Najvyšší súd 4 Cdo 15/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. D. M., bývajúceho v L., 2/ A. M., bývajúcej v L., proti žalovaným 1

§ 74ods.

1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. 4 Cdo 15/2010 2 Na odvolanie žalovanej 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z

1. júna 2009 sp. zn. 17 Co 149/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, že žalobcovia preukázali potrebu dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanej 1/, aby mali zabezpečený prechod a prejazd na svoje pozemky cez pozemky žalovanej 1/, ktorá ich obmedzuje pri výkone vlastníckeho práva napr. vybudovaním železnej brány. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ dovolanie, na základe ustanovenia § 239 ods. 1, 2, 3 O.s.p., pričom ako dôvod dovolania uviedla neúplný zistený skutkový stav a na jeho základe nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť rozhodnutia podľa § 243 O.s.p. Namietala, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia majú možnosť prístupu na svoje pozemky využívaný aj tretími osobami. Navrhla napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
2. júna 2009 sp. zn. 17 Co 149/2009 zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom, aby objektívne zistil skutkový stav a fotodokumentácia predložená žalovanou 1/ skresľuje skutočný stav. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia (ako tomu bolo v preskúmavanej veci) sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol 4 Cdo 15/2010 3 vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení, pričom nie je významný spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V danej veci je nepochybné, že dovolateľka dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Dovolanie žalovanej 1/ preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. nie je prípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol 4 Cdo 15/2010 4 riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v tomto ustanovení a ani iné vady konania (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) žalovaná 1/ v dovolaní výslovne nenamietala a ani dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. nie je prípustné. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala nedostatočne zistený skutkový stav a následne nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Táto námietka žalovanej 1/ nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov nie je postupom, ktorým by súd žalovanej 1/ odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z povahy predbežného opatrenia ako procesného inštitútu, ktorým sa poskytuje dočasná procesná ochrana práva účastníka vyplýva, že ide o stav, ktorý neznesie odklad. Na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nemusí nariadiť pojednávanie, nemusí vypočuť účastníkov konania, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umožniť, aby pred rozhodnutím o tomto návrhu sa mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých treba robiť záver o tom, že sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností osvedčujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Dovolateľka na základe neúplného zistenia skutkového stavu namietala nesprávne právne posúdenie veci. Otázka, či odvolací súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení dospel k vecne správnym alebo nesprávnym právnym záverom (či svoje rozhodnutie založil na správnom právnom posúdení) nesúvisí ale so žiadnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p., teda ani s odňatím možnosti žalovanej 1/ realizovať v konaní jej procesné práva. Právnym posúdením 4 Cdo 15/2010 5 veci súdom spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadrený v rozhodnutí sa účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Právne posúdenie veci súdov nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považovaný za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo nesprávnym právnym posúdením veci sa účastníkovi neznemožňuje realizácia žiadneho jeho procesného oprávnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého uznesenia. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie),

§ 243bods.

5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovia si neuplatnili náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) a žiadne trovy konania im v dovolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 4 Cdo 15/2010 6