2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení (ďalej aj „ZKV") vylúčenia predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a.s., Nitra (ďalej aj úpadca).
žalobcov dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi FNM SR, úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o., čím mala byť splnená povinnosť úhrady záväzku úpadcu voči Fondu národného majetku. 6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 6K/105/2001 zo dňa 23.7.2001 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, pričom až dňa 9.6.2009 boli do súpisu konkurznej podstaty úpadcu
7. Súd prvej inštancie prioritne riešil ako spornú otázku aplikácie ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (zákon o veľkej privatizácii, ďalej len „ZVP"), v súvislosti s jeho novelou číslo 190/1995 Z. z., účinnou odo dňa 14.09.1995, na daný právny vzťah. 8.
súdu prvej inštancie predstavuje ustanovenie § 19a ZVP normu, ktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity. Toto ustanovenie prinieslo zmeny práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona, a to podmienenie následného predaja privatizovaného majetku predchádzajúcim súhlasom fondu, a zároveň s novou povinnosťou nadobúdateľa tohto majetku - povinnosťou použitia výťažku z následného predaja na úhradu záväzkov voči fondu pod sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu, ako aj úkonov naň nadväzujúcich.
súdu prvej inštancie kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov, ako aj zmluva o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpna zmluva o prevode stavby zo dňa 24.6.2002 medzi žalobcami a ich vlastníckymi predchodcami, sú platnými právnymi úkonmi, na základe čoho žalovanému uložil predmetné nehnuteľnosti vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty. 14. Proti rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ") v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov zamietne a zaviaže ich na úhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15.
žalovaného súd vo vzťahu k posúdeniu platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov síce dôkladne zistil skutkový stav, tento však nesprávne právne posúdil a vyvodil z neho nesprávne právne závery. Žalovaný považuje odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom aplikácie § 19a ZVP za nedostačujúce, nakoľko
neho má toto ustanovenie kogentný charakter a neupravuje žiadnu výnimku, ktorá by umožňovala FNM SR na základe vlastného uváženia modifikovať zákonom uloženú povinnosť použiť všetky prostriedky získané z predaja prednostne na úhradu záväzkov dlžníka voči fondu.
Žalovaný považuje postup súdnej exekútorky po vydaní príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností úpadcu, ktorý vykonala priamym predajom s vopred dohodnutým kupujúcim bez exekučnej dražby a bez následného schválenia príklepu súdom, priamo v rozpore s Exekučným poriadkom.
ust. § 19a ZVP, ale aj
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku konania v rozpore so zákonom - Exekučným poriadkom. Absolútne neplatná je tak aj následne uzavretá kúpna zmluva so žalobcami. Súd prvej inštancie skutkové zistenia, týkajúce sa porušenia povinnosti
ZVP v spojení s odvolaním sa na objektívnu nemožnosťou uhradiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov prednostne na záväzky voči FNM SR v priebehu exekučného konania, nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie. 20. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania. Majú za to, že ustanovenie § 19a ZVP nie je interpretačne dokonalé a nie je v ňom ani obsiahnutá lehota, dokedy má dôjsť k plneniu.
žalobcov toto ustanovenie obsahuje dva limity, a to udelenie predchádzajúceho súhlasu a odovzdanie kúpnej ceny predávajúcemu. Nie je dostatočne definovaný ani spôsob použitia získaných prostriedky na úhradu záväzkov voči FNM SR. Plnenie tak mohlo nastať kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom, teda aj započítaním vzájomných pohľadávok. Dohodou o započítaní medzi FNM SR, úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. vo výške v akej sa kryli, t. j. v sume 11.801.460,- Sk, došlo k splneniu aj druhej podmienky
ust. § 19a ZVP. 21. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že súdna exekútorka prekročila svoje oprávnenia, keď udelila súhlas úpadcovi na prevod nehnuteľností počas exekučného konania. Doposiaľ nikto nespochybňoval postup súdnej exekútorky, nebolo konštatované porušenie alebo prekročenie jej právomoci, a žiaden ňou vykonaný úkon v tejto veci nebol určený za nezákonný. Žalobcovia uviedli, že ak povinný (úpadca) po doručení upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podliehal exekúcii, boli tieto právne úkony odporovateľné
Nie je porušením zákazu nakladania s majetkom, pokiaľ dlžník predá svoj majetok so súhlasom súdneho exekútora a veriteľov z dôvodu, aby z výťažku takého predaja mohol uspokojiť svojich veriteľov a svoje záväzky, takýto úkon neobchádza a ani sa neprieči zákonu, a preto nemôže byť určený za absolútne neplatný. 22. Žalobcovia ďalej uviedli, že dlžník nemal súhlas súdnej exekútorky na nakladanie s výťažkom z predaja nehnuteľností. Ako miesto platenia bol určený účet súdnej exekútorky, čo malo zabezpečiť, že tieto prostriedky budú
dohody použité na úhradu záväzkov dlžníka, čo mala zabezpečiť súdna exekútorka, a čo sa
žalobcov aj stalo.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Druhým výrokom rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2ObdoV/1/2014 z
ktorého vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany znemožnilo dosiahnutie spravodlivého vyriešenia veci a znamenalo by zjavnú a výraznú nespravodlivosť voči druhej procesnej strane. 28.
ústavného súdu by konštrukcia dovolacieho rozsudku vo svojich dôsledkoch znamenala, že hoci je naplnená skutková podstata ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 19a ZVP (kúpna zmluva svojím obsahom odporuje zákonu, teda ust. § 19a ZVP), napriek tomu s prihliadnutím na zhodnú vôľu účastníkov kúpnej zmluvy (vlastníckych predchodcov žalobcov ako kupujúcich a úpadcu ako predávajúceho, ako aj fondu), ako aj na ich následné správanie po uzatvorení kúpnej zmluvy (rešpektovanie vzniknutého stavu v spojení s nenamietaním neplatnosti prevodu po dobu asi 10 rokov), sa zákonné dôsledky absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neuplatnia, a v podstate sa prípad posúdi, ako keby išlo o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
ústavného súdu „výklad použitý v dovolacom rozsudku, znamená, že dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže byť aj taká okolnosť, ktorá nie je súčasťou taxatívne vymedzených prípadov relatívnej neplatnosti
Občianskeho zákonníka a ktorá je inak dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu." Ústavný súd vo svojom rozhodnutí výslovne konštatoval, že „právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať". Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom." 29. Ústavný súd uviedol, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí posudzoval aj splnenie druhej podmienky platnosti prevodu sporných nehnuteľností (použitie získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu), napriek tomu že odvolací súd sa meritórne touto otázkou nezaoberal. Týmto postupom
ústavného súdu došlo k obídeniu zákonom ustanovenému inštančného postupu, nakoľko sa bolo potrebné s danou námietkou vysporiadať najprv v odvolacom rozsudku, čo sa však nestalo. Nedodržaním inštančného postupu tak došlo u sťažovateľa k odňatiu možnosti vyjadriť sa vo veci. Preto ak dovolací súd dospel k záveru o splnení prvej podmienky (udelenie predchádzajúceho súhlasu FNM SR), čím vznikla potreba meritórne sa vysporiadať aj s otázkou splnenia druhej podmienky (použitie získaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči fondu), potom pri zachovaní inštančného postupu bolo
ústavného súdu potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Tým, že sa tak nestalo, došlo aj k odňatiu práva sťažovateľa ako strany konať vo veci.
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
predpisov účinných do
1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. 37. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie umožňuje účastníkom posúdiť postup súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol, a zároveň je preskúmateľné odvolacím súdom. 38. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právnych záverov súdu prvej inštancie v kontexte s vykonaným dokazovaním a oprávnenosť odvolacích námietok žalovaného založených na tvrdení, že súd prvej inštancie pochybil pri posúdení platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov, a odôvodnenie jeho rozhodnutia vo vzťahu k interpretácii ustanovenia § 19a ZVP je nedostačujúce, opomínajúce jeho kogentný charakter; v rámci vznesených odvolacích námietok je predmetom prieskumu aj záver súdu prvej inštancie pri hodnotení správnosti postupu pri prevode sporných nehnuteľností priamym predajom v exekučnom konaní, čím malo dôjsť
odvolateľa k obchádzaniu Exekučného poriadku, a tým k neplatnosti kúpnej zmluvy aj
Občianskeho zákonníka, ako aj posúdenie prvoinštančného rozhodnutia v súvislosti s potrebou vysporiadať sa s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu v obdobných veciach totožného úpadcu.
jeho úvah účinným), ďalej uvádza, že v prípade preukázania absolútnej neplatnosti, ktorá nastupuje zo zákona a s účinkami ex tunc pri kúpe od nevlastníka, hoci formálne zapísaného v katastri nehnuteľností, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo len s poukazom na dobromyseľnosť a dôveru v údaje katastra. Napriek skorším záverom o charaktere ust. § 19a ZVP však formuluje myšlienku, že „v danom prípade v súdnom konaní však nebolo preukázané, že právny úkon, na základe ktorého žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti, je absolútne neplatný." c. V súvislosti s exekučným konaním a žalovaným vznesenou námietkou absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a kupujúcimi A. W. a manželka J. A. a J.. R. R. a manželka V.. Q. R. a to ako z dôvodu porušenia § 19a ZVP, tak nezákonnej úhrady na účet súdnej exekútorky, súd prvej inštancie uzavrel, že speňaženie nehnuteľností nebolo vykonané exekučnou dražbou a schválením príklepu súdom, ale kúpnou zmluvou, uzatvorenou samotným povinným ako predávajúcim zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku číslo 1 zo dňa 21.11.2000.
súdu prvej inštancie „nešlo o „svojvoľný" predaj povinným, ale predaj so súhlasom súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej", pričom „k uspokojeniu veriteľa FNM SR malo dôjsť iba vzájomným započítaním pohľadávok z predaja nehnuteľnosti vedenej pod číslom 6. vo výške 11.801.460,-Sk". d. S poukazom na § 47 ods. 1 písm. b/ EP vyslovil súd prvej inštancie názor, že „pokiaľ počas exekúcie majetok prevádza sám povinný, vystavuje sa porušeniu zákazu nakladania s majetkom v exekučnom konaní, a to bez ohľadu na to, že tak konal so súhlasom súdneho exekútora". Zároveň však vyslovil, že „súd musel prisvedčiť aj obrane žalobcov, že výplate získaných prostriedkov pre Fond národného majetku ako veriteľa dlžníka - povinného v exekúcii bránili objektívne skutočnosti - vedenie exekúcie voči nemu. Vedenie exekučného konania voči dlžníkovi - úpadcovi v rámci zákazu nakladania s majetkom totiž bránilo úpadcovi použiť finančné prostriedky, a to vrátane prostriedkov získaných dotknutým prevodom na úhradu svojich záväzkov voči fondu". e.
súdu prvej inštancie ZVP nerieši súbeh povinností vyplývajúcich dlžníkovi z ustanovenia § 19a zákona s exekúciou vedenou na majetok dlžníka. Pohľadávka fondu (FNM SR) ako každá pohľadávka veriteľa
zákona EP podlieha prihlasovaciemu právu veriteľa v exekučnom konaní, a to prihláškou pohľadávky do exekúcie. Uspokojovanie veriteľov prihlásených do exekučného konania vykonáva súdny exekútor postupom upraveným v ustanoveniach exekučného poriadku a
poradia veriteľov stanoveného zákonom, nie povinný. Z vyššie formulovaných úvah, logicky vedúcich k záveru, že právny úkon bol uzavretý v rozpore s § 19a ZVP a aj v rozpore s EP, však súd prvej inštancie bez ďalšieho dovodzuje, že „pokiaľ bolo poukázané plnenie na účet súdnej exekútorky, vykonané výplaty veriteľov dlžníka, resp. uspokojovanie veriteľov v exekúcii súdnym exekútorom, nie je možné sankcionovať povinného za nevyplatenie - nepoužitie získaných prostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov priamo voči fondu". f. Súd prvej inštancie s poukazom na závery formulované v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/107/2007 zo dňa 25. novembra 2008 dospel k záveru, že dôsledky porušenia zákazu
2 EP majú za následok odporovateľnosť právneho úkonu
a 42b OZ s tým, že takáto žaloba v prípade dotknutého majetku, ktorý je predmetom vylučovania, nebola podaná. Prvoinštančný súd v nadväznosti na citovaný judikát formuluje myšlienky, že odporovať je možné iba právnemu úkonu, ktorý je platný, keďže neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky a nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov (tu odvolací súd poznamenáva, že tieto úvahy sú súladné s interpretovanými právnymi inštitútmi, pričom však ich aplikácia na zistený skutkový stav je úplne protichodná). Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia rekapituluje spôsob úhrad vykonaných na účet súdnej exekútorky, z čoho dovodil, že pokiaľ povinný (navyše konaním so súhlasom súdnej exekútorky, s vedomím dotknutého exekučného veriteľa FNM) porušil zákaz nakladania s majetkom počas exekúcie, nemôže byť táto skutočnosť dôvodom na vyslovenie neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu. Veriteľ, ktorý mal byť takýmto úkonom ukrátený, mohol riešiť porušenie zákazu žalobou o vyslovenie neúčinnosti zmluvy a prípadné porušenie ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii obranou vykonanou v rámci príslušného exekučného konania. V tejto súvislosti sa nijako nezaoberá potrebou aplikácie ust. § 39 OZ. g. Napokon v závere odôvodnenia súd prvej inštancie uzatvára, že žalobcovia na základe platne uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnou zmluvou o prevode stavby datovanej dňa 24.06.2002 a uzatvorenej dňa 26.07.2002 medzi
ust. § 19a ods. 2 a 3 ZVP, a to predchádzajúci súhlas fondu, ako aj použitie získaných prostriedkov dlžníkom prednosť na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Tento záver súdu prvej inštancie je správny.
ust. § 19a ods. 1 ZVP do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. 51.
ust. § 19a ods. 2 ZVP do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné. 52.
ust. § 19a ods. 3 ZVP ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas
odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy
. 53.
ust. § 19a ods. 4 ZVP úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. 54. Úpadca v privatizačnej zmluve č. 48/92 súhlasil s obmedzením nakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom § 19a ZVP bolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku Fondu národného majetku, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce úkony sú
ustanovenia § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácií neplatné. Neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo.
prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000, ako aj
ustanovenia § 19a zákona ZVP, poukázaná na účet FNM SR, ale na účet súdnej exekútorky. Napriek tomu súd prvej inštancie dovodil, že takýto postup bol možný, pričom jeho záver je v tejto časti nepreskúmateľný, keďže nepodáva žiadne vysvetlenie správnosti tohto záveru, teda odôvodnenie, ako môže absolútne neplatný právny úkon
2 ZVP byť napokon vyhodnotený ako platný, pri postupe obchádzajúcom právny predpis (Exekučný poriadok), čo pripustil samotný súd prvej inštancie. 57. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že nadobúdateľ privatizovaného majetku (úpadca) použil prostriedky získané z predaja majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, čím by splnil druhú podmienku platnosti kúpnych zmlúv uzavretých s tretími osobami. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že kupujúci (vlastnícki predchodcovia žalobcov) uhradili dohodnutú kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky
podmienok dohodnutých v článku III kúpnej zmluvy, ktoré sú v rozpore s citovaným ustanovením § 19a ZVP. Uvedené ustanovenie ukladá nadobúdateľovi (úpadcovi), povinnosť použiť celý výnos z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Porušenie povinností
tohto ustanovenia je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Neplatnými sú aj ďalšie prevody predmetných nehnuteľností.
čl. I bod 1 dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 sa Fond národného majetku Slovenskej republiky a úpadca dohodli tak, že úpadca má pohľadávku voči spoločnosti KOVOSPOL NIRA spol. s r. o., ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11.801.460,- Sk.
čl. I bod 2 úpadca postupuje túto svoju pohľadávku na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu, že sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky. 61.
ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 62. Podmienkou platného započítania tak nevyhnutne musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky. Každá započítavaná pohľadávka musí byť označená určito a nezameniteľne. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní vedie v zásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. 63.
článku I bodu 3 dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok Fond národného majetku Slovenskej republiky má pohľadávku voči úpadcovi, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku č. 42/1992 zo dňa 27.07.1992 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 29.09.1994. V článku I bod 4 sa úpadca a Fond národného majetku dohodli, že započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. 42/1992 zo dňa 27.07.1992, voči pohľadávke úpadcu vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o.
čl. III pohľadávky špecifikované v čl. I a čl. II sa započítavajú do výšky, v akej sa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.
čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). 67. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie tieto požiadavky
2 OSP nespĺňa a s poukazom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné, pretože v konaní sa vyskytli vady uvedené v § 221 ods. 1 písm. f/ OSP (postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom) a napadnutý rozsudok je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľný. Vzhľadom na odporujúce si závery vyslovené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, vedúce k jeho nepreskúmateľnosti, a s ohľadom na nedostatok odôvodnenia právnych záverov súdu prvého stupňa, nemohol odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť. S ohľadom na formulované právne závery, ktorými je súd prvého stupňa viazaný v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, rozhodne súd prvej inštancie rozhodnutím, ktoré bude spĺňať požiadavky preskúmateľnosti. 68. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a
1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 CSP je dovolanie e prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 CSP nie je prípustné, ak:
písmen
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.