2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa z
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie a potvrdil územné rozhodnutie Obce Bolešov (ďalej aj „stavebný úrad“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) č. 135/2012-TS1-A/10 z 26. septembra 2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydané
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ na pozemkoch parc. č. W. (pôvodné katastrálne územie L.), XX/X (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/X, XX. (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/X, .(W., pôvodné katastrálne územie L.), XXX/XXX (pôvodné katastrálne územie L.), W. katastrálne územie X.,
výkresu č. 3 „Situácia na podklade KN“ z dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej Ing. N. P.. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzajúc zo zásady, že cesty II. a III. triedy musia byť vo vlastníctve samosprávneho kraja [§ 3d ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)] rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
krajského súdu vo veci nebolo sporné, že záväzná časť územného plánu obce Bolešov stanovuje, že od mosta cez Váh po cestu II/507 bude realizovaná cesta III. triedy. Spornou bola
krajského súdu otázka právneho posúdenia a to, či umiestňovaná stavba spĺňa atribúty cesty III. triedy a teda, či napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je vydané v súlade s územným plánom obce Bolešov. Krajský súd poukázal na to, že v predmetnej veci správny orgán prvého stupňa
rozhodnutie o umiestnení stavby s tým, že stavba je
a/ stavebného zákona účelovou komunikáciou. Pokiaľ v záväznej časti územného plánu obce Bolešov je uvedené, že sa od mosta cez Váh po cestu II/507 bude realizovať cesta III. triedy, nemôže byť potom prvostupňové rozhodnutie a následne rozhodnutie žalovaného vydané v tom zmysle, že umiestňovaná stavba je účelovou komunikáciou. Na to, aby sa mohlo konštatovať, že vydané rozhodnutie je v súlade s územným plánom obce Bolešov
krajského súdu nepostačuje, že umiestňovaná stavba - cestná komunikácia spĺňa atribúty cesty III. triedy z hľadiska technického, ale je potrebné, aby spĺňala atribúty cesty III. triedy aj z právneho hľadiska, čo v danom prípade splnené nie je, keďže táto cestná komunikácia je vo vlastníctve Spoločnosti Stredné Považie, a.s., čo je v rozpore s ustanovením § 3d ods. 2 veta prvá cestného zákona, v zmysle ktorého cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Krajský súd v tejto súvislosti doplnil, že žiadny osobitný predpis neustanovuje, že súdenej veci sa týka výnimka zo zásady, že cesta III. triedy musí byť vo vlastníctve samosprávneho kraja. Preto pokiaľ umiestňovaná stavba je vo vlastníctve právnickej osoby Spoločnosť Stredné Považie, a.s., ide
krajského súdu o rozpor so záväznou časťou územného plánu obce Bolešov, na ktorú vadu bol žalovaný povinný prihliadnuť, a pokiaľ tak neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Ostatné žalobné námietky neboli
krajského súdu buď spôsobilé na súdny prieskum vzhľadom na koncentračnú zásadu
1 stavebného zákona alebo boli nedôvodné. Priznanú sumu náhrady trov právneho zastúpenia žalobcom krajský súd odôvodnil tým, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
piatej časti OSP je
4 veta prvá vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) jedna šestina výpočtového základu, čo je v roku 2013 suma 130,16 € a v roku 2015 suma 139,83 €. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im krajský súd
1 OSP priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok 70,- € (iné trovy konania) a náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a príprava zastúpenia [§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.] a podanie žaloby na súd [§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.], za jeden úkon právnej služby v sume 139,83 € - účasť na pojednávaní súdu dňa
stavebného zákona mohol krajský súd podrobiť súdnemu prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred správnym orgánom prvého stupňa v lehote do 14. mája 2012, pričom takéto námietky boli vznesené iba zo strany sedemnástich osôb. V zmysle § 250 ods. 1 veta druhá OSP bolo
krajského súdu úplne postačujúce, aby v súdenej veci ako žalobca bola označená čo i len jedna osoba z osôb, ktoré v lehote do
Krajský súd
pribratého účastníka v 1. rade nevzal do úvahy vyjadrenie obce Bolešov,
ktorého je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom obce Bolešov, pričom ide o najpovolanejší výklad územného plánu, pretože sa k nemu vyjadril ten, kto ho schvaľoval, teda obec. Pribratý účastník v 1. rade poukázal na § 8 stavebného zákona a uviedol, že z hľadiska priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, čo je podstatou územnoplánovacej dokumentácie, predmetná cesta, ktorá spĺňa technické parametre cesty III. triedy nemôže byť a nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce Bolešov. Krajský súd
pribratého účastníka v 1. rade pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo zmyslu územného plánu obce Bolešov ale prísne formalisticky sa upol na kritérium, ktoré nie je pre vec rozhodujúce. Ak platí, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým
zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája 2013), potom uvedené argumentom a maiori ad minus musí
pribratého účastníka v 1. rade platiť aj o všeobecne záväzných nariadeniach prijatých obcou, ktorými sa záväzná časť územného plánu schvaľuje. Účelom ustanovení cestného zákona, ktoré upravujú vlastníctvo jednotlivých pozemných komunikácií, je
pribratého účastníka v
názoru žalovaného môže byť dočasne vo vlastníctve navrhovateľa územného konania a nie je zákonnou podmienkou, že takáto komunikácia musí byť v správe samosprávneho kraja, keďže nie je zatiaľ cestou III. triedy, aj keď z hľadiska technického takéto parametre spĺňa a vo výhľade
územnoplánovacej dokumentácie ňou má byť. Žalovaný poukázal na to, že predmetnú cestnú komunikáciu bude prevádzkovať stavebník iba po určitú dobu, kým nebude uzatvorená skládka odpadov Luštek, o čom svedčí aj zmluva uzavretá medzi stavebníkom a obcou Bolešov o odovzdaní tejto komunikácie obci po uzatvorení skládky odpadov. V územnom pláne obce Bolešov nie je
žalovaného jednoznačne určené, že umiestňovaná cestná komunikácia v dotknutom priestore musí byť len cesta III. triedy. V zmysle územného plánu obce Bolešov je možné z hľadiska priestorového usporiadania a funkčného využitia dotknutého územia umiestniť na ňom aj účelovú príjazdovú a prístupovú komunikáciu, prípadne zbernú komunikáciu. Žalovaný poukázal tiež na to, že k dokumentácii pre územné rozhodnutie sa súhlasne vyjadrili všetky dotknuté orgány, a to aj orgány územného plánovania, teda obec Bolešov a Trenčiansky samosprávny kraj. Podmienky vyplývajúce z týchto záväzných stanovísk boli premietnuté do výrokovej časti územného rozhodnutia. V žiadnom z týchto stanovísk nie je uvedené, že by územným rozhodnutím umiestnená stavba účelovej komunikácie bola v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou platnou pre dané územie. Z uvedených dôvodov sa žalovaný stotožnil s odvolacím návrhom pribratého účastníka v 1. rade. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podali proti výroku rozsudku krajského súdu o náhrade trov konania odvolanie žalobcovia, namietajúc, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP]. Žalobcovia v odvolaní poukázali na § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v ktorom je stanovený systém výpočtu tarifnej odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Odôvodnenie nepriznania časti náhrady trov právneho zastúpenia krajským súdom nemá
žalobcov oporu v zákone.
žalobcov je nemysliteľné, aby pri zrušení celého napadnutého rozhodnutia bola miera úspechu posudzovaná
množstva úspešných žalobných dôvodov, zvlášť keď sa jedná o pochybenie orgánu štátnej správy. Žalobcovia poukázali na to, že v tomto prípade každý z nich musí zaplatiť advokátovi odmenu a zároveň
1 OSP má každý úspešný žalobca právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Žalobcovia namietali, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto prípade postačovalo, aby žalobu podal len jeden zo žalobcov, avšak nijakým spôsobom nezohľadnil práva ostatných žalobcov, ktorí mali záujem podať žalobu a túto aj podali. Názorom krajského súdu, koľko osôb má byť žalobcom vo veci, sa
žalobcov neprimerane zasahuje do práva žalobcov na súdnu ochranu. Na podporu svojich tvrdení poukázali žalobcovia na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo/105/2007 z
žalobcov v napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek právne odôvodnenie k dôvodom, pre ktoré im krajský súd uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 238/2008 z
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa z 10. mája 2013, ktorým
2 správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil územné rozhodnutie obce Bolešov č. 135/2012-TS1-A/10 z 26. septembra 2012 vydané
stavebného zákona o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ na pozemkoch parc.č. W. (pôvodné katastrálne územie L.), XX/X (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/X, XX. (pôvodné katastrálne územie L.), XXXX/X, (KN-C XXX, pôvodné katastrálne územie L.), XXX/XXX (pôvodné katastrálne územie L.), W. katastrálne územie X.,
výkresu č. 3 „Situácia na podklade KN“ z dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej Ing. N. P.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania pribratého účastníka v 1. rade, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodneníb napadnutého rozsudku krajského súdu vo veci samej. Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku vo veci samej, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby odvolací súd nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu dopĺňa nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).
1, ods. 2 a ods. 3 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria
1 veta prvá, ods. 2 a ods. 3 písm. b/ stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.
3 a ods. 6 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
a/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnení stavby.
1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu
odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi
odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
2 veta prvá cestného zákona cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Úlohou a cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenia v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku pri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Konanie o umiestnení stavby je územným konaním, ktorým sa prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, ktorým je aj rozhodnutie o umiestnení stavby
a/ stavebného zákona], je územný plán obce alebo zóny (§ 27 ods. 6 a § 37 ods. 1 veta prvá stavebného zákona). Je nepochybné, že v preskúmavanej veci pre vydanie územného rozhodnutia
stavebného zákona mal stavebnému úradu ako záväzný podklad slúžiť Územný plán obce Bolešov, schválený uznesením Obecného zastupiteľstva obce Bolešov č. 14/2008 z
stavebného zákona rozhodla o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ s tým, že umiestňovaná stavba má byť účelovou komunikáciou
3 písm. a/ stavebného zákona. Bývalý Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa z 10. mája 2013
2 správneho poriadku uvedené územné rozhodnutie obce Bolešov potvrdil. Na základe uvedeného dospel odvolací súd rovnako ako krajský súd k záveru, že územné rozhodnutie obce Bolešov o umiestnení stavby - účelovej komunikácie je v rozpore s Územným plánom obce Bolešov, v ktorého záväznej časti je uvedené, že v dotknutej časti územia sa má realizovať cesta III. triedy. Cestný zákon v § 3d ods. 2 veta prvá upravuje, že cesty III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom krajského súdu, že na to, aby sa v tomto prípade mohlo konštatovať, že vydané územné rozhodnutie obce Bolešov je v súlade s Územným plánom obce Bolešov nepostačuje, že umiestňovaná stavba - cestná komunikácia spĺňa technické parametre cesty III. triedy, ale je potrebné, aby spĺňala atribúty cesty III. triedy aj z hľadiska právneho, čo v danom prípade umiestňovaná účelová komunikácia nespĺňa, keďže je vo vlastníctve právnickej osoby a nie samosprávneho kraja, pričom osobitný predpis neustanovuje, že tohto prípadu sa týka výnimka zo zásady, že cesta III. triedy musí byť vo vlastníctve samosprávneho kraja. Z dôvodu, že samotný zákon (§ 3d ods. 2 veta prvá cestného zákona) vyžaduje, aby cesty III. triedy boli vo vlastníctve samosprávneho kraja, neobstojí námietka pribratého účastníka v
1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu
3 V ustanovení § 250k ods. 1 veta tretia OSP je pre náhradu trov konania uvedená výnimka zo zákonnej zásady zodpovednosti účastníkov za výsledok konania, ktorá spočíva v možnosti súdu nepriznať, či znížiť náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech celkom alebo sčasti. Hoci bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie trov konania zákon neupravuje, ustanovuje, že súd takto môže postupovať, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom posúdenie splnenia podmienok pre postup
takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta úspešného účastníka (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/253/2010 z
1 stavebného zákona mohol krajský súd podrobiť súdnemu prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred správnym orgánom prvého stupňa v lehote do
vlastnej úvahy nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ak zistí dôvody hodné osobitného zreteľa, nepovažoval za právne relevantnú odvolaciu námietku žalobcov, že v predmetnej veci ide o obligatórne zastúpenie žalobcov advokátom. Porušením práva na spravodlivý proces
článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi
jej článku 47,
odvolacieho súdu nie je také rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu nákladov na zastupovanie advokátom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/133/2013-400 z 20. mája 2015 ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že sčasti úspešným žalobcom (v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku krajského súdu vo veci samej mali žalobcovia úspech, avšak v konaní o odvolaní proti výroku rozsudku krajského súdu v časti náhrady trov konania žalobcovia úspech nemali) z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovaný nedal svojím konaním podnet na podanie odvolaní. Žalovanému v správnom súdnictve náhrada trov konania neprináleží. Krajská prokuratúra v Trenčíne a pribratí účastníci v 1. až 5. rade nepodali návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.