1 O.s.p. tak, že žalobcovi a pribratým účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutím č. OVZ-DS-124614/24502/2014 zo dňa 1.8.2014 Mesto Banská Bystrica
1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zastavilo konanie vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 2.7.2012 o vyradenie komunikácií vedených v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov mesta Banská Bystrica a Zjednodušenom tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov mesta Banská Bystrica ako komunikácie s označením: 2.171, 4.260, P2, S1, S2 a S3, nachádzajúcich sa na parc.č. C-KN XX/X v k.ú. D. D. zo siete miestnych komunikácií mesta Banská Bystrica s odôvodnením, že žalobca napriek výzve správneho orgánu
3 Správneho poriadku, nedoplnil svoju žiadosť o ďalšie náležitosti a to: 1/ o písomnú dohodu, resp. iný právne relevantný návrh spôsobu zabezpečenia komunikačného prístupu k nehnuteľnosti na parc.č. P. v k.ú. D. D. vo vlastníctve S.r. D. R. a X.. K. R. a na stavenisko stavby rodinného domu menovaných na uvedených pozemkoch povolenej právoplatným stavebným povolením Mesta Banská Bystrica č.j. RV 12476/2007-Že zo dňa 06.03.2008, a 2/ návrh spôsobu a účelu využitia miestnych komunikácií po vyradení zo siete miestnych komunikácií. Správny orgán nepovažoval za postačujúce doplnenie žiadosti, v ktorom žalobca uviedol, že: 1/ prípadný prístup k pozemkom manželov R. je riešený v právoplatnom územnom rozhodnutí, keď navrhol prístup po hornej hranici pozemku, ktorý by nenarušil územné rozhodnutie týkajúce sa pozemku manželov R.. 2/ spevnené plochy odstráni, postaví na pozemku polyfunkčný objekt s parkovacími miestami, určenými nielen pre užívateľov objektu, ale aj pre širokú verejnosť, čím sa jednoznačne zlepšia parkovacie podmienky v centre mesta. Správny orgán mal za to, že odvolávanie sa na právoplatné územné rozhodnutie je nepostačujúce, keďže nezakladá kontinuálne právnu istotu pre účastníkov konania S.. D. R. a X.. K. R. a ani pre správny orgán pri rozhodovaní o vyradení miestnych komunikácií zo siete miestnych komunikácií. Uviedol, že právoplatným územným rozhodnutím sa zakladajú práva a povinnosti najmä pre navrhovateľa stavby avšak tieto sa vecne viažu k navrhovanej stavbe a k jej umiestneniu na konkrétnom území, pričom územné rozhodnutie nerieši aktuálny právny stav v súvislosti s vlastníkmi nehnuteľnosti prístupných z komunikácií navrhnutých na vyradenie. Ďalej uviedol, že žiadateľ/žalobca v čase doplnenia žiadosti vedel o skutočnosti, že v mimo odvolacom konaní bolo územné rozhodnutie na stavbu ,,Polyfunkčný dom Hviezda, Skuteckého ulica, Banská Bystrica“ právoplatne zrušené. 3. Žalobca vo svojej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. C-KN 23/1 vrátane všetkých spevnených plôch nachádzajúcich sa na tomto pozemku, nakoľko tieto boli na neho prevedené spoločnosťou MBB, a.s., ktorá ich nadobudla od mesta Banská Bystrica, pričom mesto ich považuje za miestne komunikácie napriek tomu, že nespĺňajú predpoklady
1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“) a napriek tomu, že nie sú vo vlastníctve obce, keďže z ustanovenia § 3d ods. 3 uvedeného zákona vyplýva, že komunikácie sú miestnymi, len v prípade ak sú vo vlastníctve obce. Miestna komunikácia predstavuje všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obce, verejné priestranstvo, zároveň musia slúžiť miestnej doprave, musí existovať rozhodnutie príslušného cestného orgánu o ich zaradení do siete miestnych komunikácií. Nutnosť vydania tohto rozhodnutia vyplýva nielen z cestného zákona, ale vzhľadom na ustanovenie § 23 tohto zákona aj zo správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie primátora Mesta Bratislavy zo dňa 16.08.2010 a rozsudok Okresného súdu v Brezne č.k. 5C/221/2004 zo dňa 20.12.2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/40/2006 zo dňa 11.04.
1 O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania S.. D. R. a X.. K. R..
rozhodnutia o umiestnení stavby.
názoru krajského súdu správne orgány nepochybili, keď vzali do úvahy aj skutočnosti týkajúce sa práv vlastníkov susedného pozemku, keďže boli povinné posudzovať aj ochranu práv nadobudnutých inými osobami. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby ,,Polyfunkčný dom Hviezda“ v mimo odvolacom konaní považoval krajský súd za nepreukázaný aj spôsob a účel využitia miestnej komunikácie po jej vyradení zo siete miestnych komunikácii. Krajský súd preto konštatoval, že predloženie dokladov vyžadovaných správnym orgánom bolo opodstatnené a pre posúdenie žiadosti žalobcu relevantné. Správne orgány nepredloženie dokladov zo strany žalobcu vyhodnotili správne a konanie zastavili v súlade so zákonom. Krajský súd s poukazom na uvedené dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
názoru žalobcu sa krajský súd nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že cesty je možné zaradiť do siete miestnych komunikácií aj bez existencie rozhodnutia správneho orgánu a dokonca bez súhlasu vlastníka, pretože bez existencie rozhodnutia neexistuje skutočnosť, na základe ktorej došlo k zaradeniu ciest do tejto siete. Samotné konštatovanie, že už pred tým ako boli dotknuté cesty prevedené do majetku mesta išlo o miestne komunikácie je nesprávne a nepreukázané. Žalobca opätovne s poukazom na § 6 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a § 23 cestného zákona trval na tom, že na zaradenie do siete miestnych komunikácií sa rozhodnutie vyžaduje. Krajský súd sa nezoberal otázkou, či správny orgán vôbec mohol žalobcu žiadať o preukázanie požadovaných skutočností. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom nielen dotknutého pozemku, ale aj ,,miestnych komunikácii“, keďže tieto boli preukázateľne predané mestom subjektu súkromného práva, pričom v zmysle § 3d ods. 3 cestného zákona sú komunikácie miestnymi len v prípade, ak sú vo vlastníctve obce. Krajskému súdu vytýkal aj to, že sa nevysporiadal s otázkou postupu správneho orgánu, ktorý je
3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. povinný vyradiť účelové komunikácie zo siete zo zákonom stanovených dôvodov, ktoré boli v danom prípade splnené. 11. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania pribratých účastníkov podali obsahovo zhodné odvolania pribratý účastník 1/ a pribratí účastníci 2/ až 5/ ktorými žiadali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zmenil tak, že im prizná náhradu trov konania vo výške 296,44 €. V odvolaniach uviedli, že objektom prieskumu súdu v správnom súdnictve je vzťah fyzická osoba - správny orgán v dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti. Preskúmanie tohto hmotnoprávneho vzťahu sa premieta do procesnej roviny v ustanovení § 250 ods. 1 veta prvá O.s.p. Je potrebné odlíšiť účastníka konania, ktorý je účastníkom z dôvodu originálneho hmotnoprávneho vzťahu a na strane druhej účastníka, ktorého práva a povinnosti sú závislé od výsledku prieskumu. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému by sa tiež mohla chápať ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Pribratý účastník sa ocitol bez vlastnej vôle ex offo v konaní, ktoré nevyvolal a preto je primerané cez ustanovenie § 246c ods. 1 O.s.p. jeho právo na náhradu trov konania posudzovať
1 O.s.p.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
1 písm. d/ Správneho poriadku tzn. nemeritórne rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 02.07.2012 o vyradenie komunikácií vedených v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov mesta Banská Bystrica a Zjednodušenom tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov mesta Banská Bystrica ako komunikácie s označením 2.171, 4.260, P2, S1, S2 a S3, nachádzajúcich sa na parc.č. P. v k.ú. D. D. zo siete miestnych komunikácií mesta Banská Bystrica potvrdil. 20.
1 písm. d/ správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 21.
1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 22.
2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 23.
1 správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. 24.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je
viazaný a nemôže ho prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, s výnimkou, ak zrušuje rozhodnutie správneho orgánu
3 O.s.p. Odvolací súd preto konštatuje, že vyššie uvedené žalobné námietky, ktoré po stránke meritórnej by mohli spochybňovať iba rozhodnutie vo veci samej, sú z tohto pohľadu predčasné alebo nedôvodné.
1 Správneho poriadku. Súčasťou výzvy bolo poučenie, že ak žalobca doklady v stanovenej lehote nepredloží, správny orgán konanie zastaví. 31.
názoru odvolacieho súdu správny orgán nepostupoval v rozpore so zákonom pokiaľ k žiadosti požadoval priložiť vyššie uvedené podklady, čím zohľadnil právny stav predovšetkým vo vzťahu k existencii rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2006-618/1341-1;OŠSS.kl zo dňa 02.10.2006, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby ,,Novostavba rodinného domu“ na parc.č. P. a parc. č. P. v k.ú. D. D. pre stavebníkov S.. V uvedenom rozhodnutí bola okrem iného určená aj podmienka prístupu na pozemok z mestskej verejnej komunikácie cez miestnu komunikáciu parc.č. XX. a P. a parkovisko za kinom Hviezda. Pre uvedenú stavbu bolo stavebným úradom vydané aj stavebné povolenie pod č.j. RV 12476/2007-Že zo dňa 06.03.2008, ktoré vychádzalo z riešenia komunikačného prístupu v zmysle rozhodnutia o umiestnení stavby. Vzhľadom na existenciu týchto rozhodnutí, z ktorých nepochybne vyplýva aj požiadavka na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam účastníkov konania S. bola dôvodná aj výzva na predloženie dohody s týmito účastníkmi alebo iného návrhu upravujúceho komunikačný prístup k pozemkom na parc.č. P. a na parc.č. P. v k.ú. D. D.. Uvedeným postupom tak správne orgány rešpektujúc zásadu zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku zohľadnili práva a právom chránené záujmy vlastníkov dotknutých nehnuteľností.
1 písm. d/ správneho poriadku. 34. Poukazujúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie o zastavení konania
1 písm. d/ správneho poriadku sú vydané v súlade so zákonom, dôsledne rešpektujúc zásady správneho konania, preto za daných okolností neboli podmienky pre ich zrušenie.
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. 37. Použitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.,
ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Primeranosť znamená obdobné použitie, t.j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení O.s.p., ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva (§ 244 O.s.p.) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať. 38. V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým
1 O.s.p.,
ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 O.s.p. 39. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997) je tiež ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (pozri bližšie Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 212/09-26). 40. Z uvedeného je zrejmé, že
1 O.s.p. v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi. 41. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania
1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí
1 veta druhá O.s.p. pribrať do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol.
ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“. 43. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému a pribratým účastníkom zákon priznanie trov konania neumožňuje. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.