Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/81/2017 Identifikačné číslo spisu: 6312205431 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6312205431.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V., bývajúcej v B., zastúpenej advokátom Mgr. Robertom Antalom, so sídlom v Banskej Bystrici, Kláry Jarunkovej č. 2, o zrušenie rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony nebohého P., vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2 Ps 2/2012, za účasti ďalších účastníčok F. bývajúcej v X., T., bývajúcej v X. a L. bývajúcej v B., zastúpených advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, so sídlom v Brezne, ČSA č. 18, o dovolaní účastníčok F. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- novembra 2016 sp. zn. 15 CoP 45/2016, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Brezno rozsudkom z
- júla 2014 č. k. 2 Ps 2/2012-254 zrušil svoj skorší rozsudok z
- apríla 2007 č. k. 8 Ps 1/2007-36, ktorým bol P., narodený XX. T. XXXX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
- Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie účastníčok konania F. rozsudkom z
- novembra 2016 sp. zn. 15 CoP 45/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (bod I. výroku rozsudku) a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (bod II. výroku rozsudku).
- Proti II. výroku rozsudku odvolacieho súdu (ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov odvolacieho konania) podali dovolanie F. (ďalej len „dovolateľky“).
- Navrhovateľka žiadala dovolanie odmietnuť, eventuálne zamietnuť.
- Konanie vo veciach o spôsobilosti na právne úkony je mimosporovým konaním, ktoré je s účinnosťou od
- júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 231 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP“).
- Civilný mimosporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu dovolacieho konania (viď § 76 a § 77). Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku [zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“)], ak tento zákon neustanovuje inak.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP), a to oprávnenými osobami zastúpenými v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do
- júna 2016 opakovane (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011).
- Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
- Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
- V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí.
- Pod pojmom „vec sama“ sa rozumie vec, ktorá je predmetom konania, pre ktorú sa spor (konanie) vedie. V konaní, v ktorom ide o rozhodnutie sporu o právo medzi stranami sporu, ktorí stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného, sa za vec samu považuje nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté. V tzv. mimosporových konaniach „vecou samou“ je to, o čom má súd na návrh alebo z vlastného podnetu rozhodnúť (o veci samej vymedzenej žalobou/ návrhom viď aj publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355). Rozhodnutím vo veci samej v zmysle uvedeného nie je rozhodnutie o trovách konania.
- Rozhodnutím o trovách konania sa konanie ani nekončí. „Skončením konania“ z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP treba totiž rozumieť skončenie konania o veci samej, nie konania o inom (hoci s vecou samou súvisiacom alebo na rozhodnutie o veci samej nadväzujúcom) predmete.
- Závery obsiahnuté vyššie (bod 11 až 13) vyplývajú aj z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, podľa ktorej nová úprava prípustnosti dovolania obmedzuje možnosť podať dovolanie len na meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod.).
- Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie proti rozhodnutiu o trovách konania podľa § 420 CSP nie je prípustné.
- Tento záver nepriamo potvrdzuje aj časť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z
- februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017, podľa ktorej, „ak Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP ), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva“.
- Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
- Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania uvádzaná dovolateľkami z § 420 CSP nevyplýva.
- Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k namietanej procesnej nesprávnosti.
- O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté uplatnením pravidla podľa § 52 CMP.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.