Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 25XECdo/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 7510210169 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) postupoval už

tohto zákona. 6. Najvyšší súd pri preskúmaní odvolania dospel k záveru, že na prejednanie tohto opravného prostriedku nie je splnená podmienka funkčnej príslušnosti (najvyššieho súdu). 7.

§ 161ods.

1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Táto úprava sa až na možnosť ustanovenia zákonnej odchýlky od vymedzeného pravidla zhoduje so skoršou úpravou procesného práva,

ktorej kedykoľvek za konania prihliadal súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (tu por. § 103 OSP). 8.

§ 161ods.

2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V tomto prípade ide (až na nahradenie slovného spojenia „podmienka konania“ synonymom „procesná podmienka“) o úplné prevzatie skoršej úpravy, nachádzajúcej sa v ustanovení § 104 ods. 1 vety prvej OSP.

1. I keď CSP neobsahuje výslovný výpočet procesných podmienok, za ktorých môže súd vo veci konať a tieto ani výslovne nedefinuje, zo zákonnej úpravy možno vyvodiť, že medzi ne patria tie podmienky na strane súdu a strán konania, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol byť dosiahnutý cieľ civilného súdneho konania, vyplývajúci už zo základných princípov CSP. Na strane súdu k procesným podmienkam patria tie, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Jednou z takýchto podmienok je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť súdu na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania (alebo inak taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť).
2. Z ustanovení CSP vyplýva, že o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP).

§ 355ods.

2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na prerušenie konania, vydané v rámci odvolacieho konania, však nemá charakter rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale je rozhodnutím (nech aj súdu odvolacieho) vydaným v jedinej inštancii.

1. Ak teda CSP obsahuje úpravu funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu len na rozhodovanie o dovolaniach, musí to mať za následok ten záver, že na rozhodovanie najvyššieho súdu o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým tento rozhodol o návrhu na prerušenie konania v odvolacom konaní ako opravný (nadriadený) súd, chýba najvyššiemu súdu funkčná príslušnosť. Takýto záver je potrebné považovať za súčasť ustálenej judikatúry najvyššieho súdu - v tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na uznesenia vo veciach napr. sp.zn. 6 ECdo 248/2013, 6 CoE 126/2013; 8 ECdo 179/2014, 1 CoE 27/2013, 1 CoE 25/2014, 2 CoE 24/2013, 2 CoE 173/2014, 3 CoE 43/2013, 3 CoE 82/2014, 4 CoE 15/2013, 4 CoE 44/2014, 5 CoE 70/2013, 5 CoE 3/2014, 7 CoE 64/2013, 7 CoE 11/2014, 8 CoE 137/2014, 8 CoE 27/
3. Konanie o odvolaní proti takému rozhodnutiu bolo preto potrebné pre nedostatok funkčnej príslušnosti, ako procesnej podmienky postupom

§ 161ods.

2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť.

1. V súvislosti s podaným dovolaním po zistení, že toto bolo podané včas, oprávnenou osobou a za splnenia podmienky jej zastúpenia, najvyšší súd dospel k záveru, že toto podanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné a je potrebné ho odmietnuť (a súvisiaci návrh na prerušenie konania zamietnuť).
2. V danom prípade ide totiž o dovolanie spojené s návrhom na prerušenie dovolacieho konania, podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej oprávnenej (dovolateľky) - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 24/2013, 3 Cdo 34/2013, 3 Cdo 58/2013, 3 ECdo 26/2013, 3 ECdo 104/2013, 3 CoE 24/2013, 3 ECdo 156/2013, 3 CoE 28/2013, 3 ECdo 207/2013, 3 CoE 61/2013, 3 ECdo 95/2014, 3 CoE 56/2014,3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013, 5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014, 7 CoE 168/2014, 8 ECdo 205/2014, 8 CoE 119/2014, 8 ECdo 179/2014, 8 CoE 102/
3. S odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v takýchto konaniach, sa najvyšší súd aj v tejto veci v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne; ďalšie dôvody preto už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP). Najvyšší súd preto dovolanie oprávnenej odmietol

§ 447písm.

c/ CSP ako procesne neprípustné.

1. Oprávnená namietala aj vadu konania plynúcu z § 237 písm. b/ OSP, konkrétne, že vo veci vystupoval na strane povinnej vedľajší účastník, ktorým je občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľov, pričom v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo vylúčené. Nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v predmetnom konaní vôbec vystupoval na strane povinnej vedľajší účastník, najvyšší súd bez ďalšieho vyhodnotil uvedenú námietku oprávnenej ako nedôvodnú a bezpredmetnú.
2. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP) a pri rozhodnutí o trovách odvolacieho konania len poukazuje na § 256 ods. 1 CSP keď zastavenie tohto konania zavinila nedostatkom procesnej podmienky, predstavovanej funkčnou príslušnosťou najvyššieho súdu na prejednanie odvolania, oprávnená.
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.