Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1So/28/2016 Identifikačné číslo spisu: 5015201038 Dátum vydania rozhodnutia: 17.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:

§ 60. Za 16.

skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2%

§ 60. Za 21.

skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3%

§ 60. Za 26.

skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1%

§ 60

, najviac však do 60%

§ 60

. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie služby v rozsahu 81 dní. Podľa § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do

1. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zák. č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z. z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby (§ 39 tohto zákona). Nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznávajú aj tým poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. Zachovanie nárokov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií spočíva v určení „nižšieho“ dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií, hodnotení doby služby ako obdobia dôchodkového poistenia, hodnotenia príjmov dosiahnutých počas doby služby v rozsahu zodpovedajúcom osobným vymeriavacím základom a určení sumy dôchodkovej dávky podľa zák. č. 461/2003 Z. z., ako aj v sume určenej podľa právnych predpisov účinných do
2. decembra 2003 a následnom priznaní dôchodkovej dávky v sume, ktorá je vyššia. Aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku a dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. a/alebo II. kategórie funkcií v súlade s ustanovením § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. a ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným napríklad v rozsudku č. 9So/138/2011 z
3. augusta 2012: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme“, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia; nebolo v ňom však zohľadnené zaradenie doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií. Pretože súčasťou hodnotenia doby služby sú aj príjmy dosiahnuté počas doby služby, z týchto je potrebné vychádzať pri určenie osobných vymeriavacích základov. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozhodnutí číslo R 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ak bol poistencovi priznaný príspevok, a tiež podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/138/2011 z
4. augusta 2012, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorý znie „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ Preto má odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky odporkyne. Ani samotná navrhovateľka netvrdila, že jej vznikol nárok na skorší odchod do dôchodku. Naopak, správne poukázala na zachovanie ostatných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do I. resp. II. kategórie funkcií. Skutočnosť, že navrhovateľka získala vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia dobu dôchodkového poistenia v rozsahu postačujúcom na vznik nároku na starobný dôchodok napokon nemohla mať vplyv na zachovanie vyššie spomenutých nárokov (prepočet sumy starobného dôchodku aj podľa úpravy platnej do 31.12.2003) ako aj na potrebu zhodnotiť tzv. zvyškovú dobu služby, ktorá vzhľadom na právnu úpravu podľa § 39 zák. č. 328/2002 Z.z. nemohla byť zhodnotená v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 od. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1, § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, lebo hoci bola v konaní úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).