znaleckého posudku Ing. B.. V ďalšej časti zdôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania a trov konania štátu. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. apríla 2009 sp.zn. 10 Co 371/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej ako vecne správny potvrdil a v časti náhrady trov konania rozsudok zmenil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvého stupňa a jeho právnym posúdením, preto rozsudok vo veci samej
1 O.s.p. potvrdil a
2 O.s.p. v podrobnostiach odkázal na rozhodnutie prvostupňového súdu. Zmenil rozsudok v časti náhrady trov konania a žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 2 095,37 € (63 125,-- Sk). Zmenil rozhodnutie aj v časti náhrady trov konania štátu a žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu 193,85 € (5 840,-- Sk), ktoré boli vyplatené ako odmena znalcovi z rozpočtových prostriedkov súdu. Proti rozsudku odvolacieho a prvostupňového súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala rozsudok okresného a krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom. Za túto vadu považovala postup oboch súdov, pretože napriek predloženým lekárskym potvrdeniam o jej závažných operáciách a sústavnom nemocničnom ošetrení sa nemohla k tvrdeniam žalobcu vyjadrovať a brániť. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie vo veci samej proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu je neprípustné. K namietanej vade konania
uviedol, že žalovaná ani nešpecifikovala, akým konkrétnym procesným postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že žalobu podal 5. mája 2003 a v priebehu dlhotrvajúceho sporu mala žalovaná možnosť sa vyjadrovať ku všetkým jeho tvrdeniam, predkladať návrhy čo aj uplatňovala. Z uvedených dôvodov žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál spolu 216,40 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. 4 Cdo 31/2010 3 O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci vo veci samej súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa avšak len vtedy, ak dovolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani
2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodol. V ďalšej časti odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania účastníkov konania a náhrady trov konania štátu. Aj keď táto časť rozhodnutia bola pojatá do rozhodnutia označeného ako rozsudok, nestráca svoju povahu uznesenia. Prípustnosť dovolania žalovanej bolo preto treba v tejto časti posudzovať
ustanovení O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu v § 239 O.s.p.
1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm.c/. 4 Cdo 31/2010 4
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
ods. 3 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a trovách konania, ako aj o tých uzneseniach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie žalovanej smeruje proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania (účastníkov konania trov štátu). Dovolanie proti výroku o náhrade trov konania je výslovne vylúčené v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., preto dovolanie ani v tejto časti nie je procesne prípustné. Dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu by bolo procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
(vo veci samej) a § 239 O.s.p. (o trovách konania), ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 4 Cdo 31/2010 5 Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 okrem písm.f/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací súd sa preto zameral na dovolateľkou vytýkanú vadu konania odňatia možnosti konať pred súdom.
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol doručený rozsudok do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva, že by oba nižšie súdy v prejedávanej veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv. Dovolateľka v dovolaní namietala postup oboch súdov (ktorý v dovolaní vôbec nešpecifikovala), že napriek predloženým lekárskym potvrdeniam, o tom, že sa podrobila závažným operáciám a je v sústavnom nemocničnom ošetrení, sa nemohla vyjadriť k tvrdeniam žalobcu a brániť sa. Táto námietka žalovanej je nedôvodná a nepravdivá. Žaloba bola podaná na súde
2 O.s.p., s čím sa vyporiadal v zápisnici o pojednávaní. Dôvody žiadosti o odročenie pojednávania nemal za preukázané, keď právna zástupkyňa žalovanej nepreukázala kolíziu s iným pojednávaním a tvrdenie, že žalovaná je hospitalizovaná v nemocnici vyvrátila samotná žalovaná, ktorá deň pred pojednávaním bola v budove súdu študovať spis. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd a odvolací súd v konaní postupovali v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej neodňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Keďže v danom prípade dovolanie nie je prípustné
3 O.s.p. a neboli zistené vady konania
a ani iné vady konania (neboli ani namietané), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je prípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože náklady žalobcu spojené s odmenou jeho zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie práva. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.