3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľka nedoplnila svoj návrh o požadované zákonné náležitosti (konkrétne o originál alebo overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve, čestné vyhlásenie o neexistencii prekážky skôr začatej veci a informáciu o bydlisku P. K.), a to i napriek tomu, že ju na doplnenie súd vyzval uznesením z 20. februára 2009, č.k. 10 Cudz 152/2008-17, ktoré zástupkyňa na doručovanie písomností prevzala osobne dňa 6.3.2009. O náhrade trov konania súd rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku
1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že výzva súdu jej nebola doručená, preto potrebné náležitosti nemohla doplniť v stanovenej lehote. V snahe o nápravu navrhovateľka v odvolaní všetky požadované náležitosti predložila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu (§ 10 ods. 2 O.s.p.) v prvom rade skúmal, či bolo odvolanie podané v lehote. Po oboznámení sa s údajmi na poštovej obálke súd zistil, že poštová pečiatka je nečitateľná a nie je možné určiť presný dátum, kedy bola zásielka s odvolaním odovzdaná na poštovú prepravu, pričom vznikla odôvodnená pochybnosť o včasnosti jej podania, nakoľko zo súdneho spisu je zrejmé, že odvolanie bolo súdu doručené dňa 19.6.2009 a lehota na podanie odvolania uplynula dňom 1.6.2009. Za účelom prešetrenia týchto skutočností bol spis vrátený krajskému súdu, ktorému sa však ani po viacerých šetreniach nepodarilo požadované skutočnosti zistiť. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 331/04 zo 16. marca 2005,
ktorého „vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich nesplnení, ale ich nesplnenie musí byť preukázané mimo rozumných pochybností, a teda pokiaľ súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol“, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky nemohol odmietnuť ako podané oneskorene, ale sa ním musel zaoberať. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozhodnutie krajského súdu preskúmal
1 O.s.p. a vec prejednal bez nariadenia pojednávania
2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a rozhodnutie je treba zrušiť.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho 4 Uro 1/2010 3 vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis. Navrhovateľ je tiež povinný k návrhu pripojiť originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení, potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá, a úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.
odseku 3 tohto ustanovenia súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto následku musí byť navrhovateľ poučený.
1 písm. i/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. Keďže navrhovateľka odstránila nedostatky svojho návrhu tak, že spolu s odvolaním predložila chýbajúce zákonom predpísané náležitosti potrebné na rozhodnutie o uznaní cudzozemského rozhodnutia
2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, t.j. originál osvedčenia o štátnom občianstve, čestné vyhlásenie o neexistencii prekážky skôr začatej veci a informáciu o bydlisku P. K., čím došlo k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo vydané zastavujúce uznesenie, a teda k naplneniu dôvodov na jeho zrušenie
1 písm. i/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 4 Uro 1/2010 4 Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky podotýka, že ak by rozhodol inak a stotožnil sa s rozhodnutím krajského súdu o zastavení konania pre nedoplnenie náležitostí návrhu na uznanie cudzozemského rozhodnutia, porušil by tým ústavné právo navrhovateľky na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a odňal by jej tým možnosť konať pred súdom. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. marca 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.