2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/176348/2015/4985 zo dňa 27.04.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom súdneho prieskumu bolo uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I. č. 9102301/5/89885/2015 zo dňa
tohto zákona vrátená. Priznaný úrok je 1.060.493,08 € namiesto 1.059.333,44 €. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že žalobca dňa
6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon o správe daní alebo ZSDP) úrok v žalobcom požadovanej výške nepriznal s odôvodnením, že nadmerný odpočet DPH nie je preplatkom a jeho použitie je upravené osobitne v ods. 8 § 63 zákona o správe daní. Uviedol, že nadmerný odpočet bol žalobcovi priznaný na základe rozsudku NS SR zo dňa 29.11.
názoru súdu nulitné rozhodnutie. O odvolaní žalobcu teda nebolo rozhodnuté. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. 1/222/2444-26321/2005/991031-r zo dňa 02.05.2005 tak, že napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I. č. 600/230/133701/2003 zo dňa 07.11.2003, potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S 168/05-44 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1/222/2444-26321/2005/991031-r zo dňa 02.05.2005 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I. č. 600/230/133701/2003 zo dňa 07.11.2003 o nepriznaní úroku žalobcovi z nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 1994 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane priznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za obdobie september 1994 v sume 48.438.228,- Sk rozhodnutím zo dňa 18.01.2001, pričom toto rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 112-113/
názoru súdu, viazaný existujúcim rozhodnutím colného orgánu o vývoze tovaru, ktorým bola
4 Colného zákona, jednotná colná deklarácia potvrdená colným orgánom. Ak mal správca dane pochybnosť o zrealizovaní obchodu, a teda zisťoval skutočnosti pre správne vyrubenie dane, mal vykonať dokazovanie a následne vo veci rozhodnúť v súlade s lehotami
511/1992 Zb. V tejto súvislosti súd konštatoval, že spis žalovaného je neúplný, keďže neobsahuje jednotnú colnú deklaráciu zo dňa 22.09.1994, ktorá bola v dôsledku chyby následne zrušená a bolo vydané rozhodnutie Colnice Bratislava o oprave hodnoty tovaru v JCD zo dňa 22.09.1994, pričom žalobca predložil daňovým orgánom opravenú jednotnú colnú deklaráciu zo dňa 10.01.1995 ku vývozu tovaru zo dňa 22.09.1994, ktoré doklady sa však v spise žalovaného nenachádzajú.
4 Colného zákona platí, že ak je výrokom rozhodnutia v colnom konaní potvrdené colné vyhlásenie podané písomne, stávajú sa obsah tohto vyhlásenia a skutočnosti,
ktorých sa tovar prepustí, súčasťou rozhodnutia.
uvedeného ustanovenia v spojení s § 26 zákona č. 511/1992 Zb., boli daňové orgány obsahom JCD viazané, nakoľko sa tento stal obsahom právoplatného rozhodnutia v colnom konaní. Ďalej súd konštatoval, že správca dane pochybil, keď prerušil daňové konanie
ZSDP, keďže konanie prerušil z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke v zmysle § 26 ZSDP vo veci prešetrenia pôvodu tovaru, ktorého sa týka vrátenie nadmerného odpočtu a prešetrenia dodania tovaru zahraničnému odberateľovi. V prípade, ak mal správca dane podozrenie, že pri vývoze ortuti došlo k trestnej činnosti, mal konanie prerušiť z dôvodu
1, 2 ZSDP s tým, že je tu podozrenie zo spáchania trestného činu a o tejto otázke si nemôže urobiť úsudok. Zároveň mal dať podnet na začatie trestného stíhania. Z uvedeného dôvodu však konanie nebolo prerušené. Ak mal správca dane pochybnosť o zrealizovaní obchodu, mal vykonať dokazovanie za týmto účelom a následne vo veci rozhodnúť v súlade s lehotami stanovenými v § 30a zákona č. 511/1992 Zb. a potom by nebolo potrebné konanie prerušovať. Záverom súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie DR SR, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie sú nezákonné, avšak nakoľko spis žalovaného nie je úplný, nebolo možné preskúmať zákonnosť správnych rozhodnutí v celom rozsahu, a to konkrétne týkajúcom sa začiatku omeškania, keďže tento je priamo závislý od skutočnosti, kedy žalobca skutočne doručil správcovi dane opravenú jednotnú colnú deklaráciu zo dňa 10.01.
súdu, čestné vyhlásenie Ing. X. je dôkazom o doručení JCD správcovi dane dňa 25.1.1994. Súd skonštatoval, že žalovaný opätovne nepredložil súdu úplný správny spis, a to aj napriek tomu, že na jeho predloženie bol riadne písomne vyzvaný. Uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie úroku sa má posudzovať od času, kedy mu nadmerný odpočet mal a mohol byť vrátený, ak by orgány správy dane postupovali v konaní zákonným spôsobom. Nezákonný postup pritom začal už vydaním nezákonného rozhodnutia o prerušení konania č. 600/23- 43358/1994/Horak zo dňa 22.11.1994 a bol ukončený až vydaním rozhodnutia o priznaní nadmerného odpočtu DPH. Súd upriamil pozornosť aj na list Colného riaditeľstva SR zo dňa 10.11.1997 č. 5767/97-3, ktorý potvrdzuje, že vývoz tovaru bol trvale preukázaný už predložením prvej JCD s chybnými údajmi (§ 47 ods. 9 zákona č. 222/1994 Zb.), ako aj skutočnosť, že v účtovnej evidencii žalobcu neboli zistené nedostatky ani colnými orgánmi. Ohľadom začiatku omeškania súd uviedol, že žalovaný opomína skutočnosť, že zákonom boli určené lehoty na vykonanie daňovej kontroly a lehota
2 zákona o DPH časovo nadväzuje na lehotu
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zakazoval správcovi dane vykonávať daňovú kontrolu u žalobcu dlhšie, ako v lehote
Pri dodržaní zákona správca dane mohol a mal vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet, na ktorý mal zákonný nárok, a to najneskôr 13.02.
tohto zákona vrátená (priznaný úrok bol 1.059.333,44 €). Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 27.04.2015 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. 1100301/1/176348/2015/4985, ktorým zmenil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102301/5/89885/2015 zo dňa 14.01.2015 tak, že zvýšil úrok o sumu 1.159,64 €, teda zo sumy 1.059.333,44 € na sumu 1.060.493.08 €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu, ako aj z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 168/05, č. k. 2S 143/07, č. k. 1S 240/2010 a rozsudkov Najvyššieho súdu SR 4Sž/126/01, 8Sžf /41/2011 mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava žalobcovi priznal žalobcovi úrok za obdobie od 21.07.1998 do 18.01.2001, kedy bol daňový úrad v omeškaní so zaplatením žalobcovi nadmerného odpočtu DPH za september 1994. Lehotu od kedy začalo plynúť omeškanie daňového úradu počítal daňový úrad od 21.07.1998, t.j. deň nasledujúci po 20.07.1998, kedy uplynula lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za september 1994, pretože
žalovaného, kontrola nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 1994 mala byť ukončená v lehote 60-tich dní, t. j. do 10.07.1998 (od 07.11.1994 do 22.11.1994 - od začiatku kontroly do prerušenia konania Daňový úrad Bratislava počítal 15 dní a od začatia konania dňa 27.05.1998 počítal zostávajúcich 45 dní, t.j. ukončenie kontroly pripadalo na deň 10.07.1998).
názoru krajského súdu, žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi priznal úrok až od 21.07.1998 a nepriznal ho od 13.02.1995 ako správne uvádza žalobca a čo je konštatované aj vo vyššie uvedených rozsudkoch. Krajský súd v preskúmavanej veci skonštatoval, že predložený administratívny spis správneho orgánu nie je úplný. Aj napriek tejto skutočnosti však bolo možné z neho, ako aj z rozsudkov súdu týkajúcich sa preskúmavanej veci vyvodiť záver, že lehota na priznanie úroku začala plynúť 13.02.1995. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 143/07-180 bolo konštatované, že v spisovom materiáli žalovaného sa nachádza korešpondencia správcu dane s Ministerstvom financií SR, colnými úradmi v Českej a Slovenskej republike, Daňovými úradmi v Galante a Ružomberku, Finančným úradom Brno I, policajnými orgánmi prešetrujúcimi predmetnú obchodnú transakciu žalobcu, ďalej pôvodná JCD č. 1526203400406 potvrdená Colným úradom v Bratislave dňa 22.09.1994 s chybne uvedenou štatistickou hodnotou tovaru 197.950,
ktorej žalobca ako vývozca vyviezol do Českej republiky pre príjemcu Igona spol. s r.o. 209 kg technickej ortuti šedivej, opravená JCD potvrdená colnými orgánmi dňa 10.01.1995 s rovnakými údajmi ako sú uvedené na pôvodnej JCD s výnimkou údaja o štatistickej hodnote, ktorá bola v opravenej JCD zo dňa 10.01.1995 vyčíslená sumou 197.950.
ktorého správca dane prerušil konanie nezákonne: pri rozhodovaní o vrátení nadmerného odpočtu mal správca dane dodržať zákonom stanovené lehoty na rozhodnutie (§ 30 ZSDP). Súd ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, publikované pod č. Rs 60/2001,
ktorého platí, že ak sa daňový orgán dostal do omeškania uplynutím jednomesačnej lehoty od doručenia žiadosti o vrátenie preplatku na dani (§ 63 ods. 4), má žalobca v súlade s § 63 ods. 6 nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa, keď daňový orgán mal a mohol vrátiť daňový preplatok. Tunajší súd ustálil, že v prípade, ak žalobca predložil JCD zo dňa 22.09.1994, ako aj opravenú JCD zo dňa 10.01.1995 správcovi dane v lehotách, ako žalobca uviedol (25.01.1995), bol by žalobcom stanovený začiatok omeškania správne, t.j. zákonná lehota na rozhodnutie by uplynula 13.02.1995, preto je
názoru súdu zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že žalobcovi mal správca dane nadmerný odpočet vrátiť do 10 dní od skutočného ukončenia kontroly. Tunajší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach jednoznačne uviedol, že v danom prípade bolo treba zohľadniť nezákonný postup orgánov správy daní a nárok žalobcu na zaplatenie úroku posudzovať od času, kedy mu nadmerný odpočet mal a mohol byť vrátený, ak by orgány správy dane postupovali v konaní zákonným spôsobom. Nezákonný postup pritom začal už vydaním nezákonného rozhodnutia o prerušení konania č. 600/23-43358/1994/Horak zo dňa 22.11.1994 a bol ukončený až vydaním rozhodnutia o priznaní nadmerného odpočtu DPH. Už v rozsudku krajského súdu č. k. 2S 168/05-44 bolo konštatované, že príčinou nevyplatenia odpočtu DPH bol nezákonný postup správcu dane a nie skutočnosť, že by žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku, keďže správca dane sám svojím postupom uznal a tento jeho názor potvrdil aj žalovaný, že na priznanie odpočtu DPH nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie a že ho bolo možné priznať už na základe žalobcom dovtedy predložených dôkazov. Zo skutkového hľadiska a z hľadiska vykonaných dôkazov sa pritom vecne oproti stavu, ktorý existoval v januári 1995, nič nezmenilo V prospech tvrdenia žalobcu o začiatku omeškania daňového úradu dňa 13.02.1995 svedčí aj skutočnosť, že z prílohy rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I č. 600/230/52183/10/KašP zo dňa 30.03.2010 vyplýva, že list žalobcu zo dňa 06.02.1995, ktorý bol správcovi dane doručený 08.02.1995, ktorým žalobca urgoval nevrátený nadmerný odpočet DPH obsahoval prílohu - kópiu opravenej JCD č. 1526203400406 s odtlačkom pečiatky colného orgánu s dátumom 10.01.1995 a list č. K-2087/94 Colnice Bratislava zo dňa 11.01.1995, ktorým colná odbočka ČSAD vyhovela žiadosti žalobcu o opravu JCD na základe predloženia kúpnej zmluvy.
žalobcu, tento list sa nachádzal v spise správcu dane, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca disponuje jeho kópiou, ktorej pravosť potvrdil sám správca dane. Medzinárodná výmena informácií, na ktorú sa napadnuté rozhodnutie odvoláva, nemá časový súvis s prerušením daňového konania. Z listu MF SR č. 8898/98-651 zo dňa 22.05.1998, na ktorý sa žalovaný odvoláva a od doručenia ktorého odvíja pokračovanie plynutia lehoty na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH vyplýva, že správca dane žiadal o predmetné informácie listom č. 600/240/48126/1998 zo dňa 27.04.1998, teda po viac ako troch rokoch po prerušení konania. Krajský súd zdôraznil, že na daňové konanie o uplatnenom nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorého súčasťou bola daňová kontrola, sa vzťahovali lehoty
1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, pričom čas vzniku omeškania s vrátením odpočtu je nutné viazať k okamihu, keď daňový orgán mohol a mal vrátiť daňový preplatok (viď rozhodnutie NS SR Rc 60/2001). Začatie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu a okamih vzniku omeškania správcu dane s jeho vrátením, v súvislosti s nárokom žalobcu na úrok z omeškania, teda z časového hľadiska musí nadväzovať na deň, kedy mal daňový orgán k dispozícii všetky podklady, na základe ktorých neskôr o vrátení nadmerného odpočtu rozhodol.
názoru krajského súdu je potrebné vychádzať zo základnej zákonnej premisy, že ak orgán správy daní neoprávnene zadržiava finančné prostriedky daňového subjektu, musí niesť s tým spojené následky vo forme úroku, a to aj vtedy, ak bol po dobu trvania daňového konania v dobrej viere, že zadržané prostriedky daňovému subjektu nepatria. Povinnosť zaplatiť sankciu za nesplnenie, či oneskorené splnenie daňovej povinnosti má totiž aj daňový subjekt, bez ohľadu na to, či si bol svojej daňovej povinností vedomý alebo nie. Pokiaľ teda daňový orgán v rámci daňovej kontroly nezistí skutočnosti odôvodňujúce nepriznanie uplatneného nadmerného odpočtu a vráti daňovému subjektu nadmerný odpočet na základe podkladov predložených v čase začatia kontroly, dostáva sa uplynutím lehôt na uskutočnenie daňového konania o vrátenie odpočtu do omeškania a je povinný priznať daňovému subjektu uplatnený úrok, nakoľko neoprávnene disponoval s prostriedkami daňového subjektu. To, že v danom prípade správca dane disponoval s prostriedkami žalobcu v sume zodpovedajúcej uplatnenému nadmerného odpočtu DPH už od roku 1995 až po rok 2001 potvrdil správca dane tým, že dňa 19.01.2001 vrátil žalobcovi nadmerný odpočet vychádzajúc z podkladov a skutkového stavu, ktorý bol správcovi dane známy už v januári 1995. Zodpovednosti za vzniknuté omeškanie sa
názoru súdu nemôže zbaviť tvrdením, že až do 10.7.1998 vykonával daňovú kontrolu, v rámci ktorej nezistil žiadne skutočnosti brániace vrátiť žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet. Žalovaný
názoru krajského súdu opomína, že zákonom určené lehoty na vykonanie daňovej kontroly a lehota
2 zákona o DPH časovo nadväzuje na lehotu
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zakazoval správcovi dane vykonávať daňovú kontrolu u žalobcu dlhšie ako v lehote
Pri dodržaní zákona správca dane mohol a mal vrátiť žalobcovi nadmerný odpočet, na ktorý mal zákonný nárok, a to najneskôr 13.02.
zákona o správe daní, vo veci prešetrenia pôvodu tovaru, ktorého sa týkalo vrátenie nadmerného odpočtu DPH a prešetrenie dodania predmetného tovaru zahraničnému odberateľovi. Dňa 26. 05. 1998 bola Daňovému úradu Bratislava I. doručená odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií.
názoru žalovaného, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote 60 dní, t. j. do
2 zákona o správe daní. Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH uplynula dňa
jeho názoru, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH uplynula dňa
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Nie je preto úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:
Čl. 183 ods. a 2 Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu.
1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), daňové konanie začaté
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.
ust. § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku, ak nemožno daňový preplatok použiť
odseku 1 alebo uplatniť postup
odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku
tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie
6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú
6 a 7. Z dôvodu zrovnoprávnenia postavenia správcu dane a daňového subjektu je prijatá právna úprava,
ktorej, ak správca dane vráti preplatok po ustanovenej lehote, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok v rozsahu uvedenom vyššie. Najvyšší súd Slovenskej republiky musí prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, ktorý v danej súvislosti správne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozhodnutie vo veci C - 120 /15 zo dňa 21. októbra 2015, v ktorom je riešený výklad čl. 183 Smernice č. 2006/112/ES ohľadom problematiky lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH daňovému subjektu. V predmetnom rozhodnutí bol prijatý právny názor,
ktorého, uvedený článok smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V texte predmetného rozhodnutia za Súdny dvor EÚ zaoberá otázkou primeranosti obdobia, po ktoré nemôže daňový subjekt, ktorý má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, disponovať s peňažnými sumami, ktoré mu majú byť vrátené. V danom prípade bol vzatý do úvahy aj právny názor vo veci C - 107/10,
ktorého, výpočet úrokov dlžných zo strany daňového orgánu, ktorý ako okamih, od ktorého plynie lehota nezobral deň, keď by mal byť nadmerný odpočet DPH obvykle vrátený v súlade so smernicou o DPH, je v zásade v rozpore s požiadavkami článku 183 smernice. Najvyšší súd s prihliadnutím na uvedené závery, preto musí súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval rozhodnutie žalovaného a správcu dane za v rozpore so zákonom, ak priznal žalobcovi úrok z omeškania s vrátením nadmerného odpočtu DPH za obdobie september 1994, až od 21.07.1998, t. j. po ukončení daňovej kontroly, trvajúcej od 07.11.1994. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), a preto je aj uvedený výklad čl. 183 Smernice č. 2006/112/ES pre žalovaného záväzný. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnil, na základe akej právnej úvahy dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu dní, za ktoré má byť počítaný úrok za oneskorene vrátený nadmerný odpočet DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, ktoré Krajský súd v Bratislave podrobne, logicky a vyčerpávajúco popísal v odôvodnení svojho rozsudku, na základe ktorých zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 127/2015-177 zo dňa 17.03.2016
1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pretože je vecne správny a v jeho konaní a rozhodnutí nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol
ust. § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mal úspech v konaní. Trovy pozostávajú z nákladov za právne zastúpenie, za úkon právneho zástupcu žalobcu - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 139,83 €, režijný paušál 8,58 €, spolu s DPH prináležiacou priznaným náhradám, v celkovej čiastke 178,09 €, uplatnenej právnym zástupcom žalobcu
1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.