil návrat predmetného vozidla z colného priestoru na územie Ukrajiny bez vykonania colnej a pasovej kontroly, čím nekonal v súlade s Režimom hraničného priechodu Ubľa a svojím konaním porušil zásady vzájomnej spolupráce príslušníkov colnej správy a policajného zboru ustanovených v článku 3 ods. 2 písm. b/ a v článku 4, lebo znemožnil výkon spoločnej kontroly v predmetnom vozidle označenom na základe operatívnej informácie príslušníkov oddelenia hraničnej kontroly (ďalej len „OHK“) za podozrivé z nezákonného dovozu tovaru – cigariet. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu v sume 14.272,--Sk na účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci a názor žalovaného, že žalobca porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, je predčasný. Poukázal na to, že výpovede svedkov vypočutých v správnom konaní sú rozporné, a preto považoval za potrebné vykonanie konfrontácie svedkov za tým účelom, aby bolo jednoznačné, či, kto a kedy dal príkaz, aby predmetné motorové vozidlo opustilo územie Slovenskej republiky, a kedy presne sa žalobca dozvedel o tom, že práve na ňom bude vykonaná súčinnostná kontrola, lebo len vtedy bude možné s plnou zodpovednosťou uzavrieť, že sa dopustil porušenia služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom. Krajský súd uviedol, že bude tiež potrebné, aby sa správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s tým, za akých podmienok môže vozidlo opustiť colný priestor, lebo pre daný prípad všetky uvedené skutočnosti majú význam. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a úspechom žalobcu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil. Namietal, že krajský súd nedostatočne a nesprávne posúdil okolnosti zistené a zdokumentované v konaní o prepustení žalobcu, a to najmä v tom, že nebral do úvahy okolnosť zrejmú zo zápisnice spísanej so žalobcom na OZ Čierna nad Tisou, že žalobca dopytom u vodiča predmetného vozidla zistil, že pasová kontrola u neho nebola ukončená, na základe ktorej informácie mohol a mal jednoznačne vedieť, že nemôže pristúpiť k vykonaniu colnej kontroly, nakoľko režimové opatrenia na hraničnom priechode Ubľa ustanovujú, že u vozidiel, ktoré vystupujú z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu sa najprv vykoná pasová kontrola, a teda takáto situácia mala viesť žalobcu k súčinnosti s príslušníkmi OHK na hraničnom priechode Ubľa, u ktorých sa mal informovať na situáciu predmetného vozidla. Žalovaný mal za to, že k takémuto konaniu žalobcu malo viesť ustanovenie článku 3 ods. 1 režimových opatrení na hraničnom priechode Ubľa, s ktorými bol riadne oboznámený a v praxi sa ním bežne riadil, avšak v danom prípade v súlade s ním žalobca 6 Sžo/113/2009 3 nepostupoval, ale sa svojvoľne a bez racionálneho odôvodnenia rozhodol predmetné vozidlo presunúť na stanovisko výstup z územia Slovenskej republiky. Poukázal na to, že žalobca vo svojej výpovedi priznal toto svoje pochybenie ospravedlňujúc svoje konanie tým, že predmetné vozidlo prekážalo iným vozidlám pasovo a colne vybaveným. Žalovaný namietal, že ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorej súd nepriložil patričnú vážnosť, bolo nesprávne informovanie colníka Lapišáka žalobcom o tom, že predmetné vozidlo je vrátené na územie Ukrajiny, v dôsledku čoho tento colník, vykonávajúci službu na stanovisku výstup z územia Slovenskej republiky na Ukrajinu, zdvihol rampu a umožnil predmetnému vozidlu vrátiť sa na územie Ukrajiny, z čoho je zrejmé, že žalobca predmetné vozidlo vrátil na územie Ukrajiny len na základe vlastného rozhodnutia bez vedomia orgánov OHK, hoci o tejto skutočnosti v zmysle článku 6 ods. 1 režimových opatrení mal informovať príslušníkov OHK. Žalovaný bol preto toho názoru, že po zvážení a vyhodnotení okolností, za ktorých vrátil žalobca predmetné vozidlo bez vykonania pasovej a colnej kontroly na územie Ukrajiny, nebolo potrebné vykonať konfrontáciu svedkov, nakoľko z vykonanej konfrontácie by nezistil žiadne nové okolnosti. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bolo vydané po zvážení všetkých okolností a po preukázaní, že žalobca porušil ustanovenia režimových opatrení na hraničnom priechode Ubľa, a tým porušil zvlášť hrubým spôsobom služobné povinnosti a služobnú prísahu aj s prihliadnutím na to, že toto porušenie služobnej disciplíny žalobcom malo nepriaznivý vplyv na súčinnosť pri výkone služby príslušníkov OHK a colnej správy na hraničnom priechode Ubľa. Konštatoval, že služobná disciplína, ktorá spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, je základom pre kvalitné splnenie služobných povinností, od ktorých sa v konečnom dôsledku odvíja aj kvalita ochrany ekonomických záujmov Európskeho spoločenstva, a preto z porušenia služobnej disciplíny a svojvoľného konania žalobcu bolo podľa neho potrebné vyvodiť taký záver, ktorý by zabezpečil navodenie vzájomnej dôvery v súčinnosti pri výkone služby medzi zložkami OHK a colnej správy na hraničnom priechode Ubľa, na základe čoho považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a spravodlivé. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by potvrdzovali nesprávnosť napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový a právny stav veci, a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca mal vedomosť o tom, že predmetné vozidlo malo byť podrobené súčinnostnej kontrole, pretože toto tvrdenie je v rozpore s vykonanými dôkazmi - výpoveďami svedkov vedúceho zmeny Bc. V., colníka M. a riaditeľa OHK PZ Ubľa Mgr. M., ktorí nepotvrdili, že túto informáciu odovzdali žalobcovi. Považoval za nerelevantné poukazovanie žalovaného na neukončenú pasovú kontrolu v predmetnom vozidle, nakoľko pasová kontrola nebola ani začatá príslušníkmi OHK PZ. Namietal, že žalobca nemohol porušiť článok 3 ods. 2 písm. b/, ods. 3 ani článok 4 Režimu hraničného priechodu Ubľa s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nemal v hore uvedenom smere žiadnu informáciu, a preto nemohol narušiť žiadnu spoluprácu ani žiadne zásady rovnoprávnosti. Žalobca zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 47,26 eura. 6 Sžo/113/2009 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou č. R-17259/2006-5334 zo dňa 4.5.2006, ktorým žalobcu, služobne zaradeného na pobočke Colného úradu Ubľa ako samostatný referent, prepustil zo služobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe colníkov z dôvodu, že žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby konštatujúc, že žalobca porušil základné povinnosti colníka ustanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/, h/ zákona o štátnej službe colníkov tým, že v dennej zmene dňa 11.4.2006 na stanovisku dovoz na PCÚ Ubľa napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že motorové vozidlo ev. č. AO 1092 AC malo byť podrobené súčinnostnej kontrole príslušníkmi CS a PZ nastupujúcej nočnej zmeny v zmysle režimových opatrení, svojvoľne rozhodol a umožnil návrat predmetného vozidla z colného priestoru na územie Ukrajiny bez vykonania colnej a pasovej kontroly, čím nekonal v súlade s Režimom hraničného priechodu Ubľa a svojím konaním porušil zásady vzájomnej spolupráce príslušníkov PZ a CS ustanovených v článku 3 ods. 2 písm. b/ a v článku 4, lebo znemožnil výkon spoločnej kontroly v predmetnom vozidle označenom na základe operatívnej informácie príslušníkov oddelenia hraničnej kontroly za podozrivé z nezákonného dovozu tovaru – cigariet. Podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe colníkov služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Základné práva a povinnosti colníka sú ustanovené v § 44 zákona o štánej službe colníkov. Podľa ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ citovaného ustanovenia colník je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 6 Sžo/113/2009 5 Podľa § 43 zákona o štátnej službe služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Dňa 15.1.2003 bol schválený riaditeľom odboru hraničnej a cudzineckej polície PZ Prešov a riaditeľom Colného úradu Prešov Režim hraničného priechodu Ubľa (ďalej len „režim“), ktorého právnym základom sú medzinárodné zmluvy, ktorými sú jednotlivé strany viazané, a Dohoda medzi úradom hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci zo dňa 14.8.2002. Podľa článku 3 ods. 2 písm. b/ režimu príslušníci oboch zložiek spolupracujú a v dennom kontakte koordinujú činnosť v oblasti výkonu spoločných kontrol zameraných najmä na odhaľovanie nelegálnej migrácie, nedovoleného dovozu, prevozu a vývozu najmä omamných a psychotropných látok a jedov, zbraní, streliva, výbušnín, jadrových a rádioaktívnych látok a kradnutých motorových vozidiel. Podľa § 230 ods. 1/ až 3/ zákona o štátnej službe colníkov: