Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžfk/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 3013200790 Dátum vydania rozhodnutia: 19.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

1. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
3. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
4. Daňový poriadok v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
5. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2

§ 246cods.

1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

1. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom na ústavnú garanciu zakotvenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti. Uvedené ústavné právo na súdny prieskum je založené na dominantnom postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Uvedené dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia.
2. Ak žalobca poukazoval v súdnom konaní na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a krajský súd svoj zrušujúci rozsudok založil najmä na tejto argumentácii, ide o závažný dôvod, ktorý sám o sebe vytvára základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu.
3. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov.
4. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie č. 1100306/1/336015/2013/5051-r zo dňa 15.07.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9312401/5/1185217/2013 zo dňa 27.03.2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 250 000,- € nepriznaním nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 249 950,- € a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 50,- €.
5. Podľa názoru najvyššieho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval porušenie § 49 ods. 1, 2, § 8 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH, avšak zrozumiteľnými a jednoznačne sformulovanými závermi nezdôvodnil prečo žalobcovi nevznikol nárok na odpočítane DPH z faktúry č. 301101935 zo dňa 15.11.2011 od spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. za nákup nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. Z. v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011 a preberacieho protokolu zo dňa 15.11.
7. Žalovaný svoje rozhodnutie oprel predovšetkým o skutočnosť, že k predaju nehnuteľnosti malo dôjsť napriek existencii právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 28Cb/122/2011-52 zo dňa 09.05.2011, ktorým bolo M. M. (vtedajšiemu konateľovi spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o.) a spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. zakázané disponovať s obchodným podielom v uvedenej spoločnosti. V tejto súvislosti sa však dôsledne nevysporiadal s námietkou žalobcu, že predmetnú kúpnu zmluvu uzavrel v mene spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. jej záložný veriteľ F. N. v rámci výkonu záložného práva podľa § 151m Občianskeho zákonníka. Daňové orgány tak na jednej strane poukazovali na obmedzenie vyplývajúce z nariadenia predbežného opatrenia, avšak na strane druhej neposkytli uspokojivú odpoveď na otázku, či sa uvedené obmedzenie vzťahovalo aj na predaj nehnuteľností realizovaný pri výkone záložného práva. Žalobca v tejto spojitosti poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/35/2011-65 zo dňa 21.09.2012, avšak daňové orgány ho bez akéhokoľvek zdôvodnenia odmietli aplikovať na prejednávanú vec. Daňové orgány taktiež vyslovili záver, že všetky úkony M. M. v mene spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. vrátane dohody s F. N. sú neplatné pričom neuviedli, na ktoré konkrétne dohody sa neplatnosť vzťahuje.
8. Z rozhodnutia žalovaného ďalej vyplynulo, že konanie o návrhu na vklad nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX do katastra nehnuteľností bolo prerušené podľa § 31a písm. e/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 28Cb/122/
9. Najvyšší súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného, že v právomoci daňových orgánov nie je posudzovať platnosť uzatvorených zmlúv, keďže tá je príslušnými zákonmi zverená iným orgánom. Za tohto stavu majú daňové orgány možnosť v zmysle § 22 Daňového poriadku urobiť si úsudok k tejto otázke (správca dane si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin). Najvyšší súd len podotýka, že takýto postup nevylučuje, že vecne príslušný správny orgán alebo súd vec neskôr posúdi vo vlastnej kompetencii, prípadne aj s iným právnym záverom. Z toho dôvodu posúdenie predbežnej otázky správnym orgánom nemôže byť súčasťou výroku rozhodnutia a musí byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Vo výroku sa premietne iba v spôsobe rozhodnutia vo veci samej. Ak by príslušný správny orgán alebo súd o predbežnej otázke rozhodol inak, táto skutočnosť je dôvodom na obnovu konania alebo na zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia na základe preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Za podstatné však najvyšší súd považuje, aby úsudok správneho orgánu o spornej otázke bol v rozhodnutí náležite odôvodnený, ktorá požiadavka zahŕňa aj vyhodnotenie dôkazov resp. ďalších skutočností získaných v trestnom, či civilnom konaní a pod. V napadnutom rozhodnutí žalovaný síce podrobne popísal dôkazy, z ktorých pri formulovaní svojich záverov vychádzal avšak absentuje v ňom ich hodnotenie a teda aj správna úvaha, ktorou bol pri hodnotení dôkazov vedený.
10. Za nedostatočne odôvodnený považoval najvyšší súd aj záver žalovaného o nepreukázaní využívania nehnuteľnosti žalobcom na ekonomickú činnosť, čím nemal splniť podmienku uvedenú v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Z miestneho zisťovania, ale aj žalobcom predkladaných vyjadrení pritom vyplynulo, že prevzaté nehnuteľnosti boli s ohľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu (prenájom, skladovanie) využívané na činnosti spojené s dosahovaním pravidelného príjmu z jeho hospodárskej činnosti. Daňové orgány sa v tejto súvislosti žiadnym právne relevantným spôsobom nevysporiadali ani s tvrdeniami žalobcu o zadovážení nehnuteľnosti a ich využívaní v rámci prípravy podnikania a realizácie určitého podnikateľského zámeru.
11. Najvyšší súd považoval právny názor daňových orgánov, že dodanie nehnuteľnosti je v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH podmienené zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za správny, avšak s poukazom na vyššie uvedené jeho premietnutie do odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH vyhodnotil ako nepreskúmateľné. K čiastočnej náprave týchto pochybení došlo až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Je však potrebné uviesť, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. Pokiaľ je rozhodnutie správneho orgánu zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, takýto nedostatok bráni posudzovaniu dôvodnosti ďalších námietok.
12. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa domáhal vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza, že na rozdiel od súdu konajúceho v občianskoprávnych veciach, správny súd nie je súdom skutkovým. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (k tomu pozri bližšie napr. R 60/2000).
13. Pretože rozhodnutie žalovaného požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňalo, krajský súd postupoval správne, keď rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na margo argumentácie žalovaného ohľadom aplikácie § 245 ods. 2 O.s.p. najvyšší súd podotýka, že zrušenie rozhodnutia žalovaného ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov v danej veci nebolo dôsledkom posudzovania účelnosti a vhodnosti rozhodnutia vydaného na základe zákonom povolenej voľnej úvahy v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Tým, že žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil, znemožnil správnemu súdu, aby vôbec posúdil, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, teda prakticky znemožnil akýkoľvek vecný súdny prieskum.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné sa vyjadriť k vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby poskytnutej advokátom žalobcovi podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa

1. októbra 2016 v sume 143,- €, režijný paušál v sume 8,58 €, t.j. spolu s 20% DPH vo výške 181,90 €. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť advokátskej kancelárii Hulín s.r.o. v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.