ust. § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/1933 O-276/2015 zo dňa 08.07.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 186/14 - 1.0/pok/r./I. zo dňa 22.04.2015. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Banská Bystrica bolo rozhodnuté
ust. § 19 ods. 2 písm.
evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom vykonávala uvedenú pracovnú činnosť dňa 05.04.2014 v čase od 9:00 hod. do 20:30 hod. a tiež dňa 06.04.2014 v čase od 09:30 hod. do 18:50 hod. a nemala uzavretý pracovnoprávny vzťah
osobitného predpisu - zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a § za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na pracovisku Zmrzlina a cukráreň, na Námestí SNP č. 75/26 vo Zvolene zamestnával ako obsluhu zákazníkov fyzické osoby: - E. B., zamestnanú na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.03.2014, ktorá
evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom vykonávala pracovnú činnosť - obsluha zákazníkov dňa 11.03.2014 od 12:00 hod. do 14:00 hod. a v tomto čase nebola prihlásená v registri Sociálnej poisťovne (prihlásená do registra Sociálnej poisťovne bola dňa 11.03.2014 o 16:26 hod.), - H. E., zamestnanú na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 02.04.2014, ktorá vykonávala pracovnú činnosť - obsluha zákazníkov na pracovisku dňa 03.04.2014 od 7:30 hod. do 18:00 hod.
evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom a v tomto čase od 7:30 hod. do 14:43 hod. nebola prihlásená v registri Sociálnej poisťovne (prihlásená do registra Sociálnej poisťovne bola dňa 03.04.2014 v čase o 14:43 hod. elektronicky), a teda si nesplnil povinnosť
osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 5 000,- eur. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov
druhej hlavy piatej časti OSP a keďže dospel k záveru, že na strane správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by mohlo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia,
ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty ust. § 19 ods. 2 písm. a), bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. a inšpektorát práce postupoval v súlade s uvedeným ustanovením zákona, keď uložil pokutu vo výške 5 000,- eur, nakoľko išlo o nelegálnu prácu troch zamestnancov. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zákon nepozná zmierňovacie ustanovenie alebo odstraňovanie tvrdosti zákona pod hranicu 5 000,- eur, keďže v danom prípade ide o stanovenú dolnú hranicu, pod ktorú správny orgán nemôže pokutu uložiť. Prvostupňový súd síce uviedol, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v súvislosti s neprejednaním priestupku na ústnom pojednávaní, toto porušenie však
názoru prvostupňového súdu nebolo takého charakteru, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tento nedostatok žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ani nenamietal a taktiež ani v žalobe neuviedol, že by toto zmenilo jeho postavenie počas celého konania pred správnymi orgánmi. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol
ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech ich náhradu nepriznal. II. Odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní uviedol, že s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho právnym posúdením, ako aj samotným odôvodnením rozsudku žalobca nesúhlasí. Žalobca bol názoru, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 19 ods. 2 písm.
názoru žalobcu prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keď v rozhodnutí uviedol, že žalobca nelegálne zamestnával dve a viac osôb súčasne (troch zamestnancov), avšak zo správneho spisu a časového hľadiska vyplýva, že išlo o porušenie zákona vždy jedného zamestnanca a vždy v inom časovom úseku. Žalobca považoval rozsudok súdu za neurčitý a nepreskúmateľný, hlavne z dôvodu, že správny orgán aplikoval prvú časť právnej vety uvedenú v ust. § 19 ods. 2 písm.
názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil. Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 20.01.2016 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré súdu doručil dňa 20.04.2016, uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. Pre úplnosť upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že žalovaný v preskúmavanej veci vo svojom administratívno-deliktuálnom konaní s odkazom na § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. sa riadil príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. III. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, ods. 3 OSP). Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že Inšpektorát práce Banská Bystrica uskutočnil dňa 10.06.2014 u žalobcu výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. a na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Pri tomto výkone inšpekcie práce boli zistené nedostatky v oblasti pracovnoprávnych predpisov a v oblasti zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, o ktorých bol spísaný protokol č. IBB-278-67-2.7/P-B24,28-14 zo dňa 01.07.2014 (ďalej len „protokol“). Dňa 07.07.2014 splnomocnená zástupkyňa žalobcu doručila na Inšpektorát práce v Banskej Bystrici svoje písomné vyjadrenie k protokolu zo dňa 01.07.2014. v ktorom na svoju obhajobu uviedla argumenty ku skutočnostiam zisteným pri výkone inšpekcie práce. Na základe týchto skutočností bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 11.07.2014, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú časť. Prvostupňový správny orgán na základe poznatkov získaných v priebehu inšpekcie práce začal voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. a za správny delikt právne posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
2 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
82/2005 Z. z., tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
1 zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu alebo b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie
osobitného predpisu.
2 zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
osobitného predpisu a nesplnila povinnosť
osobitného predpisu alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie
osobitného predpisu.
2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať
2 a 3
82/2005 Z. z., postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.
1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy
odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy
odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.
3 písm. i), písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút
, 20
2 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
osobitného predpisu, od 300 eur do 33 000 eur,
2 písm. b) až i)
6 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
odseku 2 písm.
3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie
e)
1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
1
1, ods. 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. Najvyšší súd SR dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy OSP (§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu nie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto konkrétnom prípade ide o špecifickú situáciu, nakoľko v zmysle zistených skutočností sa žalobca mal protiprávneho stavu dopustiť tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby - F., spočívajúcu v obsluhe zákazníkov, ktorá
evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom vykonávala uvedenú pracovnú činnosť dňa 05.04.2014 v čase od 09:00 hod. do 20:30 hod. a dňa 06.04.2014 v čase od 09:30 hod. do 18:50 hod., pričom nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah
osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. a závislú prácu - E., ktorá bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 10.03.2014, ktorá
evidencie dochádzky predloženej zamestnávateľom vykonávala pracovnú činnosť - obsluha zákazníkov dňa 11.03.2014 od 12:00 hod. do 14:00 hod. a v tomto čase nebola prihlásená v registri Sociálnej poisťovne, kde bola prihlásená až 11.03.2014 o 16:26 hod. a ďalej sa dopustil nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu - H., ktorá bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 02.04.2014, ktorá vykonávala pracovnú činnosť - obsluha zákazníkov na pracovisku dňa 03.04.2014 od 07:30 hod. do 18:00 hod., pričom do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená dňa 03.04.2014 o 14:43 hod. Tieto skutočnosti žalovaný správny orgán v súvislosti s ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. vyhodnotil ako porušenie zákona v dôsledku čoho uložil žalobcovi
ust. § 19 ods. 2 písm.
názoru odvolacieho súdu v tomto prípade správne orgány zo zisteného skutkového stavu vyvodili nesprávny právny záver. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 186/14 - 1.0/pok/r./I. zo dňa 22.04.2015 je zrejmé, že prvostupňový správny orgán rozhodoval
ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., z ktorého vyplýva oprávnenie inšpektorátu uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur, ak ide o nelegálne zamestnávanie „dvoch a viac fyzických osôb súčasne“, najmenej 5 000,- eur. Z citácie vyššie uvedenej právnej normy je zrejmé, že táto v sebe zahŕňa dve možnosti správneho trestania za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania: - sankciu od 2 000,- eur do 200 000,- eur, - v prípade, že by išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur. V nadväznosti na odôvodnenie tohto rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že v danom prípade nie je senátu odvolacieho súdu dostatočne zrejmé, ktorú časť vyššie uvedenej právnej normy žalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní aplikoval. Z dikcie tohto ustanovenia je
názoru odvolacieho súdu zrejmé, že prvú časť tejto právnej normy, pri ktorej je možné uložiť sankciu „od 2 000,- eur do 200 000,- eur“ je nesporne možné aplikovať v prípade porušenia nelegálneho zamestnávania u jedného zamestnanca, keďže druhá časť tejto právnej normy hovorí o zamestnávaní „dvoch a viacerých osôb súčasne“, v prípade ktorého je možné uložiť sankciu najmenej „5 000,- eur“. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaných správnych orgánov nie je dostatočne zrejmé,
čoho bola sankcia 5 000,- eur v danom prípade žalobcovi uložená. Za predpokladu, že žalovaný správny orgán konštatoval nelegálne zamestnávanie u jednej fyzickej osoby, mohol síce uložiť sankciu 5 000,- eur, keď aplikoval prvú časť právnej normy, t. j. rozpätie od 2 000,- eur do 200 000,- eur. V takomto prípade, však bolo jeho povinnosťou uloženú výšku sankcie riadne odôvodniť, vychádzajúc z ustanovení § 19 ods. 6 citovaného zákona, hlavne s ohľadom na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, ako aj počet zistených zamestnancov. V prípade, ak ukladal sankciu za nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb „súčasne“, a uložil sankciu na dolnej hranici, t. j. 5 000,- eur, bolo jeho povinnosťou v administratívnom konaní preukázať splnenie skutkovej podstaty tejto právnej normy, t. j. splnenie podmienky nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb „súčasne“. Senát odvolacieho súdu tak považuje obe rozhodnutia žalovaného správneho orgánu za neurčité a nepreskúmateľné, keď správny orgán aplikoval síce správne právnu normu (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1) na zistený skutkový stav veci, avšak vyššie uvedený rozpor neobjasnil. Takéto odôvodnenie rozhodnutia potom nezodpovedá ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu upozorňuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu: „Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/226/04 zo dňa 19.10.2005) a taktiež, že: „Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2012). Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS/10/2009, II. ÚS/234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS/92/09, ÚS/17/99 nález z 22.09.1999, I. ÚS/44/1999 nález z 13.10.1999).
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu v odvolaní namietanom rozsahu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, nakoľko dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, preto postupom
ust. § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/125/2015-62 zo dňa 20.01.2016 zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.07.2015, č. OPS/BEZ/2015/1933 O-276/2015 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 22.04.2015, č. k. 186/14 - 1.0/pok/r./I. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
ust. § 250j ods. 7 OSP, správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní zaujať stanovisko k námietkam žalobcu a svoje rozhodnutie v naznačenom smere presvedčivo odôvodniť. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobu aj za odvolanie po 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za 3 úkony právnej služby takto: - 2 úkony právnej pomoci v roku 2015 á 139,83 eura + 2x režijný paušál 8,39 eura - jeden úkon právnej pomoci v roku 2016 á 143,- eur + 8,58 eura režijné výdavky,
ustanovení § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c), g) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú v celosti 448,02 eura a 140,- eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanú žalobu a odvolanie. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca žalobcu si výšku trov právneho zastúpenia nevyčíslil, súd mu ich priznal s ohľadom na ust. § 151 ods. 2 veta prvá OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). S poukazom na ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.